BRATISLAVA – Slovensko má za sebou zlomový rok. Počas uplynulých 12 mesiacov sme boli svedkami veľkých politických koncov, zásadných rozhodnutí, spoločenských zmien, tragédií ale aj dobrých správ. Glob.sk pripravil výber toho NAJ, čo dominovalo roku 2018.
Rok plný výročí
Rok 2018 sa niesol v znamení významných výročí. Hneď 1. januára sme si pripomenuli okrúhle, 25. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Ďalším významným míľnikom bol 21.august, keď uplynulo presne 50. rokov od vpádu vojsk piatich krajín Varšavskej zmluvy do Československa. Snáď najvýznamnejším však bol 28., respektíve 30. október, keď sme spolu s Čechmi oslavovali storočnicu vzniku prvej ČSR. Výročie sme si pripomenuli pompéznymi oslavami za prítomnosti politických špičiek nielen u nás, ale aj v Prahe.
Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
Za deň, ktorý zásadným spôsobom poznačil rok 2018 a zmenil politickú mapu Slovenska možno považovať 26. február 2017. Vtedy sa Slovensko dozvedelo o vražde investigatívneho novinára portálu Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar ešte v ten deň naznačil, že motívom vraždy je zrejme Kuciakova práca. Ukladná vražda spustila sled udalostí, ktoré viedli k pádu premiéra Roberta Fica a zmenám vo viacerých kľúčových postoch v štáte.
Za slušné Slovensko
Prvý veľký pochod volajúci po lepšej a spravodlivejšej krajine sa uskutočnil iba päť dní po tom, ako sa Slovensko dozvedelo o vražde mladého novinára. Nebol však posledný. Mladí aktivisti žiadali na námestiach zmenu a odchod premiéra Roberta Fica, ministra vnútra Roberta Kaliňáka či policajného prezidenta Tibora Gašpara zo svojích funkcií. Pochody pokračovali aj po zmene vlád – premiérom sa stal Peter Pellegrini. Iniciatíva Za slušné Slovensko požadovala zmenu aj jeho vlády. Zatiaľ posledné takéto zhromaždenie sa konalo 16. novembra v predvečer výročia Nežnej revolúcie.
Koniec Fica a Kaliňáka
Odstúpenie Roberta Fica a Roberta Kaliňáka z funkcií nechceli iba ľudia v uliciach. Opozícia hovorila o predčasných voľbách. Tie videl popri zásadnej rekonštrukcii vlády ako možné riešenie aj prezident Andrej Kiska. O potrebe konca Kaliňáka a Fica hovoril aj koaličný partner Smeru Most-Híd na čele s Bélom Bugárom. Demisiu však sám od seba krátko po vražde podal “iba” minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD). V koalícii rástlo napätie. Chvíľu to vyzeralo dokonca tak, že vládnej trojke Smer, Most a SNS definitívne odzvonilo.
Po vytrvalom tlaku sa nakoniec 12. marca Robert Kaliňák postavil pred novinárov a oznámil, že ako minister vnútra končí. Dva dni na to Robert Fico informoval, že je ochotný skončiť v premiérskom kresle. Už 15. marca následne odovzdal do rúk prezidenta Andreja Kisku svoju demisiu. Koniec Fica znamenal koniec celej vlády. Hlava štátu zostavením novej poverila ešte v ten istý deň Petra Pellegriniho.
Pellegriniho vláda na druhý pokus
Prezident Andrej Kiska žiadal od Petra Pellegriniho záruku, že vláda bude mať dostatočný počet poslancov v parlamente. Kiskovi tak podpredseda Smeru-SD odovzdal 79 podpisov od poslancov, ktorí deklarovali podporu jeho novej vláde. 20. marca už za prezidentom prišiel aj s konkrétnymi návrhmi na nových ministrov. No nepochodil. Kiska mal problém s viacerými členmi novej vlád y. Tým najväčším bol šéf služobného úradu ministerstva zdravotníctva a adept na ministra vnútra Jozef Ráž ml.. Pellegrini tak musel siahnuť po pláne B a do vedenia rezortu vnútra navrhol Tomáša Druckera. Ten bol už pre prezidenta priechodný. 22. marca tak vymenoval novú vládu Petra Pellegriniho. Ministrom vnútra sa stal Drucker. Novou ministerkou zdravotníctva sa stala Andrea Kalavská, ministerkou kultúry Ľubica Laššáková a podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši.
Rýchly koniec Druckera a pád Tibora Gašpara
Po odchode Roberta Fica a Roberta Kaliňáka z vlády vzrástol tlak na to, aby z funkcie odišiel aj policajný prezident Tibor Gašpar. Ten však sám takýto krok neurobil a minister vnútra Tomáš Drucker zasa to, že by Gašpara odvolal, nepovažoval za správne ani spravodlivé. 16. apríla, po troch týždňoch vo funkcii ministra vnútra, preto podal demisiu radšej on sám. Zaskočil tým všetkých vrátane premiéra Petra Pellegriniho. Ten sa ako dočasne zastupujúci minister vnútra nakoniec s Gašparom dohodol, že z funkcie šéfa polície odíde. Novou ministerkou vnútra sa napriek odporu opozície, prezidenta a verejnosti stala vtedajšia štátna tajomníčka Denisa Saková. Prvá otázka, ktorú musela riešiť, bola, kto nahradí Gašpara.
Nový policajný prezident
Hladanie nástupcu Tibora Gašpara pre novopečenú ministerku vnútra Denisu Sakovú nebolo vôbec jednoduché. “Nie” jej malo povedať viacero vysokopostavených policajtov. O stoličku, o ktorú by sa inak policajní funkcionári doslova bili, nemal v napätej atmosfére zrazu nikto záujem. Denisa Saková nakoniec 30. mája oznámila, že novým policajným prezidentom bude Milan Lučanský, vtedajší šéf inšpekcie ministerstva vnútra.
Téma policajného prezidenta dominovala aj druhej polovici roka, kedy Denisa Saková predstavila na jeseň dlhoočakávané nové pravidlá výberu šéfa polície. Tým predchádzala dlhá diskusia v rámci koalície. Po novom má šéfa polície vyberať minister vnútra na základe odporúčania brannobezpečnostného výboru. Vo funkcii bude päť rokov – najviac však dve obdobia po sebe.
Kiskov obrat
Napriek svojim vlaňajším slovám o tom, že neplánuje zakladať stranu, do žiadnej vstúpiť a ani nemá záujem o premiérske kreslo, prezident Andrej Kiska tento rok otočil. V máji oznámil, že v prezidentských voľbách už kandidovať nebude, za to má však iné ambície v politike. Obrat v jeho pôvodných zámeroch spôsobili udalosti, ktoré v krajine nastali po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice.
Detaily chcel predstaviť do konca roka, nakoniec tak však neurobil. Hovorí sa o tom, že Kiska by mohol založiť stranu alebo do nejakej vstúpiť. Podľa jeho posledných slov sa bližšie vyjadrí až potom, ako mu skončí prezidentský mandát, čo bude v júni 2019.
Komunálne voľby
Jednou z nadôležitejších politických udalostí roka boli bezpochyby jesenné komunálne voľby, ktoré sa konali 10. novembra. 48,67 % percent oprávených voličov v tento deň rozhodlo, kto ich bude najbližšie štyri roky zastupovať v mestách a obciach. Zmeny nastali na viacerých stoličkách.
- Najúspešnejší boli nezávislí kandidáti. Primátori sa vymenili až v piatich z ôsmich krajských miest. Novým primátorom Bratislavy sa stal Matúš Vallo. Zmena nastala aj v Košiciach, kde vyhral Jaroslav Polaček, v Nitre sa stal primátorom nováčik Marek Hattas, v Žiline najviac hlasov dostal Peter Fiabáne. Primátorské pozície naopak obhájili Richard Rybníček v Trencine a Peter Bročka v Trnave. V Banskej Bystrici zasadol do primátorského kresla opäť Ján Nosko. V Prešove zasadla na stoličku primátorky opäť Andrea Turčanová.
Prvý vyrovnaný rozpočet v histórii
Ministerstvu financií na čele s Petrom Kažimírom (Smer-SD) sa podarilo to, čo za 25-ročnú existenciu samostnanej Slovenskej republiky ešte nikomu predtým. Krajina má v budúcom roku vôbec prvýkrát hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Príjmy aj výdavky majú dosiahnuť rovnakú sumu – 37,161 miliárd eur.
Pôvodne sa pritom plánoval deficit na úrovni 0,1% HDP. Premiér Peter Pellegrini však koncom novembra oznámil, že do parlamentu bude predložený vyrovnaný rozpočet. Ten poslanci schválili 5. decembra 79 hlasmi. Pre Petra Kažimíra to tak môže byť úspešná rozlúčka s ministerským kreslom. Vláda aj parlament ho totiž navrhli na miesto guvernéra NBS. Ak ho vymenuje aj prezident, funkcie by sa mohol ujať už 1. marca 2019.