BRATISLAVA – Správa o stave republiky bola vyrovnaným, férovým a dôstojne predneseným prejavom. Uviedol to premiér Igor Matovič (OĽaNO) v reakcii na vystúpenie prezidentky Zuzany Čaputovej v parlamente. Podotkol, že kritiky v ňom bolo omnoho menej ako chvály, pričom kritiku považuje za opodstatnenú.
Hlava štátu podľa neho pripomenula predvolebné sľuby, aby cesta za transparentnosťou bola transparentná. “Touto cestou sa treba vydať,” povedal.
Prejav bol podľa Matoviča vyrovnaný, dobrý a férový voči Slovensku, politikom i ľuďom. Premiér v reakcii uviedol, že v správe si všimol aj tému prokuratúry a výhrady k legislatívnemu procesu. “Keď medzi riadkami bolo myslené, že poslanecký návrh nie je riadny legislatívny proces, v tom prípade treba zmeniť ústavu a poslancom treba zobrať právo predkladať zákony. Ja považujem aj poslanecký návrh za riadny legislatívny proces,” povedal novinárom.
Na slová prezidentky o tom, že v prípade kultúrno-etických tém jej chýba poctivá debata, premiér reagoval, že úlohu v tom zohrali médiá. “Myslím si, že skôr médiá strašili takýmito zmenami, robili aj z našich poslancov strašiakov. Omnoho menej to bolo v súlade s realitou,” dodal.
Raši vyzdvihol viacero silných momentov
Podľa poslanca NR SR a podpredsedu opozičného Smeru-SD Richarda Rašiho bol caputovej vyvážený. “Nemohla sa v ňom možno venovať celému roku, ako chcela, pretože koronakríza je niečo, čo zmenilo naše životy a čo ich určuje až do budúcnosti,” vyhlásil.
Za veľmi silný moment prejavu považuje, že hlava štátu v ňom jasne vyjadrila svoj nesúhlas, akou formou prebieha voľba generálneho prokurátora a že takýto závažný zákon mal ísť štandardným legislatívnym konaním. Rašiho oslovilo v Správe o stave republiky aj poďakovanie prezidentky vláde Petra Pellegriniho (Smer-SD) i Igora Matoviča (OĽaNO), ako sa vyrovnali po zdravotníckej stránke s koronakrízou. “Veľmi jasne spomenula, aby sme tu zároveň nemali pandémiu nezamestnanosti. Potrebujeme naplno otvárať a podporovať ekonomiku,” podotkol poslanec.
Kvituje, že sa Čaputová venovala aj boju proti dezinformáciám. Raši tvrdí, že v súčasnosti sú najmä mladí ľudia “zaplavení” informáciami a nemôžu vždy reálne vyhodnotiť, čo je a čo nie je pravdou. “Je to problém v celom svete. Bude sa musieť nájsť mechanizmus, aby sme vedeli rozlíšiť, ktorá informácia je správna a oprieť sa o fakty,” vysvetlil. Varuje, že v budúcnosti sa môže svet zmietať v dezinformačných kampaniach a ľudia sa pri svojich rozhodovaniach, napríklad pri voľbách, nebudú vedieť o čo oprieť.
Na margo slov prezidentky k slabému čerpaniu eurofondov či k čerpaniu zdrojov poznačené prešľapmi Raši priznal, že s tým problémy v minulosti boli. “Keby problémy neboli, nevznikol by ani Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu,” uviedol. Raši bol v minulosti podpredsedom vlády SR pre investície a informatizáciu. Slovensko ma podľa jeho slov problém s vyplatenými financiami za eurofondy, ktoré sú v objeme zhruba 33 percent. “Je to najmä preto, že po kauze na ministerstve školstva, keď bol vymenený minister Peter Plavčan, sa zastavil celý program Výskum a inovácie v objeme 300 miliónov eur,” vysvetlil s tým, že ak by sa to nestalo, tak je SR v čerpaní na úrovni priemeru EÚ.
Raši tvrdí, že je na súčasnej vláde, aby do konca roka 2023 čerpanie eurofondov urýchlila. V prípade možnej korupcie pri eurofondoch skonštatoval, že v minulosti boli problémy, preto Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v spolupráci s OECD prijal 32 opatrení, ktoré minimalizujú možnosť korupcie. “Ide o to, aby sa vyhlo konaniu “tvárou v tvár” medzi prijímateľom a tým, kto o tom rozhoduje. Všetko sa dá teraz vyriešiť elektronicky, nemusí byť žiadne stretávanie sa. Keď sa toto a zákon o verejnom obstarávaní bude striktne dodržiavať, možnosť korupcie pri eurofondoch sa eliminuje takmer na nulu,” podotkol Raši.
Poslanec NR SR a predseda Smeru-SD Robert Fico na margo vystúpenia prezidentky so Správou o stave republiky povedal, že by bol rád, keby aj robila to, čo hovorí. “Na jednej strane avizovala, že sa jej nepáči skrátené legislatívne konanie a zákony, ktoré nie sú riadne pripravené a prediskutované. Potom bez zaváhania podpíše ‘špiclovací zákon’, ktorý prešiel v skrátenom legislatívnom konaní a boli to poslanci Smeru-SD, ktorí sa museli obrátiť na Ústavný súd SR a ten pozastavil účinnosť tohto zákona,” povedal Fico. Prejav prezidentky ho podľa vlastných slov vo všeobecnosti neprekvapil.
Sulík ocenil záujem o ekonomiku
Podľa predsedu SaS a ministra hospodárstva Richarda Sulíka bol prejav zaujímavý najmä tým, že triezvo zhodnotil súčasnosť a pozeral sa do budúcnosti. Zároveň uviedol, že ho teší, že prezidentka sa venovala v správe o stave republiky aj ekonomickým riešeniam. Sulík skonštatoval, že s krízou sme sa úspešne vyrovnali z medicínskeho hľadiska a teraz je na rade riešiť ekonomické hľadisko. Považuje za dôležité pozrieť sa na osudy podnikateľov.
Sulík súhlasí s Čaputovou s tým, že sa treba pozerať dopredu. “Venujem sa oblasti podnikových technológií, a tu sa budeme snažiť hrať svetový prím,” dodal.
Z prejavu prezidentky si vzal aj to, že ak sa naozaj posnažíme, vieme byť veľmi úspešnou krajinou. Ak sa chceme rýchlo vymotať z krízy, potrebujeme podľa Sulíka zlepšenie ekonomického prostredia i strategické rozhodnutia štátu. Ocenil, že hlava štátu venovala dlhšiu pasáž vede a výskume. “To je oblasť, ktorá bola doteraz zanedbávaná,” reagoval.
Predsedníčka zdravotníckeho výboru Jana Cigániková (SaS) sa stotožňuje so slovami prezidentky o potrebe zlepšenia financovania zdravotníctva.
Šeliga skonštatoval, že kríza je šancou posunúť Slovensko dopredu
Podpredseda Národnej rady Juraj Šeliga (Za ľudí) aj podpredsedníčka vlády Veronika Remišová (Za ľudí) súhlasia s prezidentkou, že kríza je šancou na posun vpred.
Šeliga skonštatoval, že kríza je šancou posunúť Slovensko dopredu v oblasti ekonomiky, spravodlivosti aj v spoločenských otázkach. Súhlasí tiež so slovami prezidentky, že pri legislatívnych zmenách v oblasti hodnôt je potrebná diskusia. “Aj keď nemáme spoločné rovnaké názory, ak vieme diskutovať, vieme sa vyvarovať konfliktu. To je základ, o tom je demokracia,” uviedol. V súvislosti s vyjadrením prezidentky o prílepkoch k zákonom a skrátených konaniach povedal, že v súvislosti s ochorením COVID-19 je zrýchlený režim potrebný. Dodal, že ani prezidentka nemala problém podpísať zákony, ktoré takto prešli plénom, keď bol dôvod na ich urýchlenie.
Remišová súhlasí s prezidentkou aj v tom, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré zvládli koronakrízu najlepšie, a to aj vďaka spolupatričnosti ľudí. “Kríza nás ekonomicky vyčerpala, ale zároveň to berieme ako príležitosť,” podotkla s tým, že je to šanca zbúrať staré a nefunkčné korupčné schémy, tvoriť na nových základoch a splniť predvolebné sľuby.
Rovnako poukázala na problémy v oblasti IT a digitalizácie, na vysoké investície do informatizácie za minulej vlády a neefektivitu nastavenia systémov. Pripomenula tiež veľký finančný balík pomoci z Európskej únie, ktorý má pomôcť riešiť dôsledky krízy. Zdôraznila, že využitie týchto peňazí musí byť efektívne a nesmú sa zbytočne premrhať.
“Veľmi jemne ladený”
Správa prezidentky bola vyvážená aj podľa predsedu parlamentu a koaličnej Sme rodina Borisa Kollára. Podľa neho sa dotkla všetkých tém i pálčivých otázok. “Je teraz na každom, kto sa v tom mal nájsť, aby urobil sebareflexiu a posunul občiansku spoločnosť dopredu,” doplnil.
Prejav bol podľa Kollára “veľmi jemne ladený”, avšak každý, komu chcela svoje slová adresovať, sa tam podľa neho nájde. Dodal, že hlava štátu jasne zhodnotila, že sa “premrhala” jedna miliarda na digitalizáciu a informatizáciu. “Nefunguje to, odborníci jasne povedali už v minulosti, že sa to dalo urobiť za 200, 300, 400 miliónov a funkčne,” dodal v tejto súvislosti.
Kollár tiež zachytil výčitky voči vláde, že pomoc v koronakríze je komplikovanejšia a administratíva je veľmi zložitá. “Treba pripraviť zmenu verejnej správy, ale ruka v ruke s digitalizáciou. Nesmieme premrhať túto možnosť,” uzavrel.