BRATISLAVA – Návrh novely zákona o skrátení lehoty na vykonanie interrupcie je nebezpečným pokusom o obmedzenie práva žien na včasnú a bezpečnú interrupciu. Vyplýva to zo stanoviska mimovládnych organizácií Aspekt a Možnosť voľby k pokusom o obmedzovanie prístupu žien k interrupciám. O návrhu na sprísnenie interrupcií hovoria koaličné strany SNS a Smer-SD. Most-Híd je proti nastoľovaniu takejto témy pred voľbami.
Strany zatiaľ oficiálne nepotvrdili, ako by mohol návrh zákona vyzerať, podľa Denníka N by mohlo byť základom zmeny skrátenie lehoty z 12 na približne osem či šesť týždňov, dokedy môže žena požiadať o umelé prerušenie tehotenstva. Podľa mimovládok by nemali o životoch a zdraví žien rozhodovať politici nezodpovedne, bez základných znalostí fungovania ženského tela a najmä bez ohľadu na skutočné potreby žien. Stanovisko agentúre SITA poskytla Adriana Mesochoritisová, členka Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a podpredsedníčka Výboru pre rodovú rovnosť, ktorá je tiež štatutárnou zástupkyňou občianskeho združenia Možnosť voľby.
“Obraciame sa na poslancov a poslankyne koalície aj opozície, aby v najbližších mesiacoch mysleli na ženy a dievčatá v tejto krajine a ich životné podmienky. Aby nezneužívali ich práva v predvolebnom boji a nevyužívali ich telá na politický obchod. Odmietnite návrhy, ktoré znamenajú tvrdý zásah do ľudských práv žien a ktoré podkopávajú princípy sekulárneho demokratického štátu,” adresovali zákonodarcom mimovládky.
Vysvetlenie tehotenstva mimovládkami
Podľa mimovládnych organizácii začiatok tehotenstva sa počíta od prvého dňa poslednej menštruácie pred otehotnením. Prvé týždne teda žena ešte v skutočnosti ani tehotná nie je, keďže k nidácii (uhniezdeniu) dochádza obyčajne v treťom až štvrtom týždni. “Pokiaľ majú ženy dlhší alebo nepravidelný cyklus, na tehotenstvo môžu prísť ešte neskôr. Omeškanie menštruácie bežne spôsobuje užívanie niektorých liekov, ale aj obyčajný stres či chrípka. Do ôsmeho týždňa tehotenstva sa teda mnohé ženy nemusia ani dozvedieť, že sú tehotné. Iné ženy nemusia pre skrátenú lehotu stihnúť všetky zákonom predpísané úkony, na základe ktorých možno interrupciu vykonať (vyšetrenia, poučenia, čakacie lehoty),” približujú mimovládky.
Podľa stanoviska organizácií je rozhodnutie podstúpiť interrupciu či pokračovať v tehotenstve vážne a pre každú ženu osobné. “Skúsenosti a štatistické údaje z iných krajín, kde sú interrupcie obmedzené, hovoria jasne. Zákaz interrupcií ich počet neznižuje. Vykonávajú sa naďalej, ale tajne, bez dohľadu zodpovedných inštitúcií. V Poľsku sa ročne vykoná 150-tisíc nelegálnych interrupcií. Ženy, ktoré si to môžu dovoliť, vycestujú do iných krajín. Z Írska, kde donedávna platili reštrikčné zákony, ročne vycestovalo do Veľkej Británie 3 300 žien. Väčšina však na interrupciu v zahraničí, ktorá môže stáť aj niekoľko tisíc eur, nebude mať zdroje. V Poľsku stojí jeden nelegálny zákrok dvetisíc eur,” objasnili situáciu s tým, že sa zvýši riziko, že ženy siahnu po “domáckych receptoch” na vyvolanie interrupcie alebo neodborných službách, ktoré nik nereguluje. Dôsledkom môže byť vážne poškodenie ich zdravia, ale aj smrť.
Organizácie vyzývajú k zodpovednosti
Organizácie preto vyzývajú k zodpovednosti. Obmedziť interrupcie je podľa nich síce ľahké, ale úplne zbytočné. Vytvoriť podmienky na to, aby mali ženy skutočnú možnosť voľby, už také ľahké nie je. “Nástroje však poznáme: silné sociálne a rodinné politiky, v ktorých nebude vychovávanie dieťaťa znamenať ohrozenie chudobou či výrazné zhoršenie finančnej situácie domácnosti, antikoncepcia hradená zo zdravotného poistenia dostupná pre všetky ženy, dostatok miest v škôlkach či jasliach, kvalitná a odborná sexuálna výchova, ktorá naučí mladých ľudí zodpovedne pristupovať k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu,” uviedli a dodali, že situáciu môže zlepšiť aj systematický prístup k riešeniu násilia páchaného na ženách ako aj kvalitná gynekologická starostlivosť a dôstojné podmienky pre ženy pri pôrodoch či dostupné bývanie pre všetkých.
Smer-SD a SNS pripravujú návrh, ktorým sa majú sprísniť interrupcie. Zákonom chcú podľa hovorkyne SNS Zuzany Škopcovej zabrániť aj svojvoľným interrupciám. Podľa hovorcu Smeru Jána Mažgúta detaily návrhu predstavia, keď bude známe jeho konkrétne znenie. Most-Híld je zásadne proti účelovému nastoľovaniu takých tém, ktoré sú pre spoločnosť zvlášť citlivé.
Na Slovensku počet interrupcií klesá
„Aj vzhľadom na to, že počet interrupcií na Slovensku dlhodobo klesá, by sme uprednostnili korektnú celospoločenskú diskusiu pred predkladaním zákonných noriem v predvolebnom období. Sme presvedčení, že počas kampane nemôže vzniknúť taká celospoločensky akceptovaná norma, ktorá bude odrážať odbornú, právnu aj etickú rovinu tohto problému,” uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár.
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) je proti tomu, aby koaličné strany pred voľbami otvorili zákon regulujúci interrupcie na Slovensku. V poslaneckom klube hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) majú zastúpenie konzervatívne aj liberálne ladení poslanci. „Preto sa k tejto téme vyjadríme, až keď budeme vidieť konkrétne návrhy,” uviedol hovorca OĽaNO Matúš Bystriansky. Líder koalície Progresívne Slovensko/Spolu Michal Truban je presvedčený, že toto je téma, ktorá bude rozdeľovať spoločnosť. „Rozdeľujú spoločnosť na konzervatívcov a liberálov, aby sme sa tu hádali pred voľbami a aby si potom oni mohli ďalej vládnuť,” povedal Truban.
