Domáce Spoločnosť

Podľa Čaploviča v oblasti školstva chýba štruktúrovanie konkrétnych cieľov

Dušan Čaplovič. Zdroj: TASR / Milan Kapusta

BRATISLAVA – V programovom vyhlásení vlády (PVV) v oblasti školstva chýba štruktúrovanie konkrétnych úloh a cieľov, čím je značne neprehľadné. Má však aj mnoho pozitívnych zámerov, myslí si bývalý minister školstva Dušan Čaplovič. 

 

“Nie vždy rozsah dokumentu svedčí o kvalite. Zrejme konkrétnejšie to bude v jeho následnom časovo-tématickom rozpracovaní. Bolo však potrebné jasne upozorniť na priority v rokoch 2020 – 2024, aj keď ich splnenie bude značne náročné vzhľadom na hroziacu ekonomickú recesiu, sociálne prepady a nedostatok finančných zdrojov na pokrytie úloh,” uviedol pre TASR. Podľa neho v PVV bolo potrebné spomenúť dôsledky pandémie nového koronavírusu na úlohy a ciele v rezorte a na druhej strane aj možnosti využitia terajších dosahov, nielen na skvalitňovanie, reštrukturalizáciu súčasnej siete škôl, ale aj jej modernizáciu výraznejším využívaním moderných prostriedkov vzdelávania, digitalizácie vzdelávacích programov a úloh pre žiakov a študentov prostredníctvom internetu.

“V PVV mi taktiež chýba rozhodnutie posilniť vzdelávanie s prírodovedným a technickým zameraním. Napokon aj veľmi potrebné spravodlivé a transparentné financovanie regionálneho školstva so zameraním na kvalitu tried a nie na doterajšiu kvantitu počtu žiakov,” uviedol bývalý minister školstva. Chýba mu tiež i väčšia pozornosť venovaná práci s mládežou, nielen v oblasti športu, ale najmä v prepojení cez mimovládne organizácie v oblasti celoživotného a neformálneho vzdelávania či e-vzdelávania. Podotkol, že v PVV sa zabúda aj na spoluprácu s rezortom kultúry. “V oblasti vedy a výskumu a inovácii sa nespomína zefektívňovanie štruktúry základného a aplikovaného výskumu, podpory komercionalizácie vedy, výskumu a vývoja, inovačných procesov, vytvárania centier transferu vedomostí a technológií a tvorby národných technologických platforiem, ktoré tak vytvoria podmienky pre funkčný, moderný národný inovačný systém,” poznamenal.

Čaploviča teší, že sa v dokumente odráža aj kontinuita z minulosťou, tam kde sa dosiahli pozitívne výsledky, a že na rozhodovacie procesy budú vplývať pripravované audity a analýzy. Pozitívne vníma aj to, že sa dostatočne venuje pozornosť pokračujúcej modernizácii odborného školstva, duálneho vzdelávania a firemných škôl. “Veľmi sa teším z kvalitného rozpracovania vzdelávania a starostlivosti v rannom detstve, najmä v posilňovaní významu predškolskej výchovy a vzdelávania, osobitne k marginalizovaným sociálne odkázaným skupinám a spoločenstvám, ako aj zdravotne a mentálne postihnutým,” uviedol. Ako dodal, inklúziu treba uplatňovať počas celého procesu výchovy a vzdelávania, a rovnako aj k talentovaným a nadaným žiakom, predovšetkým na II. stupni základnej školy, a to podporou tried zložených zo žiakov talentovaných, priemerných a zaostávajúcich, teda postupne prechádzať do útlmu osemročných gymnázií.