BRATISLAVA – Pocity ohrozenia spúšťajú rôzne obranné mechanizmy, ktorých cieľom je zvýšiť subjektívny pocit kontroly, znížiť úzkosť či nájsť konkrétneho vinníka. Vyplýva to z výskumu vedcov z Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorí sa pozreli na pocity bezmocnosti a obavy, ktoré pociťujú ľudia z ochorenia COVID-19, ale aj z budúcnosti. Informovala o tom hovorkyňa SAV Monika Hucáková.
“Medzi takéto obranné mechanizmy patrí aj hľadanie zmyslu v aktuálnych udalostiach prostredníctvom vytvárania konšpiračných teórií o vzniku, šírení či liečbe nového koronavírusu,” povedala Vladimíra Čavojová z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Dodala, že ľudia s vyššou prežívanou úzkosťou a bezmocnosťou prijímali viac konšpirácií.
Psychológov podľa Hucákovej zaujímalo aj to, či zvýšená úzkosť a pocity bezmocnosti budú viesť k zvýšenej viere v paranormálne javy či pseudovedu. “V našom výskume sme šli ešte o krok ďalej ako predchádzajúce výskumy a ukázali sme, že ľudia, ktorí uveria konšpiračným teóriám o novom koronavíruse, sú zároveň ochotnejší veriť aj celej škále iných nepodložených presvedčení, či už ide o rôzne paranormálne javy, ako je viera v existenciu duchov, alebo alternatívnu liečbu pomocou kryštálov či konšpirácie týkajúce sa vedcov, ktorí taja informácie o dostupnej liečbe rakoviny a podobne,” povedal Jakub Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV zhodnotila, že výskum tiež ukázal, že ľudia, ktorí menej dôverovali rôznym inštitúciám a autoritám, ktoré robia všetko pre zvládnutie súčasnej situácie, pociťovali väčšiu bezmocnosť. “Nedôvera v autority viedla aj k celkovo vyššiemu prijímaniu konšpiračných vysvetlení,” povedala Mikušková. Dodala, že to nie je až také prekvapujúce zistenie, ak uvážime, že povaha konšpiračných vysvetlení je často založená práve na nedôvere v konanie vlády, vedcov, lekárov či iných autorít. Zber dát sa podľa Hucákovej uskutočnil od 13. do 23. marca – čiže v čase po prvých identifikovaných pacientoch s COVID-19, keď sa na Slovensku začali zavádzať opatrenia a informácie sa menili zo dňa na deň.
Psychológovia SAV zároveň poukázali aj na nový výskum kanadských vedcov, ktorý upozorňuje na nekritické prijímanie upokojujúcich dezinformácií. Môže mať totiž aj negatívne dôsledky v podobe nedôvery voči vládnym opatreniam či zvýšeným predsudkom a diskriminácii voči rôznym skupinám ľudí. Hucáková preto upozorňuje, aby si ľudia uvedomili, ako ich vlastný strach robí zraniteľnejšími voči manipuláciám a konšpiračným vysvetleniam, je dôležitým prvým krokom k tomu, ako zvládnuť súčasnú krízu bez horších „vedľajších škôd“.