Domov » Kategórie » Domáce » Komentár Jakuba Nedobu: Po Kiskovom rozhodnutí sa konečne pohnú ľady

Komentár Jakuba Nedobu: Po Kiskovom rozhodnutí sa konečne pohnú ľady

BRATISLAVA – Včerajšie avizované rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku neísť do straníckej politiky bolo prekvapením. Ani nie tak samotné rozhodnutie, ale skôr načasovanie – podobná správa sa očakávala minimálne o rok neskôr. Prezident sa však rozhodol nekalkulovať a umožnil to isté aj ostatným, ktorí jeho rozhodnutiu podmieňovali svoj ďalší politický vývoj. Ak niekto čakal s tým, či založiť novú stranu, ak je tu možnosť, že ju vlastne založí Kiska, tak od včera sú v tomto všetci Rybníčkovci či Štefunkovci slobodnejší.

Čo to znamená pre Kisku?

Andrej Kiska je napriek všetkým pochybnostiam najdôveryhodnejším slovenským politikom. V rebríčkoch dôveryhodnosti sa pravidelne objavuje nad premiérom Ficom či predsedom parlamentu Dankom. Vyplýva to však z jeho funkcie, ktorá nenesie ťarchu rozhodnutí výkonnej politiky a preto sa k nemu ani nevzťahuje hnev občanov za súčasný stav krajiny. Pritom jeho samotný prístup k výkonu funkcie je ľúbivý a tým si vie získať nielen voličov pravice, ale aj Smeru.

Kategoricky ho odmietajú snáď len voliči ĽSNS, ale tí by nenávideli asi každého, kto by nešiel topiť migrantov na grécke pobrežie či neposielal Rómov do plynu alebo homosexuálov na elektrošoky. Podľa prieskumu z konca minulého roka má prezidentský úrad v porovnaní s inými štátnymi inštitúciami (vláda, parlament…) 75-percentnú podporu. Ak by sa Kiska usiloval o premiérsku stoličku, jednak by mu to vôbec nemuselo vyjsť (obzvlášť pri tak rozdrobenej politickej scéne) a takisto by o mnoho súčasných podporovateľov prišiel, čo je prirodzené.

Jeho rozhodnutie je zrejme ovplvnené aj novou rodinnou situáciou. No pani Kisková je v šiestom mesiaci tehotenstva a tak sa určite nerozhodoval zo dňa na deň – teda tak, ako tieto dve informácie dávkoval médiám. V slovenskej politike je to nóvum – uprednostniť rodinný život pred politickým. Preto dnes nie je možné si ani stopercentne staviť na to, či bude vôbec obhajovať prezidentskú funkciu. Ak je však predpoklad, že áno, už dnes, dva roky pred voľbami sa rysujú traja jednoznační favoriti volieb. Kiska, Lajčák a Kotleba.

Je otázne, ku komu sa prikloní Most a či SNS nepostaví vlastného kandidáta. Avšak pri kvalite ich troch ministrov (z ktorých bežný volič dokáže horko ťažko vymenovať vôbec jendého) si ťažko predstaviť, že by mala SNS v zálohe nejaké zaujímavé meno, ktoré by nebolo vo voľbe len do počtu. Z pravicového spektra sa proti populárnemu Kiskovi asi málokto odváži postaviť a súčasné pravicové opozičné strany si možno napriek výhradám k súčasnému prezidentovi neodvážia nominovať niekoho iného. Preto bude zaujímavé sledovať, či dospeje k očakávanému druhému kolu Kiska – Lajčák, alebo Kotleba zamieša podobne kartami ako Le Penová vo Francúzsku, alebo Hofer  v Rakúsku.

Čo to znamená pre slovenskú politiku?

Ako už bolo vyššie uvedené, všetci otáľajúci so založením novej strany môžu ísť konečne na vec. Pod najväčším tlakom bol doteraz paradoxne trenčiansky primátor Richard Rybníček. Ten oznámil zámer založiť novú stranu už necelých desať dní po minuloročných voľbách. Vtedy zrejme uveril tomu, že budú čo nevidieť predčasné voľby a ako prvý zareagoval. V takých skorých voľbách by totiž bolo pre Kisku morálne ťažko obhájiteľné, ak by sa vrhol do straníckej politiky po uplynutí ani nie polovice svojho mandátu. Keď však vznikla tretia Ficova vláda a postupom času sa pomaly blížil koniec nášho predsedníctva v Rade EÚ, bolo čoraz jasnejšie, že predčasné voľby nebudú, čo stále otváralo dvere pre vznik Kiskovej strany. Rybníček sa však stal otrokom svojho unáhleného prísľubu. Po včerajšom Kiskovom rozhodnutí už Rybníčkovi nehrozí, že by pred verejnosťou pôsobila jeho Toska ako až tak zbytočná a môže sa tak rozhýbať.

Najviac sa spájalo Kiskovo meno s Progresívnym Slovenskom. V jeho prípade je zrejmé, že sa z občianskeho združenia zrejme už tento rok pretaví na stranu. Otázne je, že ak Kiska naozaj uvažoval nad vstupom do straníckej politiky, či by to bolo pod vlajkou progresívcov, keďže okolo seba má dostatok schopných ľudí a pri jeho osobnej popularite by ďalších kohútov na smetisku nepotreboval. Otázne je aj to, či Progresívne Slovensko si naozaj želalo spojenie s Andrejom Kiskom. Avšak aj po vlažnom prijatí ich celoslovenskej diskusnej tour je nad slnko jasné, že sny o raketovom nástupe sa rozplynú. Angažovanie Andreja Kisku by všetko urýchlilo, lebo ten by vedel osloviť aj ľudovejších voličov a súčasní predstavitelia by sa nemuseli strápňovať výjazdmi po menších slovenských mestách. Nepatria tam, nie je im to prirodzené. Bez Kisku však primárnou métou nebudú vysnívané desiatky percent, ale dostať sa vôbec do parlamentu.

To je  gro samotného očakávaného vstupu Andreja Kisku do straníckej politiky. Ak by sa naozaj rozhodol uchádzať sa o exekutívu, tak už v daný deň by boli vyriešené viaceré dôležité otázky. Napríklad, či je možné vôbec zabrániť štvrtej Ficovej vláde. Andrej Kiska je totiž už teraz populárny aj v tomto tábore a celom určite by Smeru, ale aj iným stranám zobral nemalé percento voličov. Ak však chce ľudový elektorát osloviť Progresívne Slovensko, či strany súčasnej opozície, tak musia na tom roky tvrdo makať a aj tak sa to zrejme nepodarí.

A kto si najviac vydýchol? Určite Robert Fico a Andrej Danko. Obaja boli Kiskovým rozhodnutím ohrození, takto môžu naďalej ašpirovať na premiérske kreslo, hoc aj obaja. Oslavovať môže aj Richard Sulík, ktorý sa vo svojich ambíciách nemusí uskromniť. Po Kiskovom vstupe do výkonnej politike by zrejme mohol zabudnúť na post predsedu vlády a uchádzať sa o ministerstvo financií (ktoré by ešte začiatkom roka 2016 bral všetkými desiatimi). Avšak potenciál byť súčasťou ďalšej vlády je stále minimálny, lebo by ju SaS jednoducho nemala s kým zložiť.

Skončili sa dlhé špekulácie a prezident Kiska sa naozaj zachoval štátnicky. O straníckej politike zrejme sám uvažoval a zadné vrátka si mohol nechať otvorené hoc aj do septembra ďalšieho roka. No po jeho včerajšej správe je situácia v slovenskej politike jasnejšia a hry sa môžu začať.

P.S. Kiskovým rozhodnutím sa výrazne znížila aj pravdepodobnosť predčasných volieb.

Jakub Nedoba, Foto: archív autora

Autor je predsedom o.z. Mladí liberáli

Autor: Redakcia
Tagy