BRATISLAVA – Najskôr nahradil Roberta Fica vo funkcii premiéra, teraz sa netají ambíciou ho nahradiť aj na čele Smeru-SD. Predseda vlády Peter Pellegrini je radený medzi politikov novej generácie. Zároveň ale stihol vystriedať viac ústavných funkcií, ako má väčšina politických harcovníkov na konci svojej kariéry. Vrchol prišiel vlani v marci, keď bol menovaný za predsedu vlády. Teraz cíti príležitosť aj na postup v rámci straníckej hierarchie.
Diskusia o tom, či v Smere nenastal už čas na zmenu predsedu sa strhla potom, ako minulý týždeň unikol do médií list adresovaný predsedníctvu. Časť okresných funkcionárov strany z východného Slovenska prostredníctvom neho žiadala zvolanie mimoriadneho snemu. Východniari žiadali aj odchod podpredsedu strany Roberta Kaliňáka. Najzásadnejšia požiadavka však smerovala k odchodu Roberta Fica z funkcie predsedu a jeho nahradenie Petrom Pellegrinim.
Pellegrini bol najskôr v reakciách na túto požiadavku zdržanlivý. Médiám odkázal, že správnym adresátom na otázky spojené so stranou je predseda Fico. Včera v diskusnej relácii TV Markíza už však pripustil, že by o Ficovo miesto záujem mal. To, či sa oň bude uchádzať, by mohlo byť jasné do septembra. Zásadné veci by pritom v Smere mohli vyriešiť ešte do leta. “Ak budem môcť tomuto procesu vo vnútri strany pomôcť, tak tomu veľmi rád pomôžem. Ak by som mal procesom škodiť, tak škodiť nebudem,” vyhlásil Pellegrini. Už druhýkrát za posledné dni tak naznačil, že jeho dlhoročná politická dráha v Smere sa môže v krátkej dobe zmeniť. Funkcionárom aj straníkom Smeru tak nepriamo dáva najavo, že si majú vybrať. Smer s ním a podľa jeho predstáv, alebo Smer bez neho. To, že má čo ponúknuť naznačuje aj prieskum, kde s prehľadom poráža všetkých potencionálnych uchádzačov o premiérsku stoličku.
Začínal ako asistent
Na pôde Národnej rady začínal Peter Pellegrini v rokoch 2002 až 2006 ako asistent poslanca za stranu Smer-SD Ľubomíra Vážneho. Po voľbách v roku 2006 už sám zasadol do poslaneckých lavíc. Za poslanca bol zvolený aj v roku 2010 a v predčasných parlamentných volbách v roku 2012. Práve toto volebné obdobie, ktorému dominovala jednofarebná vláda Smeru, sa stalo pre jeho kariéru kľúčové.
Všetko začalo tým, keď ho vtedajší financmajster Peter Kažimír stiahol k sebe na ministerstvo financií a urobil z neho štátneho tajomníka. Potom, ako v roku 2014 podal demisiu minister školstva Dušan Čaplovič, Pellegrini putoval na jeho miesto. V ministerskom kresle však nestrávil ani pol roka a vrátil sa do parlamentu. Ale nie ako hocijaký poslanec. Potom, ako Pavol Paška podal demisiu na post predsedu Národnej rady, druhej najvyššej ústavnej funkcii v štáte sa ujal Pellegrini.
Premiér
Pellegriniho hviezdna dráha na politickej scéne pokračovala aj po posledných parlamentných voľbách. V roku 2016 bol menovaný za podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, kde úradoval dva roky. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice nastal tlak na odstúpenie vtedajšieho premiéra Roberta Fica. Vláda prešla personálnymi zmenami, čo pre Petra Pellegriniho znamenalo, že bol 22. marca 2018 menovaný do funkcie premiéra. Takmer ihneď začal čeliť otázkam, či nebude iba bábkou v rukách Roberta Fica. Na koľko môže byť autonómny, Pellegrini ukazoval postupne a bez väčších otrasov.
Všetko alebo nič
Pellegrini ako premiér v niektorých prípadoch postupoval inak, ako by sa čakalo od člena Smeru či od predchádzajúceho premiéra. S Tiborom Gašparom sa napríklad dohodol na jeho odchode z funkcie policajného prezidenta. Tiež presadil, aby sa novým ministrom financií po Petrovi Kažimírovi stal Ladislav Kamenický. Zmeny urobil aj v poradcovskom zbore premiéra, odkiaľ odišlo viacero ľudí blízkych Ficovi. Pellegrini sa snaží pôsobiť inak ako jeho predchodca. To sa prejavilo aj v komunikácii, či už s médiami, alebo politickými oponentmi. Zlepšila sa tiež komunikácia medzi úradom vlády a prezidentským palácom.
Na druhú stranu údajne ochladli vzťahy medzi úradom vlády a centrálou Smeru, kde má hlavné slovo stále predseda Fico. V kuloároch sa hovorilo, že na úrade vlády často strácali prehľad o tom, čo presne najsilnejšia koaličná strana zamýšľa. Napätie malo vládnuť vraj aj v osobnej rovine. Pellegrini, ktorý je od roku 2014 podpredseda Smeru sa totiž nebál otvorene dištancovať aj od niektorých krokov svojich spolustraníkov. Urobil tak napríklad v prípade neúspešnej februárovej voľby kandidátov na ústavných sudcov. Jeho kritika smerovala na poslanecký klub Smeru, ktorého predsedom je – Robert Fico.
Vo vymedzovaní sa voči niektorým krokom strany nebol sám. Za sebou mal podporu neformálneho zoskupenia, novinármi nazývaného V4. Krídlo, ktoré mávalo prívlastok progresívne, vraj tvorili okrem Pellegriniho Peter Žiga, Martin Glváč a dnes už bývalý podpredseda Smeru Peter Kažimír.
Minulý týždeň ukázal, že členov Smeru, ktorí chcú, aby strana robila politiku inak, je čoraz viac. Práve o ich podporu sa bude opierať aj samotný Pellegrini. A Fico, ktorý sa má nachádzať v zahraničí, zatiaľ mlčí. Podporu mu verejne prejavil len nestraník Ľuboš Blaha.