Domáce Koronavírus Politika

Patakyová odporučila krízovému štábu venovať viac pozornosti seniorom aj rómskym osadám

Zdroj: SITA / Diana Černáková

BRATISLAVA – Núdzový stav v zariadeniach pre seniorov by mal ústredný krízový štáb (ÚKŠ) definovať presnejšie. Taktiež by mal vydať rámcové odporúčanie pre samosprávy, ako postupovať v prípade zistenia prípadu nákazy v rómskej osade. To sú len niektoré z návrhov opatrení, s ktorými sa obrátila verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová na Ústredný krízový štáb SR. Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa Kancelárie verejného ochrancu práv Michaela Pavelková, ombudsmanka tak urobila na základe podnetov, ktorými sa zaoberá. Podnetom pre ňu tiež boli medializované informácie, a to napríklad v súvislosti s uzavretím osady v Gelnici.

 

Patakyová je presvedčená, že ochrana života a zdravia obyvateľov je v súčasnosti prvoradým záujmom. Na to, aby bol tento cieľ naplnený, je podľa nej potrebné prijať okrem doteraz zavedených opatrení aj ďalšie, ktoré by špecificky chránili najzraniteľnejších. Podotkla, že všetky opatrenia prijaté v súvislosti s bojom proti pandémii musia byť v súlade s právnym poriadkom, teda musia rešpektovať princíp právneho štátu a zároveň nesmú obmedzovať základné ľudské práva a slobody inak ako ústavou predpokladaným spôsobom.

Ombudsmanka žiada, aby ÚKŠ presnejšie definoval núdzový stav v zariadeniach pre seniorov, zabezpečil ochranné pomôcky a vyššiu informovanosť. V núdzovom stave v zariadeniach pre seniorov je napríklad nariadená pracovná povinnosť v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti. V zariadeniach sa však poskytuje najmä opatrovateľská starostlivosť. Preto ombudsmanka odporúča štábu, aby ich usmernil aj v rámci poskytovania tejto služby. Štáb by mal určiť aj pravidlá týkajúce sa vychádzok. Taktiež poukázala na potrebu zabezpečiť dostatok ochranných pomôcok a materiálne podmienky pre prípad, že sa v zariadení potvrdí nákaza, napríklad vo forme náhradného ubytovania. Rovnako upozornila, že v danej situácii je dôležité, aby kooperovali rezorty sociálnych vecí a zdravotníctva. Navrhla, aby sa zriadil krízový štáb pre oblasť sociálnych služieb, v rámci ktorého by tieto rezorty spolupracovali s ministerstvom vnútra a mimovládnymi organizáciami.

Pitná voda aj problém s karanténou

Ombudsmanka tiež žiada preverenie prístupu k pitnej vode v marginalizovaných komunitách a ochranu terénnych pracovníkov. „Rýchlosť šírenia nákazy v husto zaľudnených oblastiach so žiadnym alebo obmedzeným prístupom k základným hygienickým pomôckam je výrazne vyššia ako v oblastiach, kde žije majorita. Rovnako sú tu sťažené možnosti karantény a izolácie,“ priblížila. Vysvetlila, že práve preto je žiadúce zaviesť v týchto komunitách preventívne opatrenia za účelom predchádzania vzniku nákazy. Poukázala na to, že vláda 15. marca odporučila predstaviteľom územnej samosprávy „umožniť neobmedzený prístup osobám patriacim k marginalizovaným komunitám k pitnej vode na nevyhnutnú dobu“. Podľa nej je potrebné, aby bolo prijatie opatrenia aj preverené. Zároveň je podľa ombudsmanky dôležité, aby mali samosprávy aj konkrétne odporúčania na zásobovanie pitnou vodou napríklad vo forme cisterien. Ombudsmanka taktiež upozornila na ochranu terénnych sociálnych pracovníkov. Tí by mali byť vybavení základnými ochrannými prostriedkami, ako sú napríklad ochranné rúška či respirátory. Odporučila preto, aby sa pri rozdeľovaní štátnych hmotných rezerv vyčlenilo dostatočné množstvo ochranných prostriedkov i pre nich.

Patakyová poznamenala, že z medializovaných informácií nie je zrejmé, či v súčasnosti existuje koordinačný plán postupov v prípade výskytu nákazy v marginalizovaných rómskych komunitách. „V súčasnosti by tak boli opatrenia prijímané predstaviteľmi územnej samosprávy ponechané na ich voľnej úvahe. To však vytvára priestor pre obmedzovanie základných práv a slobôd, ktoré nemusí vždy nachádzať oporu v zákone a ktoré by v individuálnych prípadoch mohlo byť protiústavné,“ podotkla. Poukázala na medializovanú uzáveru rómskej osady v Gelnici, ktorú minulý týždeň zaviedla miestna samospráva pre nerešpektovanie karantény osobou, ktorá sa mala vrátiť zo zahraničia. Považuje preto za kľúčové, aby boli na centrálnej úrovni vydané rámcové odporúčania pre obce a mestá, ako postupovať v čase, keď nastane situácia potvrdeného prípadu nákazy v niektorej z rómskych osád. Mali by zároveň reflektovať na požiadavku zásahu do základných práv v nevyhnutnej miere. Nedostatočná príprava totiž môže viesť až k prijímaniu extrémne neproporcionálnych opatrení, akými sú uzatváranie oblastí so stovkami a tisíckami obyvateľov. Nevyhnutné je podľa Patakyovej prijať takú stratégiu, ktorej cieľom nebude ochrana majority izoláciou celých rómskych zväčša segregovaných osídlení, ale komplexná ochrana všetkých, najmä však ohrozených skupín obyvateľstva.