Banská Štiavnica Bratislava Domáce Košice Nitra Regióny Top Trenčín Trnava Žilina

Pamätáte sa na nedostatkový tovar? Pozrite sa, na čo všetko sme za socializmu čakali hodiny v rade

Odstáť si za socializmu pred obchodom dlhý rad na niektorý zo žiadaných tovarov nebolo nič výnimočné. Súčasníci si takúto situáciu nedokážu predstaviť. Zdroj: Archív

NITRA – Pamätáte si ešte na nedostatkový tovar? Pre dnešnú generáciu je takmer nepredstaviteľné stáť v rade pred obchodom na tovar dennej spotreby. Tí, ktorí žili pred rokom 1989, si však na to veľmi dobre pamätajú a majú na tie časy rozličné spomienky. Pre mnohých je to už iba nostalgia, na ktorú by najradšej zabudli, iní sa nad tým všetkým radi pousmejú.

Spomeniete si ešte, na čo sa stával pred obchodom dlhý rad aj napriek tomu, že to bola bežná vec? Že už ani veľmi nie? My vám pripomenieme 10 vecí, ktoré boli za „socíku“ úzkoprofilovým tovarom a zohnať ho dalo veru poriadnu šichtu a behanie po obchodoch.

Chaos v obchodoch bol pre Vianocami rovnaký ako dnes, len tovaru bolo oveľa menej. Zdroj: Archív

TOALETNÝ PAPIER

Tento produkt je azda najspomínanejším nedostatkovým tovarom obdobia pred nežnou revolúciou. A pritom jednou z najpotrebnejších. Nedostatok „toaleťáku“ sa snažili vtedajší predstavitelia zažehnať kúpou novej výrobnej linky, lenže na začiatku 80-tych rokov už nepostačovala ani tá. Ešte horšie to bolo po požiari v ružomberských Harmaneckých papierňach na jar roku 1988. Nedostatkom toaletného papiera sa musel 17. júna 1988 dokonca zaoberať najvyšší stranícky orgán, ktorým bolo predsedníctvo Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Kríza dospela až tak ďaleko, že na verejných záchodoch sa ešte dlho potom vydával po jednotlivých útržkoch, aby si ho nikto neodniesol domov.

Nemať doma toaletný papier je dnes ťažko predstaviteľné. Za socializmu sme si naň nie raz odstáli niekoľko metrov dlhý rad. Zdroj: Archív

HYGIENICKÉ VLOŽKY

Ďalším z nedostatkových tovarov drogistického tovaru boli na sklonku 80-tych rokov dámske hygienické vložky. Boli zväčša papierové, z buničitého papiera v sieťke. Prvé vložky, ktoré už boli opatrené lepiacou páskou, aby na spodnej bielizni držali, boli vtedy väčšinou len podpultovým tovarom. Keďže fungovať bez hygienických potrieb v práci či v škole dlhé hodiny bolo skutočne náročné, pri chýre o tom, že ich niekam priviezli, tam utekali ľudia do radu. Vídavať ste tam mohli aj mužov, ktorí týmto „darčekom“ chceli potešiť svojej manželky či milenky.

Nedostatkovým tovarom boli na sklonku 80-tych rokov i dámske hygienické vložky. Zdroj: Archív

STRIEBORNÝ PRELIV NA VLASY

Ženy chceli byť krásne aj za socializmu, mnohé si ale farbili vlasy svojpomocne doma. Nejedna zatúžila mať vlasy také, aké videla v západniarskom časopise, ktorý sa sem potajomky dostal. Keď si ale zmyslela, že chce mať sivý či striebristý odtieň v svojich blond vlasoch, nastal pomerne veľký problém. Preliv aj tužidlo v tomto odtieni síce v ponuke drogérie mávali, k zakúpeniu však bolo potrebné mať nielen veľa šťastia a trpezlivosti, ale aj známostí v drogérii. Obľúbený Barpon, ktorý stál menej ako 10 Kčs (0,33 €), skrátka nebol. Stávkou do lotérie preto boli rozličné vychytávky, ako rozpustená genciánová vodička, ktorou sa vlasy po umytí splachovali.

Preliv aj tužidlo v striebornom odtieni síce v ponuke drogérie mali, k zakúpeniu však bolo potrebné mať nielen veľa šťastia a trpezlivosti, ale aj známostí v drogérii. Obľúbený Barpon v nich skrátka bol iba veľmi vzácne. Zdroj: Archív

CESNAK

Nedostatkovým tovarom za socializmu nebol iba niektorý drogistický tovar, ale aj potraviny. Patril tam medzi ne aj obyčajný cesnak, ktorý chýbal na pultoch v druhej polovici 80. rokov. Kto si ho nevypestoval doma v záhradke, alebo sa mu neurodil, mal jednoducho smolu. Do predajní Ovocie-zelenina ho totiž vozili doslova ako šafranu, čo v praxi znamenalo, že tam takmer nebol. Úspešne sa teda v tomto období nakupoval hlavne v NDR. Bolo to obdobie, keď sa cesnakom dalo dokonca platiť za protislužbu.

Medzi nedostatkový tovar v druhej polovici 80-tych rokov, na ktorý sa stál dlhý rad, patril i obyčajný cesnak. Kto si ho nevypestoval sám v záhradke, alebo sa mu v nej neurodil, mal smolu. Zdroj: Archív

MAK

Veľmi žiadanou komoditou v socialistických obchodoch bola aj táto plodina, ktorá sa v 80. rokoch stala tiež nedostupnou. V čom bol problém však v tom čase nikto neobjasnil, hoci sa výpadok maku týkal hneď niekoľkých sezón. Pritom u nás sa pestoval už od roku 1896 a plocha, na ktorej rástol, sa do roku 1946 stále zväčšovala. V roku 1989 síce rástol mak u nás už len na menej ako 8 000 hektároch, stále to ale nevysvetľovalo, prečo v obchodoch chýbal.

Kto by si pomyslel, že veľmi žiadanou komoditou v socialistických obchodoch bol aj mak? V 80. rokoch bol však pri bežnom nákupe nedostupný. Zdroj: Archív

KEČUP

Dnes sa dá omáčka k jedlu v obchodoch úplne bežne dostať, ba dostatok jej je i v bufetoch či reštauráciách, za socializmu tomu tak ale ani zďaleka nebolo. V 80-tych rokoch sa na kečup stáli fronty, a to dokonca aj v špecializovaných obchodoch, akým bolo ESO, kde sa predávali vybrané potraviny zo zahraničia. Ten, kto mal kečup doma ním šetril, akoby to bol vzácny olej. Pikantné bolo, že ten, kto zohnal kečup značky Heinz (alebo iný zo zahraničia), sklenenú fľašu z neho si potom často vystavoval v kuchyni ako dekoráciu.

Dlhý rad sa musel v 80-tych rokoch odstáť aj na kečup. Nedostatkovým tovarom bol dokonca i v špecializovaných obchodoch. Zdroj: Archív

RAJČINOVÝ PRETLAK

Ani tento „príbuzný kečupu“ sa v Československu nedal určitý čas bežne kúpiť. Keď ho priviezli do predajní, ľudia ho väčšinou v priebehu niekoľkých desiatok minút vykúpili. Každý, kto sa k nemu dostal, nakúpil ho toľko, koľko mohol, či koľko mu prídelovým systémom dovolila predavačka a potom sa delil s inými rodinnými príslušníkmi, kolegami v práci, či so susedmi. Nedostatok rajčinového pretlaku bol nepríjemnou komplikáciou, preto si ho mnohí začali vyrábať doma sami.

Na počudovanie patril medzi nedostatkový tovar za socializmu aj rajčinový pretlak. Keď ho priviezli do predajní, ľudia ho väčšinou v priebehu niekoľkých desiatok minút vykúpili. Zdroj: Archív

JUŽNÉ OVOCIE

Najmä tí starší si veľmi dobre spomínajú, akým veľkým problémom bolo pred Vianocami zohnať banány, pomaranče či mandarinky. Bolo to doslova nadľudské úsilie a podariť sa vám to mohlo najmä vtedy, keď ste si vystáli desiatky minút v rade, alebo ste mali známosti v zelovoci. Zeleninári si však tiež museli najskôr odložiť prídel pre svoju rodinu a známych, ale aj všetkých, ktorých si potrebovali nejako zaviazať, a až potom sa začalo predávať „obyčajným“ ľuďom. Mimochodom, kilo banánov sa vtedy predávalo po 17 Kčs (0,56 €).

Najväčší rad bol pred zelovocmi pred Vianocami. Kúpiť banány, pomaranče a mandarinky bolo veľmi náročné. Zdroj: Archív

BON PARI

Tieto v tom čase „zvláštne“ cukríky sa síce vyrábali od roku 1977 aj u nás, no na rozhraní 70. a 80. rokov sa bežne kúpiť nedali. Častejšie sa vozili z východného Nemecka, podobne ako gumové medvedíky. V prípade cukríkov Bon pari to bolo možno aj preto, že v roku 1979 ich veľa smerovalo do Sovietskeho zväzu, Singapuru, Anglicka, Kanady a ďalších 35 krajín sveta.

Cukríky Bon pari prežili socializmus a dostať ich aj dnes. Na rozhraní 70. a 80. rokov sa ale bežne kúpiť nedali, pretože sa najmä vyvážali do zahraničia. Zdroj: Archív

DŽÍNSY

Tovarom, po ktorom bola za socializmu veľká “zhánka”, pretože v bežnom obchode sa kúpiť nedal, boli džínsy. Veď kto vtedy nechcel mať slávne Levi’sky či Wranglerky? Za socializmu boli totiž luxusným tovarom a v prepočte stáli asi ako dnešný štandardný smartfón. Kúpiť sa dali iba v Tuzexe za cudziu menu alebo bony, teda poukážky, ktoré cudziu menu nahradzovali. Tu boli najpredávanejším tovarom, lebo kto mal džínsy, ten bol frajer. Neskôr sa síce ich „socialistické“ napodobeniny dostali aj do niektorých obchodov, no ani tie sa tam dlho nezohriali.

Nakupovať do Tuzexu nemohol prísť hocikto, napriek tomu sa pred týmto obchodom tvorili dlhé rady. Najžiadanejším tovarom boli džínsy. Zdroj: Archív