Domáce GPlus Spoločnosť Top

Pamäť dokáže zlikvidovať v priebehu pár rokov. S touto chorobou zabudnete aj to, že ste zabudli

ilustračná foto Zdroj: pixabay.com

BRATISLAVA – Pamätajú si, čo sa stalo pred štyridsiatimi rokmi. A to do najmenšieho detailu. Avšak nedokážu si spomenúť na to, čo robili pred malou chvíľou. Takéto a podobné situácie zažíva mnoho seniorov. Alzheimerova choroba si totiž svojich hostiteľov nevyberá. S vyšším vekom prichádza aj rapídny nárast pravdepodobnosti ochorenia. Život s takýmto pacientom je veľmi náročný a premenlivý. Prečítajte si, ako sa správne zachovať aj v tých najťažších životných situáciách a ako pochopiť osud chorých.

 

Alzheimerova choroba prichádza veľmi nenápadne. Spočiatku sa javí ako bezvýznamné zabúdanie, ktorému sa neprikladá nijaká zvláštnosť. Neskôr však pacient prichádza nielen o krátkodobú pamäť, ale aj o tú dlhodobú. Začne zabúdať úplne všetko – rok v ktorom žije, ako sa volá, ale aj to, kde sa práve nachádza. V rozvinutom štádiu začne chorý strácať svoj intelekt, pričom si túto skutočnosť sám neuvedomuje. Komunikácia s ním začína byť čoraz ťažšia. Doslova zabudne, že zabudol. Ide totiž o deštruktívne ochorenie mozgu.

Tento druh demencie nie je ani tak náročný pre samotného pacienta, ako pre jeho blízkych, ktorí vidia rýchlomeniaci sa stav seniora. „Pochopiteľne, demencia, ktorá sa prejavuje znižovaním mentálnych funkcií, ovplyvňuje aj správanie chorého, ktoré je nepredvídateľné a vyžaduje si neustály ,,dozor”, trpezlivosť a veľa láskavosti,“ vysvetlil psychológ z Inštitútu psychoterapie a socioterapie Ľudovít Dobšovič. 

Pacient s Alzheimerovou chorobou príde najskôr o krátkodobú pamäť, neskôr aj o dlhodobú. Zdroj: pixabay.com

Rapídne zvyšovanie pravdepodobnosti

Za intelektový deficit chorého seniora môžu chemické procesy, ktoré ukladajú beta-amyloid. Začnú odumierať nervové bunky a ich vzájomné prepojenie. V konečnom dôsledku dôjde v priebehu 4 až 12 rokov k zničeniu informačnej a pamäťovej zložky mozgu. Doposiaľ sa však nezistilo, čo spôsobuje tento druh demencie. Odborníci hovoria len o rizikových faktoroch, ktorým je napríklad aj vek. Kým v kategórii 40 až 60 rokov pripadá na tisíc ľudí jeden chorý, v kategórii od 65 do 70 rokov je postihnutý jeden z 50-tich. V kategórii od 70 do 80 rokov je chorý jeden z 20-tich a u viac ako 80-ročných je postihnutý jeden z piatich.

Svetlejšie zajtrajšky

Alzheimer sa liečiť nedá. Avšak lekári upozorňujú na potrebu včasnej diagnostiky choroby. Dokážu tak zmierniť a stabilizovať jej príznaky, ktorými sú depresie, úzkosť, nespavosť, halucinácie či bludy. Seniori časom zostávajú odkázaní na starostlivosť iných, čo býva pre rodinu náročné. ,,Dôležité je nepodľahnúť beznádeji, zúfalstvu a nerezignovať. Prirodzená je v tomto prípade tendencia umiestniť chorého do sociálneho zariadenia,” povedal psychológ Ľudovít Dobšovič. Domovy seniorov sa však častokrát potýkajú s predsudkami, ktoré hovoria o strate ľudskej hodnoty a dôstojnosti človeka v takýchto zariadeniach. Preto sa rozhodla Adriana Škriniarová zbúrať mýtus o starých, ošarpaných budovách a vytvorila projekt Agapé Senior Park.

Psychológ radí umiestniť pacienta s Alzheimerovou chorobou do zariadenia pre seniorov. Zdroj: pixabay.com

V ňom sa chce venovať budovaniu miest, kde sa seniorom dostane odbornej starostlivosti a profesionálneho prístupu na ceste s ich ochorením. Prostredníctvom terapií (a aj tých špeciálnych, akými sú záhradná či hipoterapia), kognitívnych cvičení a veľkého dôrazu na socializáciu či kultúru dokážu zmierniť priebeh ochorenia. ,,Ochorenie je naozaj náročné z hľadiska opatery a poskytovania základnej starostlivosti i pomoci chorému. Opatrovateľom môže pomôcť podrobná informovanosť o chorobe ako takej, o jej priebehu a o tom, aké nároky bude na nich klásť. Môžu sa tak skôr pripraviť na to, s čím sa budú v spoločnom živote s chorým stretávať. Zmysluplná môže byť aj ich psychohygiena, napríklad socioterapia alebo psychoterapia a zapojenie všetkých členov rodiny do spolupráce,” radí psychológ Dobšovič.

Mohlo by vás zaujímať: