BRATISLAVA -Týždeň po prijatí toľko diskutovaného globálneho rámca o migrácii schválilo Valné zhromaždenie OSN v New Yorku z ďalší pakt o migrácii. Za prijatie dokumentu v pondelok hlasovalo 181 zo 193 členských štátov. Iba USA a Maďarsko hlasovalo proti. Na rozdiel od predchádzajúceho, tento pakt nevzbudil takmer žiadnu pozornosť, ani nevyvolal búrlivé debaty. Pakt by mal podporovať medzinárodnú pomoc pre utečencov a solidaritu medzi štátmi. O čo v dokumente ide?
V čase, keď v roku 2016 vrcholila utečenecká kríza, prijalo OSN “Newyorskú deklaráciu” pre lepšiu medzinárodnú koordináciu a spoločné znášanie záťaže spojenej s pomocou utečencom. Na základe toho Agentúra OSN pre utečencov (UNHCR – The UN Refugee Agency) rokovala s členskými štátmi o obsahu paktu. V polovici novembra hlasovalo 176 krajín v prospech konečného znenia návrhu.
Aké sú ciele paktu?
Hlavným záujmom je “vyvážené rozdelenie záťaže a zodpovednosti” v rámci medzinárodného spoločenstva.
V Globálnom pakte OSN pre utečencov sa konkrétne uvádzajú štyri ciele:
- Oslobodiť od záťaže krajiny, ktoré prijali mimoriadne veľké počty utečencov, ako sú Jordánsko, Libanon alebo Turecko. Zvýšiť finančnú a humanitárnu pomoc s cieľom umožniť utečencom viesť čo najsamostatnejší a dôstojný život a ich deťom umožniť navštevovať školu.
- Kto trpí napríklad veľmi závažnou chorobou a je označený za mimoriadne závažný prípad, má byť pomocou presídľovacích programov (tzv. resettlement) prevezený do bezpečnejších krajín.
- Vytvárať podmienky v domovských krajinách, ktoré umožnia utečencom “bezpečný a dôstojný” návrat.
Prečo je pakt dôležitý?
Ženevský dohovor z roku 1951 určuje, kto dostane štatút utečenca – menovite ide o ľudí, ktorí utekajú pred vojnou a prenasledovaním – a zdôrazňuje základné práva utečencov. Jeho slabinou je, že hovorí málo o spolupráci štátov pri pomoci utečencom.
V tomto bode by mal pakt v súvislosti s najväčšou utečeneckou krízou od druhej svetovej vojny poskytnúť konkrétny rámec, určiť medzinárodné normy a definovať pomoc pre tých, ktorých sa týka, ako globálnu spoločnú zodpovednosť. Okrem štátov zahŕňa ako partnerov spolupráce aj súkromný sektor, humanitárne organizácie a ďalích aktérov.
Je pakt záväzný?
Dokument neobsahuje žiadne právne záväzky. Zmluva ani nezasahuje do právnej suverenity štátov, ktoré ju podpísali. Zúčastnené krajiny môžu pri zohľadnení medzinárodných dohôd aj naďalej rozhodovať o svojej utečeneckej politike. Pakt však predpokladá pravidelné stretnutia a konferencie, v ktorom sa budú hodnotiť výsledky implementácie podpísaných opatrení a noriem v jednotlivých štátoch.
Prečo existujú dva pakty?
Na prvý pohľad to vyzerá, že pakt OSN o utečencoch a nedávno prijatý pakt o migrácii, sú vlastne dve verzie toho istého dokumentu. OSN však obe problematiky pokrýva samostatne. Je to preto, že pojmy “migrant” a “utečenec” nie sú synonymá. Podľa medzinárodného práva existujú rozličné pravidlá pre zaobchádzanie s utečencami a s migrantmi.
Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) sú migranti ľudia, ktorí opúšťajú svoj domov a je jedno z akých dôvodov, na ako dlho a či dobrovoľne alebo nedobrovoľne. Utečenci tvoria podskupinu: Ide o migrantov, ktorí utekajú z vlasti kvôli násiliu a konfliktom- napríklad kvôli vojne v Sýrii – alebo preto, že sú vo svojej domovskej krajine prenasledovaní.
Dva oddelené pakty existujú aj preto, že obe skupiny väčšinou zápasia úplne s inými výzvami. Utečenci sú často umiestňovaní do núdzových táborov, kde im je poskytovaná humanitárna pomoc. Tu ide najpmä o prežitie a otázku, či sa môžu neskôr vrátiť domov. Migranti, ktorí nie sú utečencami, musia byť naopak chránení pred zneužívaním v pracovnoprávnych vzťahoch v ich novom mieste bydliska.
Rozsah obidvoch globálnych rámcov je v podstate rovnaký. Pakt o utečencoch má 21 strán a Globálny rámec OSN o migrácii má 32 strán. Žiadny z dokumentov nie je právne záväzný.