Politika Zahraničné

Pád vlády aj zmena ústavy. Expertom je jasné, o čo Putinovi ide

Ruský prezident Vladimir Putin pred začiatkom zasadnutia vlády v Moskve v stredu 15. januára 2020. Zdroj: TASR / AP

MOSKVA – Ruský prezident Vladimir Putin sa prekvapivo rozhodol prebudovať politické štruktúry v krajine. Analytici predpokladajú, že tieto opatrenia budú slúžiť k tomu, aby si udržal moc aj po tom, ako skončí vo funkcii prezidenta. Stane sa opäť predsedom vlády? A akým spôsobom si chce moc udržať?

 

Správu sme aktualizovali o 13:45 hodine.

Šéf Kremľa Vladimir Putin prekvapil svojich krajanov s náhlou reštrukturalizáciou vlády. S návrhom na zmeny v ústave, návrhom na nového predsedu vlády a nového zástupcu šéfa ruskej Bezpečnostnej rady tiež podnietil špekulácie o jeho vlastnej budúcnosti. Opozícia si myslí, že mu ide hlavne o udržanie svojej moci.

Ako nového predsedu vlády nominoval šéfa Federálnej daňovej služby Ruska Michaila Mišustina. Ruská duma vo štvrtok schválila Putinovu nomináciu a Mišustin sa tak stal novým ruským premiérom. Je nástupcom Dmitrija Medvedeva, ktorý v stredu oznámil svoju rezignáciu. Keďže práve on sa má stať spomínaným zástupcom vedúceho Bezpečnostnej rady prezidenta, zostane tak v Putinovej blízkosti.

Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) a šéf Federálnej daňovej služby Ruska Michail Mišustin počas stretnutia 15. januára 2020 v Moskve. Zdroj: TASR / AP

Chce sa stať opäť predsedom vlády?

Prezident vo svojom výročnom prejave o stave národa navrhol, aby dostal premiér a vláda v budúcnosti väčšiu moc prostredníctvom zmien a doplnenia ústavy. To podporilo špekulácie o jeho politickej budúcnosti. Podľa ústavy už nesmie po skončení svojho funkčného obdobia v roku 2024 opäť kandidovať na prezidenta. Pozorovatelia teraz špekulujú, že 67-ročný šéf Kremľa by sa mohol vrátiť na post predsedu vlády a posilniť si svoje právomoci. Putin už stihol podpísať aj výnos o založení pracovnej skupiny, ktorá sa bude venovať príprave návrhov na zmenu a doplnenie ústavy. Členmi pracovnej skupiny sa majú stať verejne činní ľudia, poslanci Federálneho zhromaždenia, vedci, umelci či športovci – celkovo viac ako 70 ľudí.

“Jediným Putinovým cieľom a jeho režimu je udržať si do konca života kontrolu, mať celú krajinu ako svoj osobný majetok a zhabať jej bohatstvo pre seba a svojich priateľov,” napísal na Twitteri vodca opozície Alexej Navaľnyj. Nezávislá analytička Maša Lipmanová pre agentúru AP uviedla: “Cieľom je, aby systém zostal stabilný, aby si Putin zachoval prístup k moci a aby zostal tým, čím bol za posledných 20 rokov – najdôležitejším politikom krajiny, najvyšším nositeľom rozhodnutí a nesporným vodcom bez alternatívy.”

“Putin zastáva myšlienku zachovania svojej autority ako silnejšieho a vplyvnejšieho predsedu vlády, zatiaľ čo prezidentský úrad by sa stal skôr dekoratívnejším,” uviedol politológ Dmitrij Oreškin.

Putin v prejave tiež povedal, že parlament by mal mať v budúcnosti právo vymenovať premiéra a členov vlády. Doteraz mala túto právomoc hlava štátu. Prezident by však mal mať aj naďalej právo odvolať predsedu vlády a jednotlivých ministrov a udeľovať najdôležitejšie posty pre zahraničnú a obrannú politiku. Putin uviedol, že o zmenách v rovnováhe síl by malo rozhodnúť ústavné referendum.

Ruský premiér Dmitrij Medvedev (vpravo) a ruský prezident Vladimir Putin počas stretnutia v Moskve v stredu 15. januára 2020. Zdroj: TASR / AP

Striedanie na prezidentskom poste

Putin bol prezidentom dve funkčné obdobia od roku 2000 do roku 2008 a potom nastúpil na post premiéra, aby dodržal ústavu. Medzitým bol medzi rokmi 2008 až 2012 prezidentom Dmitrij Medvedev. Putinov blízky spolupracovník už na ďalšie funkčné obdobie nekandidoval a svojmu mentorovi tak umožnil vrátiť sa do vrcholnej funkcie. Odvtedy je Medvedev premiérom. Zabezpečil, aby sa funkčné obdobie prezidenta predĺžilo zo štyroch na šesť rokov. Jeho odstúpenie v prospech Putinovej ďalšej kandidatúry vyvolalo v Moskve v rokoch 2011 a 2012 masové protesty.

Mišustin pracuje pre vládu od roku 1998 a od roku 2010 je šéfom Federálnej daňovej služby. Pripisuje sa mu, že zmodernizoval ruský daňový systém. Mišustin je “perfektný byrokrat v najlepšom zmysle slova”, uviedol analytik a bývalý Putinov poradca Gleb Pavlovskij z ruskej agentúry Interfax. Potvrdenie parlamentu ohľadom menovania Mišustina do funkcie premiéra bolo už vopred isté. Nepripisuje sa mu ale žiadna veľká politická váha. Analytici predpokladajú, že ako predseda vlády bude poctivo plniť zadania Kremľa.

Mohlo by vás zaujímať: