Domáce Politika Parlamentné voľby Voľby Top

Pád Mosta-Híd prišiel postupne, ale isto. Bugárovi sa na jeho záchranu kráti čas

Zdroj: SITA / Peter Maďar

BRATISLAVA – Po vyše desiatich rokoch existencie strany Most-Híd nemá Béla Bugár veľa dôvodov na radosť. Po štyroch rokoch vo vláde síce jeho strana nemá na krku toľko káuz, ako Smer-SD a SNS, je však značne oslabená. Po prvýkrát od svojho vzniku môže skončiť mimo parlamentu. 

 

Strana zmierenia, regiónov a menšín. Most-Híd vznikol v roku 2009 a založil ho Béla Bugár – zatiaľ jeho jediný predseda. Ten bol už vtedy v politike približne 20 rokov a zvučné meno nemal iba v maďarských regiónoch, ale rešpektovaný bol aj medzi Slovákmi. Poslancom sa stal už po Nežnej revolúcii, založil vtedy Maďarské kresťanskodemokratické hnutie a bol roky jeho predsedom. To sa neskôr spojilo s inými maďarskými stranami a vzniklo SMK, kde bol roky predsedom. Po vnútorných sporoch zo strany odišiel a založil Most-Híd.

Jeho nový projekt mal zbúrať bariéry medzi Maďarmi a Slovákmi. Strana však mala snahu zastupovať aj iné menšiny a zdôrazňovala tiež potrebu silných regiónov.

Rozbeh nového subjektu na čele s ostrieľaným politickým matadorom bol rýchly. Ani nie rok od svojho vzniku vstupoval Most-Híd do vlády Ivety Radičovej. Získali 8,12 % hlasov, čo bol zatiaľ ich najlepší výsledok. Keď po dvoch rokoch Radičovej vláda padla, Most získal v predčasných voľbách 6,89 %. Štyri roky v opozícii strana na čele s Bugárom tvrdo kritizovala jednofarebnú vládu Roberta Fica a jeho Smeru-SD. Agentúry im pred voľbami 2016 sľubovali zisk viac ako 8 %. Nakoniec získali len 6,5 % a zložili vládu s tým, koho štyri roky kritizovali.

Preferencie Mosta-Híd od volieb do decembra 2019. Zdroj: Glob.sk

Po tom, čo Most vstúpil do vlády s SNS, Smerom a Sieťou im preferencie na chvíľku vyskočili. Z Mosta ale odišiel Zsolt Simon, ktorý nazýval spojenectvo so Smerom zradou. Rovnaký názor mala aj väčšina opozície, ktorá Bugárovi jeho voľbu dodnes zrejme neodpustila.

Štyri roky pri Dankovi a Ficovi stiahli Most prudko dole

Spojenectvo štvorice strán bolo vysvetľované ako “hrádza proti extrémizmu”. Zároveň malo byť aj akýmsi historickým míľnikom vo vzťahoch s maďarskou menšinou. Je pravda, že počas posledných štyroch rokov sa výrazné maďarsko-slovenské spory neobjavili. Výnimkou bol len sporný zákon o štátnych symboloch, kde sa objavil “zákaz spievania cudzej hymny”. Toho sa okamžite chytili menšinové strany, ktoré Bugárovi jeho chybu zrátali. Hoci sa problém rýchlo uhasil, škvrna už zostala.

Preferencie Mosta neklesli zo dňa na deň. Na rozdiel od Smeru či SNS, kde sa dá jasne odsledovať  pád preferencií na základe ich škandálov či káuz, pri Moste ide o iný prípad.

Zdroj: archív

Hoci Bugárovi opozícia často vyčíta, že po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky na jar 2018 nepoložil vládu, s preferenciami jeho strany tento krok výraznejšie nezamával. Problémom bol skôr odchod ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, ktorá bola výraznou postavou strany a vo voľbách 2016 dokonca dvojkou na kandidátke. Stranu tiež opustil František Šebej, ktorý sa taktiež nemohol zmieriť s rekonštrukciou vlády namiesto predčasných volieb. Šebej bol rovnako výraznou postavou strany, navyše ako bývalý člen VPN zastupoval v Moste akúsi občiansku silu.

Preferenciami v poslednom roku vlády otriasol aj škandál Bélu Bugára. Spomínal sa totiž v Threeme Mariana Kočnera. Kočner podľa Denníka N Alene Zsuzsovej písal, že v čase krátko po vražde na Maldivách “raňajkoval s Bélom”,  a že sa spolu radili o vládnej kríze, ktorá v tom čase na Slovensku vrcholila. Bugár stretnutie s Kočnerom potvrdil. Vysvetlil však, že išlo o náhodu, a že sa len pozdravili a vymenili si niekoľko zdvorilostných fráz.

Bugár bráni stranu do poslednej chvíle

Bugár sa snažil padajúce preferencie Mosta zachrániť doslova vlastným telom. V marci 2019 kandidoval za prezidenta Slovenskej republiky. Hlas mu dalo 3,1% voličov. Úspech strana nezaznamenala ani v májových eurovoľbách a mandát z roku 2014 neobhájila.

Už mesiac pred eurovoľbami sa Most po prvýkrát prepadol pod hranicu 5 %, odkiaľ sa im nedarí dostať. Hoci strana ponúka široké zastúpenie menšín i ľudí z regiónov, na kandidátke má až na výnimky skôr neznáme tváre. Jednotkou navyše nie je po prvýkrát predseda strany Béla Bugár, ale súčasný minister dopravy Árpád Érsek. Ten počas vedenia úradu čelil niekoľkým škandálom, napríklad za výstavbu bratislavského obchvatu D4 R7 či problémy pri prácach v tuneli Višňové. V neprospech Érseka môže zahrať k tomu aj fakt, že tieto kauzy nie sú ešte stále uzavreté.

Počuť o nich málo

Zatiaľ čo väčšina strán už naplno kampaňuje, Most zatiaľ veľmi nevidno. Podobné je to aj s reklamou na sociálnych sieťach či tlačovými besedami. Aj počas štyroch rokov vlády bol Most najmenej výrazným hráčom. Hoci Smer aj SNS majú na krku neporovnateľne viac káuz, zároveň boli oveľa viditeľnejší. Obe strany usporadúvali vlastné tlačové besedy, kde zdôrazňovali svoje úspechy a schválené zákony. Rovnako to robili aj ministri Smeru a SNS, na rozdiel od ministrov Mosta. Ak sa už objavili na obrazovkách, išlo poväčšine o reakcie na aktuálne dianie.

Zdroj: Glob.sk / David Duducz

Mimo hry?

Na nízke preferencie strany Most-Híd môžu nakoniec doplatiť menšiny na Slovensku – hlavne tá maďarská. Bugárova strana sa totiž síce pohybuje pod prahom zvoliteľnosti, no spomedzi subjektov, ktoré sa hlásia k  ochraneich  záujmov, sú na tom stále nejlepšie. Môže sa tak stať, že maďarská menšina po prvýkrát nebude mať v našom parlamente zastúpenie. Spojenectvo, o ktorom rokovali strany Most-Híd a SMK, totiž nevyšlo.

Most-Híd napokon spojil sily s menšími stranami ako MKDA, Šanca či Rómskou iniciatívou Slovenska. Na ich kandidátnej listine sú aj predstavitelia Slovenského zväzu nepočujúcich.

Mohlo by vás zaujímať: