70 rokov. Toľko už prešlo od konca 2.svetovej vojny a naše hlavné mesto nemá múzeum alebo expozíciu, ktoré by mladých učilo o oslobodzovaní slovenských miest. A to je súčasťou panorámy Bratislavy už viac ako pol storočia Slavín, pamätník sovietskych vojakov, ktorý by mal tieto udalosti pripomínať. Tak sme sa spolu s magistrátom Bratislavy, Vojenským historickým ústavom a mestskou organizáciou Marianum, ktorá sa o priestory na Slavíne stará, rozhodli, že práve tu vybudujeme múzeum oslobodzovania Slovenska.
Vďaka polohe a pohľadom na mesto sa na Slavíne často stretnú Bratislavčania, návštevníci zo zvyšku Slovenska a turisti z celého sveta. Zahraniční tu radi chvíľu pobudnú, urobia si fotky do dovolenkového albumu, no okrem pár riadkov z turistického sprievodcu sa o mieste viac nedozvedia. Domov tak odchádzajú s peknými zábermi, no bez znalosti akýchkoľvek súvislostí. Nechcem si robiť ilúzie. Myslím si, že s odpoveďou na otázku prečo dnes nad Bratislavou stojí Slavín sú na tom rovnako aj mnohí z našich školákov.
Veľa ľudí nevie, a úprimne netušil som to dlhú dobu ani ja, že pod pamätníkom sa nachádzajú veľké nevyužité priestory. Prvý krát som mal možnosť do nich nazrieť až tento rok, keď sme si na Slavíne pripomínali 70. výročie konca 2. svetovej vojny. A práve tak sme našli dôstojné miesto pre vytvorenie múzea, ktoré sa bude venovať ukončeniu vojny na Slovensku. Úprimne, ťažko by sme našli niečo lepšie. Slavín mal byť vždy niečím viac, ako „len“ vojenským cintorínom. My zriadením múzea pridáme k úcte, ktorá cintorínu právom patrí, aj rozmer vzdelávania – či už mladých, alebo zahraničných návštev.
Ťažkosti zo získaním materiálov na naplnenie prázdneho priestoru pod pamätníkom určite mať nebudeme. Vojenský historický ústav má svoje archívy na prasknutie plné fotografií z 2. svetovej vojny a oslobodzovania slovenských miest. Vôľa tieto zábery zverejniť tu bola vždy. Háčik bol ale v získaní vhodných priestorov na ich vystavenie. Myslím si, že takto sme našli ideálne riešenie.
Aby sme sa dohodli ako ďalej, tento týždeň som sa znova stretol s primátorom Bratislavy Ivom Nesrovnalom. Hovorili sme o veľa veciach, no ja vypichnem len pár praktických: V zime treba platiť za kúrenie, musíme zabezpečiť personál. Rozprávame sa preto o tom, či pôjde o celoročne otvorené múzeum alebo o exkluzívnejšiu, sezónnu záležitosť, ktorá by sa prekrývala s dobou výletov školákov a turistov na pamätník. Na stole je aj to, ako najlepšie využijeme nezameniteľný ráz tohto skrytého miesta. Nápadov je veľa, hľadáme ten najlepší. Padol aj taký, že časť priestorov pod Slavínom by mohla slúžiť ako auditórium na prednášky a premietanie filmov.
Akákoľvek sa nakoniec dohodneme, som si istý, že sme na dobrej ceste. Dôkazom, že už ide o niečo viac, než len dobrý úmysel a projekt naberá reálne kontúry je aj to, že premiér na jeho výstavbu prisľúbil peniaze zo svojej rezervy. Ale určite vieme, že tento projekt bude financovaný z viacerých zdrojov. Mám z toho veľmi dobrý pocit. Tento nápad spojil viaceré strany a to je skvelý základ na to, aby sa nám ho podarilo zrealizovať.