Dolný Kubín Liptovký Mikuláš Námestovo Regióny Ružomberok Top

Filmami opradený Oravský hrad má až 155 miestností. Ukrýva aj podzemné chodby a hodiny bez ručičiek

Prvá písomná zmienka o Oravskom hrade pochádza z roku 1267, keď ho kráľ Belo IV. prevzal od Mika Balašu, a stal sa kráľovským majetkom. Zdroj: Archív

ORAVSKÝ PODZÁMOK – Krásny a majestátny. Takým je Oravský hrad týčiaci sa nad riekou Oravou, ktorý je nepochybne jedným z najznámejších, najnavštevovanejších a najkrajších hradov na Slovensku. Pekne je ho vidieť zo širšieho okolia, pretože tento skutočný klenot medzi slovenskými hradmi sa hrdo týči na strmom vápencovom bradle približne 112 m nad riekou Orava v obci Oravský Podzámok. Hrad je krásny zvonka aj zvnútra a navyše má bohatú históriu.

Hrad začali budovať na mieste starého dreveného hrádku po tatárskom vpáde v roku 1241. Z pôvodne malej pevnosti z 13.storočia vznikol v nasledujúcich storočiach rozsiahly hradný areál, ktorý má dnes 155 miestností. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1267, keď ho kráľ Belo IV. prevzal od Mika Balašu a stal sa kráľovským majetkom. V roku 1298 patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Po jeho smrti sa Orava dostala do rúk magistra Donča. V roku 1333 získal hrad Karol Róbert, ktorého zastupoval na hrade kremnický gróf Leopold a po ňom rad kastelánov. V období husitských výprav vlastnil hrad Ctibor zo Stibořic, po ňom ho proti husitom v roku 1433 bránil Mikuláš Balický. Od roku 1441 bol kastelánom hradu Peter Komorovský, ktorý ho nielen ubránil proti husitom, ale vďaka svojej šikovnosti a vyjednávaniu sa stal aj županom Oravy, čo sa prejavilo opravou a opevnením hradu. Po jeho porážke, keď sa pridal na stranu povstalcov, sa hrad stal majetkom kráľa Mateja Korvína, ktorý nechal vykonať množstvo opatrení pre bezpečnosť hradu i samotného územia Oravy. Za jeho vlády postavili vedľa obytnej veže Korvínov palác.

Na Oravskom hrade majú návštevníci možnosť vidieť aj jeho maketu, ako asi mohol vyzerať v 13. storočí. Zdroj: Glob.sk/juh

Zlatá éra prišla s Thurzovcami

O dnešný vzhľad hradu sa postarali Thurzovci. Od roku 1556 zažil svoju zlatú éru, to keď sa k moci dostal František Thurzo, ktorý ho získal do dlhodobého nájmu. Zrekonštruoval vtedy existujúcu časť priestorov a začal stavať vlastný Thurzov palác. Najviac však Oravský hrad preslávil jeho syn Juraj Thurzo. Bol poslušný kráľovi, čím získal hrad do dedičného vlastníctva. Obrovskú moc v krajine mu zabezpečil titul uhorského palatína. Známym bol aj kvôli súdnemu procesu s uhorskou grófkou Alžbetou Báthoryovou, ktorú podľa jeho verdiktu uväznili na Čachtickom hrade. Juraj s Alžbetou mali sedem dcér, ktoré podľa poslednej vôle svojho otca vytvorili Oravský komposesorát – spoločnosť, prostredníctvom ktorej dohliadali na spoločný thurzovský majetok. Toto združenie malo štrnásť riaditeľov. Pálffyovci, ktorí boli jeho poslednými majiteľmi, sa pokúsili o čiastočnú romantickú úpravu. Posledným z nich bol Jozef Pálffy (začiatok 20. storočia), ktorý sa zaslúžil o rekonštrukciu Korvínovho paláca. Najvýznamnejšia komplexná obnova hradu sa uskutočnila v rokoch 1953 – 1968. Interiér budov sa zachoval z čias gotiky, renesancie a romantizmu. Najzachovalejší je interiér kaplnky so zariadením z roku 1752.

Z hlavného nádvoria je vidieť takmer celý hrad. Vpravo je zrekonštruovaná budova fary. Z nej v roku 1800 vypukol požiar trvajúci približne dva týždne, ktorý zničil prakticky celý hrad a na niekoľko rokov sa stal zrúcaninou. Zdroj: Glob.sk/juh

Stavbu zničil dvojtýždňový požiar

Dnešný vzhľad budov na hrade vznikol v období renesancie v druhej polovici 16. storočia. Charakterizujú ho grafitové fasády, iluzívne naznačujúce trámové alebo kamenné stavby s bosovanými nárožiami a kvádrovaním na priečeliach. Hradné budovy sa sústreďujú do komplexov dolného, stredného a horného hradu s palácmi, opevnením, vežami, baštami, vstupnými bránami, kazematmi a kaplnkou. Z terasy na prvom nádvorí, z oblokov a balkónov vyšších poschodí, ale hlavne z najvyššej časti hradu – citadely je jedinečný výhľad na údolie Oravy s pozadím Roháčov. Oravský hrad tvorí rad budov sledujúcich tvar hradného vrchu a brala. V roku 1800 hrad vyhorel a hovorí sa, že požiar trval dva týždne. Vraj oheň vznikol z iskry, ktorá vyletela z komína hradnej fary. Pôvodná budova sa nezachovala. K rozsiahlejším rekonštrukčným prácam na záchranu hradu sa pristúpilo až po druhej svetovej vojne. Na hrade je asi 754 schodov a 155 miestností. V súčasnosti tvorí hradný areál pozoruhodný komplex dolného, stredného a horného hradu s palácmi, opevnením a vežami. Návštevníkov zaujme prepojenie troch vstupných brán s tunelom, pod ktorým sa nachádzajú podzemné chodby.

Na Oravskom hrade si návštevníci otestujú aj svoju kondíciu, veď na celom hrade je asi 754 schodov. Zdroj: Glob.sk/juh

Tri časti majestátneho hradu

Oravský hrad je pomyselne rozdelený na tri časti. Vstupné časti dolného hradu tvoria obranné prvky, ako padací most, tri hradné brány, strieľne, či kazematy (strieľne integrované v hradnom múre – pozn. red.). Na tie nadväzuje komplex administratívnych budov, ktoré slúžili najmä pre obsluhu hradu a služobníctvo. Sú priamo späté s hlavným nádvorím, z ktorého sa naskytá veľkolepý pohľad na zvyšné časti dolného a na celý stredný a horný hrad. Na hlavnom nádvorí sa nachádza Kaplnka sv. Michala, ktorá pochádza z čias Thurzovcov a pôvodne bola, podľa vierovyznania majiteľov hradu, evanjelickou modlitebňou. Dodnes sa v nej zachovali renesančné fresky. Vysvätenou a zasvätenou archanjelovi Michalovi bola až v 18. storočí vďaka rodine Erdödyovcov. Vo vnútri je niekoľko hrobiek, ako hrobka Thurzovcov, tak aj ich niekoľkých potomkov. Stredný hrad tvorí Korvínov palác, Obytná veža (13. storočie) a palác Jána z Dubovca. Korvínov palác prešiel začiatkom 20. storočia rekonštrukciou, o ktorú sa postaral posledný riaditeľ Oravského komposesorátu, Jozef Pálffy. Jeho najznámejšou miestnosťou je Rytierska sála, zdobená freskami od maliara Maximiliána Manna. Súčasťou stredného nádvoria je expozícia dobovej justície, historického nábytku a etnografická expozícia. Horný hrad tvorí citadela – strážna veža, ktorá spolu s obytnou vežou patrí medzi najstaršie časti hradu (13. storočie). Vo vnútri sa nachádza cisterna, ktorá slúžila na zadržiavanie dažďovej vody. Dnes sa v priestoroch citadely nachádza archeologická expozícia a tiež Mediatéka, kde si môžu návštevníci nájsť ukážky filmov, ktoré sa natáčali na Oravskom hrade.

Oravský hrad sa člení na horný, stredný a dolný hrad. V každom z nich majú jeho návštevníci čo obdivovať. Zdroj: Glob.sk/juh

Legenda o boháčovi a čertovi

Každý hrad je od nepamäti spájaný s rozličnými legendami, čo platí aj o tom Oravskom, ktorý je opradený viacerými povesťami. Jedna z najznámejších hovorí o jeho vzniku, ku ktorému mal prispieť samotný diabol. Legenda spomína istého starého boháča žijúceho na Orave, ktorému k úplnému šťastiu stačil už len vlastný hrad. Aj keď si uvedomoval, že taká monumentálna stavba by zabrala veľa času a úsilia, zaumienil si, že hrad postaví hoci aj za pomoci čerta. Ten na seba nenechal dlho čakať a s boháčom uzatvoril zmluvu. Podľa nej mal čert sedem dní na to, aby hrad postavil. Ak sa mu to podarí, môže si po 77 rokoch prísť po boháčovu dušu. Čertovi sa so stavbou hradu darilo, a tak boháč začal svoju zmluvu s horúcimi peklami ľutovať. Začal sa modliť k Bohu, aby mu pomohol. Na siedmu noc nadránom, keď čert niesol na takmer hotový hrad posledné balvany, akoby zázrakom trikrát zakikiríkal kohút a ohlásil tým nový deň, čím boháča zachránil. Čerta to tak nahnevalo, že tie posledné balvany rozhádzal do diaľky. Podľa tejto legendy jeden z nich dopadol do rieky Orava, druhý do Dolnej Lehoty a ten posledný na vrch Šibenica.

V Korvínovom paláci sa v izbe pre služobníctvo nachádzajú hodiny bez ručičiek, ktoré im mali pripomínať ich 24-hodinovú pracovnú pohotovosť. Zdroj: Glob.sk/juh

Povesti, z ktorých až mrazí

Druhá legenda sa viaže k času, keď na hrade sídlil gróf Peter Komorovský. Na panstve uplatňoval právo prvej noci, keď z kostolov unášal cnostné devy, ktoré práve vstúpili do zväzku manželského. Na hrade ich potom zneuctil, týral a niekedy zabil. Keď sa raz takto chystal na istú Marienku, tá radšej vyskočila z okna, ako by mu bola po vôli. Gróf s pohárom vína v ruke vyzrel za ňou z obloka a vtedy doňho udrel blesk, ktorý ho spálil až na popol. O nejaký čas si ľudia všimli, ako okolo hradu poletuje biela holubica a jastrab.

Hrôzostrašné sú však aj ďalšie historky. Údajne tu straší druhá manželka grófa Juraja Thurza – Alžbeta Coborová, ktorá v noci kontroluje, či je všetko v poriadku. Na najvyššom mieste hradu zase počuť vzlyky bezdetnej hradnej panej Barbory Kostkovej. Tú mal ktosi ako mladú otráviť, aby sa jej muž mohol znova oženiť a dočkať sa vytúžených potomkov. Napokon je tu ešte povesť o bielej panej, teda manželke krutého magistra Donča. Keď chcel raz v zúrivosti zabiť slúžku, žena mu v tom zabránila a on jej za trest odťal ruku. Onedlho zomrela, no ešte predtým mu odpustila a sľúbila, že sa bude modliť za spásu jeho duše. Mal však toho na rováši tak veľa, že sa zaňho chodí modliť dodnes – vždy na Všetkých svätých a na Kvetnú nedeľu ju vraj vídať v citadele. Celá v bielom tam odriekava prosby za hriešneho manžela.

Návštevníci hradu v ňom môžu vidieť aj postavu bielej panej, ktorá bola podľa povesti manželkou krutého magistra Donča. Keď ten raz chcel v zúrivosti zabiť slúžku, žena mu v tom zabránila a on jej za trest odťal ruku. Onedlho zomrela, no ešte predtým mu odpustila a sľúbila, že sa bude modliť za spásu jeho duše. Na sviatok Všetkých svätých a na Kvetnú nedeľu ju vraj vídať v citadele. Pani celá v bielom tam odriekava prosby za hriešneho manžela. Zdroj: Glob.sk/juh

Viete o tom že?

  • Počas komplexnej prehliadky Oravského hradu absolvujete viac ako 700 schodov?
  • Schody, ktoré teraz vedú do Citadely, v minulosti neexistovali? Vojaci sa dostávali do najvyššej časti hradu prostredníctvom lán a spúšťacích rebríkov.
  • Existovali rôzne zaujímavé spôsoby obrany hradu, napríklad smolný nos, cez ktorý vylievali domáci vojaci na nepriateľov smolu a horúcu vodu?
  • Hlavné nádvorie pôvodne nebolo dláždené, ale ho prikrýval prirodzený trávnatý porast?
  • V Korvínovom paláci sa nachádzajú hodiny bez ručičiek, ktoré mali služobníctvu pripomínať 24-hodinovú pracovnú pohotovosť?
  • V prírodovednej expozícii môžete nájsť vypchaté dvojhlavé teľa alebo prierez 400-ročnou jedľou?
  • Vzťah Juraja Thurza a jeho druhej manželky Alžbety Czoborovej bol veľmi intenzívny a počas života si vzájomne napísali viac ako tisíc ľúbostných listov? Listy boli písané vo viacerých jazykoch, medzi inými aj po slovensky.
  • Na Oravskom hrade sa natáčalo niekoľko filmov a seriálov, pričom medzi tie najznámejšie patria: prvý nemý horor Upír Nosferatu (1922), Adam Šangala (1972), Kráľ Drozdia brada (1984), Dračie srdce II. (1998), Sokoliar Tomáš (1999) a televízny seriál Škriatok (1995).
  • Galéria
    Medzi prvou a druhou bránou môžu návštevníci vidieť aj unikátny a jediný dodnes zachovaný „smolný nos“, cez ktorý obrancovia hradu vylievali na nepriateľské vojská smolu, vriacu vodu alebo horúci olej. Zdroj: Glob.sk/juh
    Pozornosť návštevníkov určite upúta aj novo zreštaurovaný drevený pohrebný koč, ktorý pochádza zo začiatku 20. storočia. Zdroj: Glob.sk/juh
    Medzi vzácne exponáty na hrade patria aj originály pohrebných odevov, v ktorých boli pochovávaní členovia rodiny Thurzo. Niektoré pochádzajú aj zo 17. storočia a jeden z nich (vľavo) mal na sebe aj uhorský palatín Juraj Thurzo. Zdroj: Glob.sk/juh
    Na zachovalých nástenných maľbách Thurzovho paláca je viditeľný aj jediný známy portrét žijúcej Alžbety Coborovej (dole) a tiež jej manžela Juraja Thurzu (vpravo hore), ktorý najviac preslávil Oravský hrad. Zdroj: Glob.sk/juh
    Návštevníkov určite zaujmú aj zrekonštruované brnenia bojovníkov z obdobia renesancie (Maximiliánska zbroj), aké vídať iba v historických filmoch. Zdroj: Glob.sk/juh
    Veľmi zaujímavá je aj kaplnka sv. Michala, ktorá sa stavala v rokoch 1610 až 1611 ako protestantská modlitebňa, v roku 1752 bola katolizovaná. Krásny oltár bol celý vyrobený z dreva a nenachádza sa v ňom jediný kúsok železa či kameňa. Vpravo vedľa oltára je baroková kazateľnica. Zdroj: Glob.sk/juh
    Náhrobný kameň na hrobke rodiny Thurzovcov s podobizňou Juraja, kde sú pochovaní Juraj, jeho syn Imrich, dcéra Anna a manželka Alžbeta Coborová. Je vyrobený z niekoľkých druhov mramoru, z ktorých sa väčšina v prírode už vo svete nenachádza. Zdroj: Glob.sk/juh
    Posmrtný portrét Juraja Thurza, ktorý najviac preslávil Oravský hrad. Na portréte aj ich zámok, ktorý sa nachádza v Bytči pri Žiline. Zdroj: Glob.sk/juh
    V kaplnke sv. Michala sa nachádza aj jediný, hoci posmrtný, portrét Alžbety Coborovej, ktorá bola manželkou Juraja Thurza, na svete. Zdroj: Glob.sk
    Oravský hrad sa môže pochváliť aj pranierom, na ktorý pre výstrahu aj na hanbu pripútali do okov ľudí, ktorí sa niečím previnili. Nachádzal sa zväčša v strede obce. Zdroj: Glob.sk/juh
    Na hrade je aj unikátna zbierka šperkov rodiny Thurzovcov, medzi ktorými je najvzácnejší zlatá prsteň renesančný snubný prsteň, do ktorého je vsadený vzácny diamant. Našiel sa v Thurzovej krypte na Oravskom zámku a patrí do prvej polovice 17. storočia. Zdroj: Glob.sk/juh
    Jediný zachovaný padací most na Oravskom zámku je pri druhej bráne, ktorá bola postavená v roku 1543. Zdroj: Glob.sk/juh
    Pre návštevníkov je určite zaujímavá aj expozícia, kde si môžu pozrieť rekonštrukciu lužického obydlia z neskorej doby bronzovej, teda si v roku 1200 pred n. l. Zdroj: Glob.sk/juh
    Unikátne sú aj nástenné maľby nemeckého maliara Maximiliána Manna zo začiatku 20. storočia v rytierskej sály Korvinovoho paláca, na ktorých sa nachádzajú prevažne muži. Sú tam vlastne iba tri ženy. Zdroj: Glob.sk/juh
    Veľmi pekné sú aj portréty riaditeľov oravského komposesorátu, ktorí mali za úlohu spravovať zisky Juraja Thurzu a spravodlivo ich rozdeľovať medzi všetky jeho dcéry. Celkom vľavo je prvý, ktorým bol Gaspar Illesházy. Zdroj: Glob.sk/juh
    Veľmi vzácnym exponátom na hrade je aj zreštaurovaný barokový organ z polovice 18. storočia v kaplnke sv. Michala. Zdroj: Glob.sk/juh
    Súčasťou Oravského hradu je aj expozícia pod názvom Mediatéka, ktorá má jeho návštevníkom ukázať, aké filmy boli na hrade nakrúcané. Medzi tie najznámejšie patria prvý nemý horor Upír Nosferatu (1922), Adam Šangala (1972), Kráľ Drozdia brada (1984), Dračie srdce II. (1998), Sokoliar Tomáš (1999) a televízny seriál Škriatok (1995)
    Oravský hrad je jediným na Slovensku, ktorý si môžu pozrieť návštevníci v 360 stupňovej virtuálnej realite v adaptácii prvého hororu na svete Dracula – Upír Nosferatu, ktorý sa odohráva práve na Oravskom hrade.
    navigate_before
    navigate_next