BRATISLAVA – Vypočúvanie kandidátov na sudcov Ústavného súdu dnes pokračuje svojím druhým dňom. Dvanásť adeptov, ktorí prejavili záujem o pôsobenie v talári sudcu Ústavného súdu už má svoje predstavenie a odpovede na otázky pred poslancami a zástupcami prezidenta za sebou. Dnes je na rade ďalšia štrnástka. Zatiaľ, čo včera pútal bezpochyby najväčšiu pozornosť bývalý premiér Robert Fico, dnes sú v hre ďalšie zvučné mená – a to aj z aktívnej politiky.
Glob.sk prinesie priamy prenos z pokračovania rokovania ústavnoprávneho výboru aj zajtra.
21:24 Predseda ústavoprávneho výboru Róbert Madej prerušil rokovanie výboru do zajtra 9:00. Vtedy má pokračovať vypočúvanie ďalších kandidátov na sudcov Ústavného súdu.
21:01 Nespravodlivý zákon nemusí byť podľa Pfundtner neústavný. Ako príklad uviedla zákon o vysielaní a retransmisii, ktorý hovorí o povinných hudobných kvótach. “Ten zákon nie je neústavný, ale z môjho pohľadu je nespravodlivý,” povedala.
20:41 Podľa Pfundtner je problém, ak človek nemá nikdy etickú alebo morálnu dilemu. Hodnotovú dilemu mala napríklad pri otázke o umelom prerušení tehotenstva. Dilemu mala aj pri otázke zrušenia Mečiarových amnestií. “Ako právnik presadzujem právny štát,” vysvetlila s tým, že pri fungovaní právneho štátu by nemalo dochádzať k rušeniu amnestii. V prípade tých Mečiarových však hovorí o prirodzenom práve na spravodlivosť, ktoré má v takomto prípade prevýšiť materiálne právo a spomína aj okolnosti, za ktorých boli tieto amnestie v 90-rokoch prijaté. Podľa vlastných slov je preto rada, že mohla byť pri ich zrušení.
20:29 Po viac ako dvanástich hodinách prišla na rad posledná kandidátka, ktorú si dnes poslanci ústavoprávneho výboru vypočujú, Edita Pfundtner. Štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti (za stranu Most-Híd) do funkcie navrhla Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. „Poznáte ten pocit, keď stojíte na štartovacej čiare bežeckých pretekov so súpermi o hlavu vyššími, kotrých svalnaté telá sú výsledkom dlhoročného tréningu a príprav, a vy nemáte ani poriadne tenisky? Napriek tomu ale veríte, že dobehnete do cieľa. A za váš výkon sa nebudete musieť hanbiť. Aj také sú moje súčasné pocity hlboko uznávajúc vysokú odbornú pripravenosť ostatných kandidátov,“ píše sa v jej motivačnom liste.
20:24 “Pokiaľ ide o možnú zmenu kompetencií Ústavného súdu, súhlasím s názorom, že ten katalóg kompetencií Ústavného súdu je zbytočne široký,” myslí si Molnár.
20:18 Na otázku, akú morálnu dilemu súdneho exekútora riešil odpovedal, že ťažko vypichnúť len jednu. “To nie sú čísla, ale sú to ľudské osudy,” povedal. “Niekedy máte dilemu vo vzťahu k povinnému, niekedy je to dilema vo vzťahu k oprávnenému,” tvrdí a vysvetľuje, že niekedy práve oprávnený si chce urobiť z exekútora nástroj pomsty. “Niekedy musí exekútor takýto tlak ustáť,” doplnil. Úplatok od povinného vraj nedostal. “To sa ešte nestalo, a dúfam, že sa to ani nestane,” povedal.
20:06 Za najvýraznejší profesionálny úspech považuje plnohodnotné skĺbenie akademickej a praktickej činnosti, ale aj to, že sa vedel a aj vie obklopovať šikovnými ľuďmi. “Zlyhanie? Fuu, to je ťažká otázka,” dodal s tým, že momentálne neviem povedať nič, čo ak by mohol, urobil by inak.
19:53 Ako predposledný slovo dostal Peter Molnár navrhnutá Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Slovenská komora exekútorov. „S veľkou dávkou pokory sa domnievam, že moje osobné a odborné predpoklady náročným požiadavkám na funkciu sudcu ústavného súdu vyhovujú,“ myslí si.
19:19 Mesiarkinová si nespomína, že by sa na ňu niekto sťažoval za prieťahy v konaní.
19:12 Poslanec Alojz Baránik sa Mesiarkinovej pýta, ako chce byť ústavnou sudkyňou, keď prijala rozhodnutie, ktoré Ústavný súd zrušil. “Sudca skutočne rozhoduje podľa svojho právneho názoru a svedomia. Toto rozhodnutie veľkého senátu bolo rozhodnutím, ku ktorému dospeli siedmi, a z môjho pohľadu najlepší sudcovia, ktorých kolégium malo, a bol to právny názor,” povedala. Právny názor podľa nej verejnosťou diskutovaný byť môže. To, že by ju to teraz diskvalifikovalo, si nemyslí.
18:50 Ďalšou v poradí je dnes sudkyňa Najvyššieho súdu SR Soňa Mesiarkinová, ktorú navrhla Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Notárska komora SR a Slovenská advokátska komora. „Tak ako som doteraz chápala svoju úlohu sudcu ako službu právu a spravodlivosti v prospech verejnosti, tak by som rada aj naďalej v tomto poslaní pokračovala vo funkcii sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky,“ uvádza v motivačnom liste.
18:35 Na otázku od jedného zo zástupcov kancelárie prezidenta Stanislava Gaňu ohľadom otvorenosti Ústavného súdu podotkol kandidát Melicher, že ho mrzí, že verejnosť o niektorých významných rozhodnutiach nevie. ,,Ja nemám problém komunikovať s verejnosťou. Škoda je, že súdy nepredávajú tú prácu na verejnosť, ktorou by mohli ozrejmiť, aké sú tie inštitúcie dôležité,” reagoval Melicher.
18:26 Melicher bol v roku 2014 jedným zo sudcov, ktorí navrhli Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu.
18:07 „Som toho názoru, že moje dvanásťročné pôsobenie v oblasti správneho súdnictva, ktoré sa inak nazýva aj malým ústavným, môže byť prínosná pre činnosť ústavného súdu, ale najmä pre naplnenie poskytovania spravodlivosti, ktorú verejnosť od nových ústavných sudcov očakáva,“ uviedol v motivačnom liste Melicher.
18:00 Jedenástym vypočúvaným je dnes Peter Melicher, ktorého navrhla Súdna rada. Momentálne pôsobí ako predseda senátu a sudca Najvyššieho súdu.
17:40 Na otázku poslanca Martina Nemkyho, načo je uchádzač Matulník hrdý, reagoval jednoznačne. ,,Som hrdý na to, že s manželkou vychovávame dvoch synov. To je spontánna odpoveď. A čo sa týka profesie, na čo som hrdý. Je to takmer 20 ročné pôsobenie v advokácii.”
17:35 „Jedným z prvkov motivácie kandidovať na funkciu sudcu Ústavného súdu je aj moje presvedčenie o tom, že v procese výberu personálnej skladby Ústavného súdu, ako orgánu rozhodujúceho či už v senátoch alebo v pléne, by mal byť využitý benefit rôznych právnických povolaní,“ tvrdí Matulník.
17:30 Ďalší v poradí si zobral slovo Michal Matulník. Do funkcie sudcu Ústavného súdu ho navrhla Paneurópska vysoká škola a Slovenská advokátska komora.
17:25 Poslanca Dostála zaujímalo, či by sa v budúcnosti Malich, keby sa stal sudcom Ústavného súdu, dokázal vzdať kontaktov, ktoré počas života nadobudol. ,,Myslím, že s týmto by som určite problém nemal. Samozrejme som sa stretával s ľuďmi, ktorí boli kolegovia z branže či spolužiaci. Vždy to záleží konkrétne od osobnosti. Na druhej strane nemienim radikálne meniť moje trávenie voľného času a času s mojimi priateľmi, pretože ten sa už vyprofiloval za tie roky. Dokážem si udržať autonómnosť,” reagoval Malich.
17:15 Malich si rovnako myslí, že by sa mal klásť dôraz aj na ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti, napriek tomu, že máme slobodnú tlač. Zdôraznil, že niekedy sú ataky z ich strany na hranici. ,,Snažil by som sa viac chrániť súkromie a dôstojnosť ľudí.”
17:10 Podľa Malicha je potrebné sa častokrát pozerať na veci aj z hľadiska proporcionality, dobrej vôle a zdravého rozumu. ,,Pokiaľ by som išiel na Ústavný súd, tak by som sa snažil, aby rozhodnutia boli čitateľné.” Pretože podľa neho niektoré súdy odovzdajú 20 či 30 strán rozhodnutia a v skutočnosti je dôležitá iba jedna.
17:00 „Možnosť pôsobiť ako sudca ústavného súdu nepovažujem iba za prostriedok kariérneho rastu, ale aj ako príležitosť zužitkovať všetky nadobudnuté vedomosti a skúsenosti získané počas sudcovskej a advokátskej praxi,“ uviedol v motivačnom liste kandidát Malich.
16:55 Na rad sa dostal dnes ako deviaty Pavol Malich, ktorého navrhla Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská advokátska komora a Súdna rada.
16:45 Na otázku Lucie Žitňanskej, či sa v tejto kandidatúre opiera o podporu nejakej politickej strany povedal, že na funkciu sudcu ÚS ho navrhol dekan právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela a považuje sa za absolútne apolitického kandidáta.
16:37 “Nepovažujem 17 rokov právnickej praxe za nedostatočnú skúsenosť,” myslí si Maďar. Právo podľa vlastných slov robí rád a robí ho odkedy skončil školu. Ak sa ukáže, že sa v niektorých prípadoch nerozhodol správne, je pripravený to kedykoľvek priznať.
16:20 “Pri rigoróznej práci školiteľ nie je. Ak pochybil, tak oponent,” povedal na margo kauzy okolo rigoróznej práce predsedu parlamentu Andreja Danka. Okrem toho, že bolo v tomto prípade porušené autorské právo by podľa vlastných slov potreboval poznať príčiny a podmienky, ktoré k takémuto stavu viedli, a až potom by mohol vysloviť kvalifikovaný záver.
15:45 Po prestávke pokračuje vypočúvanie kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Ako prvý dostal slovo Miloš Maďar, ktorého navrhla Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde momentálne pôsobí. „Môj odborný profil, doterajšia právna prax a skúsenosti, jazykové znalosti a pracovný entuziazmus vytvárajú podľa môjho názoru spoľahlivý podklad pre záver, že by som bol Ústavný súd SR prínosom,“ uvádza. Maďar je známy ako advokáta Mikuláša Černáka, ktorý mu bol ale pridelený ex offo, teda z úradného príkazu. Po ňom by malo dnes vystúpiť ešte šesť adeptov na talár sudcu Ústavného súdu.
15:00 Predseda výboru Róbert Madej dal prestávku do 15:40.
14:47 V prípade zvolenia za sudkyňu Ústavného súdu by veľmi rada podľa vlastných slov pôsobila zároveň stále aj na akademickej pôde. Pravdaže, iba v prípade, že by to bolo možné.
14:26 Poslanec Ján Marozs chce od Kurilovskej počuť, aké sú jej vzťahy s exministrom vnútra Robertom Kaliňákom. “Pána Roberta Kaliňáka som učila. …. Neboli sme v absolútne žiadnom kontakte. Myslím, že na začiatku roka 2013 ma oslovil na základe toho, že podľa jeho názoru by som dobre zastávala post rektorky Akadémie policajného zboru. Takže on ma s tým oslovil a on ma aj navrhol. Ale tak je to ustanovené v zákone, že samotného rektora nevolí akademický senát, ale navrhuje ho minister vnútra a menuje prezident SR,” vysvetlila. Doplnila, že v tom čase v jednom z rozhovorov, ktoré poskytla médiám dokonca priznala, že je voličkou SDKÚ. Robert Kaliňák ani strana Smer-SD do jej práce v pozícii rektorky podľa jej slov nikdy nezasahovali. Ako dodala, s exministrom vnútra v kontakte nie je.
14:25 Stanislav Gaňa z kancelárie prezidenta sa pýta ako prvý. Zaujíma ho, čo považuje Kurilovská za svoj najväčší profesijný úspech, a čo za najväčšiu profesijnú chybu. Z jej odpovede vyplýva, že za úspech považuje dobrú spätnú väzbu od študentov. “Profesijným úspechom je aj moje pôsobenie na Akadémii policajného zboru,” tvrdí a argumentuje to pozitívnymi ohlasmi, ktoré má z rôznych oblastí a od rôznych ľudí. Čo sa týka profesijnej chyby, nevie si spomenúť na nič, pri čom by si povedala, že do toho by už nešla.
14:13 “Veľmi som zvažovala, či túto kandidatúru prijať,” priznala Kurilovská hneď v úvode. Ako dôvod uviedla to, že je trestná právnička.
14:10 Siedmu v poradí si poslanci vypočujú rektorku Akadémie policajného zboru Luciu Kurilovskú, ktorú navrhla Univerzita Komenského v Bratislave. „Ako sudkyňa Ústavného súdu SR chcem dbať na to, že každý človek je oprávnený od orgánov verejnej moci žiadať, aby mu zabezpečil potrebnú ochranu jeho práv,“ tvrdí.
14:01 “Nebol som členom Aliancie nového občana, nikdy som nebol členom žiadnej politickej strany,” povedal. Uviedol že im pomáhal vypracovať volebný program.
13:45 Pokiaľ ide o jeho pôsobenie na katedre, kde je v pozícii odborného asistenta, Kseňák uviedol, že si to uvedomujem ako značný deficit. “Pri väčšej snahe a aktivite by som docent bol,” priznal s tým, že to je jeho chyba.
13:14 Po Kresákovi si slovo zobral ako šiesty v poradí Štefan Kseňák, ktorého navrhla Slovenská advokátska komora. „Postupom času dochádzam k presvedčeniu, že najdôležitejšou okolnosťou, ktorá vplýva na vývoj tej ktorej krajiny, je súhrn pravidiel, ktoré v nej platia a úcta a rešpekt k základným právam a slobodám,“ uviedol v motivačnom liste.
13:06 “Iná sexuálna orientácia je spôsobená istou mutáciou v chromozómoch. Je to niečo, s čím sa človek narodí,” povedal. Podľa neho má takýto človek právo, aby sme sa k nemu správali rovnako, ako ku každému inému. “Iná sexuálna orientácia nie je choroba,” uviedol Kresák.
12:50 Na to, či hlasoval vždy v súlade so svojím presvedčením, povedal, že je ťažko na to odpovedať. “Asi neboli,” uviedol. Na to, aby nehlasoval v súlade s koalíciu mal podľa vlastných slov právne dôvody, a nie politické.
12:48 Na otázku Jána Marozsa, prečo na výbore neumožnil na jar 2017 predvolať šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika, keď zahlasoval proti, Kresák povedal, že to nesúviselo so samotným Kováčikom, ale s tým, že mal dilemu či na výsluch na ústavoprávnom výbore vôbec možno takúto osobu predvolať.
12:37 Poslanec Alojz Baránik sa v akademickej rovine Kresáka pýta, ako by odpovedal tým, ktorí by tvrdili, že keď zastupoval štát pred veľkým senátom Európskeho súdu pre ľudské práva, tak zastupoval. Porušovateľov ľudských práv, a nie obete. “Moje pôsobenie ako zástupcu vlády pred Európskym súdom pre ľudské práva je skutočne postavením agenta vlády,” povedal Kresák. Úplne však nesúhlasil s tým, že porušovateľom ľudských práv je vždy práve vláda.
12:30 Kresák otvorene priznal, že do roku 1989 bol členom komunistickej strany. “Bol som aj pionierom,” povedal.
12:29 “Som presvedčený o tom, že som sa v živote dopustil chýb, ale v tomto momente som sa nepripravil na to, aby som pátral v pamäti a dokázal ich pomenovať,” odpovedal na otázku Ondreja Dostála, čo považuje zo svojho doterajšieho života za chybu. “Ak som podporoval nejaký zákon, ktorý bol označený neskôr za protiústavný, tak to môžem brať ako svoj omyl,” doplnil Kresák.
12:22 Kresák pripomenul, že bol počas vlády Mikuláša Dzurindu pri prvom pokuse zrušiť Mečiarove amnestie. Ale tiež bol pri tom poslednom, úspešnom z roku 2017.
12:08 “Akademickú diskusiu a vôbec diskusiu na tému ústavného práva vnímam ako nikdy nekončiacu cestu,” povedal. “Diskusia musí byť o hľadaní odpovedí,” vyhlásil vo svojej úvodnej reči. Ústavný súd podľa neho dáva odpovede na tieto otázky, ale tie podľa neho musia vzísť práve z diskusie. On sám by chcel byť toho súčasťou.
12:04 Piaty v poradí prišiel na rad poslanec a člen ústavoprávneho výboru Peter Kresák (Most-Híd). Do funkcie sudcu ho navrhol Ústav štátu a práva SAV, ombudsmanka Mária Patakyová a Univerzita Komenského v Bratislave. Vo svojom motivačnom liste píše, že človek, ktorý sa uchádza o túto funkciu si musí uvedomiť, „že od okamihu jeho ustanovenia do funkcie sa od neho očakáva, že preruší predchádzajúce politické a spoločenské väzby a sústredí sa iba na výkon spravodlivosti.“ Ako uviedol, rátať musí aj s tým, že bude kritizovaný.
11:35 Za slabinu Ústavného súdu, na ktorú sa jej pýtal zástupca prezidenta, Kovačechová považuje “rozpornosť súdnych rozhodnutí,” ktoré možno vidieť v rôznych senátoch, ale tiež v rôznych rozhodovaniach Ústavného súdu v čase.
11:32 “Myslím si, že Ústavný súd otázku interupcií vyriešil v súlade s mojím názorom. S týmto rozhodnutím som stotožnená a nemám k tomu viac čo dodať,” povedala.
11:15 Pred poslancov sa posadila šéfka Centra právnej pomoci Eva Kovačechová. Navrhla ju ombudsmanka Mária Patakyová. Ako sudkyňa ústavného súdu chce využiť svoje skúsenosti s obhajobou práv slabších ako aj štátneho a mimovládneho sektora. „V blízkej dobe bude ústavný súd nepochybne čeliť zásadným a novým výzvam, spoločenské pohyby si budú žiadať aj právne riešenia,“ myslí si.
11:07 Kovács povedal, že v čase, keď sa stal členom notárskej komory bol jediným, ktorý nebol členom komunistickej strany.
11:00 Za najväčší úspech vo svojej kariére Kovács považuje to, že sa 37 rokov živý právnickou robotou.
10:40 Tretí v poradí na vypočutie prišiel Karol Kovács. Do funkcie ho navrhla notárska komora SR, ktorej bol v rokoch 2011-2017 prezidentom. „Požiadavky kladené na osobnosť notára možno zhrnúť do štyroch bodov: odbornosť, cnosť (morálnosť), skúsenosť a svedomitosť. Tieto požiadavky by prirodzene mala spĺňať aj osobnosť sudcu ústavného súdu,“ napísal do motivačného listu.
10:35 K tomu, že je sudcom s prerušením výkonu funkcie povedal, že to “plne odporúča všetkým sudcom,” aby zistili, ako to je keď sú v pozíciu toho, kto žaluje alebo toho kto je žalovaný. “Túto praktickú skúsenosť mimo talára mi nikto nevezme,” vyhlásil.
10:26 “Aký je váš vzťah s docentom Ficom? Poznáte sa iba zbežne, stretávate sa?,” pýtajú sa Kičuru. “Pána docenta Fica poznám ako právnika od roku 1993,” ozrejmil. “Ďalšie vyjadrenie vo vzťahu k nemu by bolo mimo povahy tohto híringu, lebo ja si myslím, že sa nemôžem vyjadrovať k iným kandidátom,” uviedol Kičura. Povedal však, že Fica si váži a považuje ho za svojho priateľa. “Verím, že aj on mňa,” dodal.
10:20 “Naša právna úprava dostatočným spôsobom chráni život nenarodeného dieťaťa,” povedal Kičura. Podľa neho sa ale dieťa musí narodiť živé, aby sme mohli hovoriť o právach. “Mne sa to javí tak, že to nie je iba právo dieťaťa, aby sa narodilo živé, ale je to predovšetkým o práve matky a toho dieťaťa, a o prieniku týchto práv,” uviedol. Ak ženám podľa neho budeme chcieť zakázať možnosť prerušiť v prvom trimestri tehotenstvo, otázka je, ako takejto matke pomôžeme, ak to dieťa príde na svet.
10:19 Na otázku poslanca Marozsa, prečo pod jeho vedením Správa hmotných rezerv dávala zákazky bezpečnostnej službe Bonul povedal, že si je vedomý, “že v rámci politického boja sú súčasťou aj obvinenia na moju adresu,” povedal. “Sú to fabulácie a k žiadnemu porušeniu práva nedošlo. Tieto údaje sú skreslené a nepravdivé,” vyhlásil.
10:04 Miroslava Beblavého zaujíma, kto zo strany Smer-SD ho oslovil na jeho súčasnú funkciu šéfa Správy hmotných rezerv. Kičura povedal, že ho oslovili poslanci strany Smer-SD a menovala ho vláda. Konkrétne mená poslancov však neuviedol. Na post ústavného sudcu ho navrhol Ján Podmanický, s ktorým, ako upozornil sám Kičura, pochádzajú z rovnakého regiónu.
10:03 “Keď sa spätne pozriete na svoj život, čo by ste identifikovali ako chybu, respektíve čo by ste urobili inak, ak by sa dal vrátiť späť čas?,” opýtal sa Kičuru Stanislav Gaňa z kancelárie prezidenta. “Vo svojej profesionálnej činnosti sudca aj najnižšieho súdu zažíva sudca podobné príbehy, ako sudca najvyššieho súdu či ústavného súdu,” povedal Kičina. Pri výkone funkcie podľa neho sudca zažíva veľké dilemy. “Musíte byť dostatočne erudovaný a pevný vo svojich morálnych zásadách, aby ste vedeli rozhodnúť, lebo každý sudca so svojím rozhodnutím žije navždy,” uviedol Kičura.
9:51 Slovo si zobral druhý v poradí Kajetán Kičura, ktorého do funkcie ústavného sudcu navrhol poslanec Ján Podmanický (Smer-SD). Dlhoročný sudca prerušil výkon svojej funkcie v roku 2012 kvôli postu predsedu Správy štátnych hmotných rezerv SR. Podľa vlastných slov by ako ústavný sudca dokázal zabezpečiť, „aby si ústavný súd splnil svoju zásadnú úlohu definovanú v Ústave a to byť nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.“
9:36 Jánošíková povedala, že nemá problém s problematikou registrovaných partnerstiev a ani s tým, aby páry rovnakého pohlavia mali možnosť adoptovať deti.
9:34 Zástupca prezidenta Stanislav Gaňa sa Jánošíkovej opýtal na to, ako by sa v prípade rozhodovania vedela vysporiadať s tlakmi, ktoré by na ňu vyvíjalo jej okolie. Tá v rámci svojej odpovede poukázala na to, že ako vysokoškolský pedagóg tlakom čelí, a jej doterajšia práca je dôkazom toho, že vieme týmto tlakom odolávať.
9:10 Ako prvá dnes pred poslancov a zástupcov prezidenta predstúpi Martina Jánošíková, ktorú do funkcie sudkyne Ústavného súdu navrhla Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Od roku 2002 až do dnes tam pôsobí na katedre medzinárodného práva. Vo svojom motivačnom liste uviedla, že „by mohla byť platnou členkou Ústavného súdu s osobitným zreteľom na to, že ústavný súd je často konfrontovaný s právom Európskej únie na ústavnej úrovni.“
9:00 Predseda ústavoprávneho výboru Róbert Madej (Smer-SD) otvoril schôdzu výboru. “Budeme pokračovať v abecednom poradí,” povedal. Poslanec Ondrej Dostál sa pýta, kedy bude zverejnený záznam zo zasadnutia výboru, a či už Robert Fico dodal dokumenty, ktoré by dokazovali, že má 15 ročnú prax, ktorá sa pri kandidátoch na ústavných sudcov vyžaduje. Dostál riešil dĺžku Ficovej odbornej praxi už včera počas jeho výsluchu. Podobnú otázku položil aj poslanec Miroslav Beblavý, ktorého zaujíma či sa kandidátke Monike Jankovskej do 15-ročnej praxe započítava aj materská dovolenka. Výbor by sa mal vecou zaoberať v piatok po vypočutí všetkých kandidátov.
Na otázky poslancov a zástupcov prezidenta včera odpovedali Ján Drgonec, Ladislav Duditš, Anton Dulak, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Ivan Fiačan, Robert Fico, Dagmar Fillová, Boris Gerbery, Radovan Hrádek, Monika Jankovská a Martin Javorček. Ich vypočúvanie zabralo celý deň. Podobný scenár môžeme očakávať aj dnes a zajtra. Schôdza ústavnoprávneho výboru Národnej rady s jediným bodom programu – vypočúvanie záujemcov o talár ústavného sudcu – je totiž plánovaná až do piatka večera. Budúci týždeň v utorok sa následne začína prvá tohtoročná schôdza parlamentu. Na nej už majú poslanci voliť 18 kandidátov, z ktorých si prezident Andrej Kiska bude môcť vybrať deviatich.
*Z vypočutia online informujú Veronika Kováčová a Henrieta Hačundová
Kandidáti na ÚS SR
