BRATISLAVA (TASR) – Tohtoroční laureáti Bielej vrany zosobňujú aj ideály Nežnej revolúcie a svedčia o tom, aké sú dôležité a aké sú aktuálne aj v súčasnosti. Sú nimi Mária Sisáková, Tomáš Němeček, Milan Hudák, Eduard Marek a Branislav Tvarožek. Aliancia Fair-play a Via Iuris udeľujú ocenenie ľuďom za obhajobu verejného dobra často napriek prekážkam. O výsledkoch 12. ročníka ocenenia informovala Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play.
Príbeh Márie Sisákovej podľa slov Wienk ukazuje, že každý sa môže zasadiť o verejné dobro. “Pani Sisáková odhalila podozrivé prevody pôdy náhodou – všimla si nepokosenú lúku. Potom sa dôsledne pýtala a pozerala do verejných databáz,” priblížila.
Druhý laureát Hudák figuroval v razii v Moldave nad Bodvou. Podľa slov členky rady Bielej vrany Marty Šimečkovej nebol zásah doteraz dostatočne vyšetrený. “Naopak, najmocnejší tohto štátu a jeho najvýznamnejšie inštitúcie popierajú jeho nezákonnosť. V tejto situácii sa obžalovaní vlastne stávajú disidentmi vo vlastnej krajine,” podotkla.
Tretím a štvrtým ocenenými sú politickí väzni 102-ročný Eduard Marek a 94-ročný Branislav Tvarožek. Ich príbehy podľa slov člena rady Daniela Pastirčáka obsahujú obrovskú silu a nádej. “Postavili sa krutým totalitám v čase, keď na to mohli doplatiť životom. Oboch postihlo gestapo, ale aj komunistický režim. Obaja zaplatili obrovskú cenu v najtvrdších väzeniach a potom aj roky trvajúcim tlakom režimu,” zhodnotil Pastirčák.
Wienk zhodnotila, že v čase 30. výročia Nežnej revolúcie pripomínajú príbehy ocenených obrovskú hodnotu slobody aj dôležitosť starať sa o ňu. “Zároveň upozorňujú na to, že ani 30 rokov po prevrate nežijeme v spoločnosti, kde sú právo a spravodlivosť rovnako dostupné pre všetkých. Ocenenie preto získali štyria laureáti, ktorí tieto odkazy stelesňujú,” dodala.
Laureátov aktuálneho 12. ročníka vybrala Rada Bielej vrany, ktorá hodnotila nominácie predložené organizátorom ocenenia. Členmi Rady sú: novinár Tomáš Němeček, herečka Táňa Pauhofová, kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák, právnička a zástupkyňa Via Iuris Eva Kováčechová, riaditeľ známeho kultúrneho centra Stanica-Záriečie zo Žiliny Marek Adamov a publicistka a zakladateľka Amnesty International na Slovensku Marta Šimečková.
Robil som, čo bolo treba, hovorí 102-ročný skaut
Ocenenie Biela vrana tento rok patrí aj 102-ročnému skautovi Eduardovi Marekovi a Branislavovi Tvarožekovi, ktorý onedlho oslávi 94 rokov. Marek, ktorý sa narodil a žije v Prahe, je najstarším československým skautom. Osobne sa stretol ešte s prvým československým prezidentom Tomášom Garrigueom Masarykom. Počas vojny pomáhal prenasledovaným židom a prežil väzenie i za komunizmu. Rehabilitácie sa dočkal až po Nežnej revolúcii, následne pomáhal obnoviť československý skauting. Agentúre SITA povedal, že jednoducho robil, čo bolo treba.
Marek hovorí, že ho oslovila skautská filozofia obsiahnutá vo vete „každý deň jeden dobrý skutok“, ako aj harmónia s prírodou. „Máme povinnosť pomáhať každému potrebnému v každej dobe. Vtedy, v tej dobe, boli najviac prenasledovaní židovskí občania, takže sme mali ako skauti povinnosť najskôr pomáhať im. Lenže to bolo zo začiatku, keď ešte Nemci víťazili na všetkých frontoch, a to sa o nás veľmi nestarali. Tak som dostal len tri mesiace. A potom sme pracovali ilegálne ako skauti až do konca,“ povedal Marek. Na otázku, kde bral odvahu, odpovedal, že to pre neho bola samozrejmosť. „Robenie toho, čo je potrebné urobiť, ma napĺňa radosťou, to je vlastne skauting,“ vysvetlil.
Rehabilitácie sa dožil až po Nežnej revolúcii, v roku 1989 mal už 72 rokov, no napriek tomu stál pri obnove československého skautingu a je v ňom aktívny dodnes. Je držiteľom viacerých vyznamenaní, medzi nimi aj Radu strieborného vlka, najvyššieho skautského vyznamenania. Žije v Prahe a po stovke stihol vydať dve knihy. Mladým ľuďom pri príležitosti výročia Nežnej revolúcie odkazuje, aby si vážili demokraciu. Hovorí, že chyby sa robia všade, aj v demokracii. Napriek tomu je najlepšia zo všetkých možností.
S demokraciou je spojená aj rodina Branislava Tvarožeka. Za jeho odboj ho zo strednej školy vyhodili ľudáci a z vysokej školy komunisti. Oba totalitné režimy ho zavreli a vyšetrovali. Tvrdí, že najlepšou školou bol čas strávený po boku generála Jána Goliana a Rudolfa Viesta, ktorých osobne sprevádzal v Slovenskom národnom povstaní a roky na jáchymovskej táborovej univerzite. Celý svoj život bol prenasledovaný ŠtB. Tvarožek sa však necítil na to, aby bol ocenený. „Celý život som robil to, čomu som veril. Nepovažujem to za nič výnimočné, bola to samozrejmosť,“ povedal Tvarožek.
Uvádza, že ho vychovalo prostredie mestečka Brezová pod Bradlom, keď tam ešte doznievalo ovzdušie revolučných udalostí z roka 1848 či pôsobenia Milana Rastislava Štefánika, ktorý pochádzal z neďalekých Košarísk. Nezabudol spomenúť ani na svojich učiteľov. Od Nežnej revolúcie však očakával viac. „Hovorí sa, že v demokracii každý môže robiť čo chce, ale každý musí mať isté povinnosti (…). Toľko neporiadku hlavne v justícii a na ministerstvách,“ priblížil Tvarožek. Za jeho životný príbeh ho ocenili v Česku v roku 2014 Cenou Václava Bendu, ktorá sa udeľuje bojovníkom proti totalitám a o rok neskôr získal od organizácie Post Bellum Cenu pamäti národa.
Marek i Tvarožek boli ocenení Bielou vranou za celoživotný prínos. Okrem nich cenu získala Mária Sisáková, a Milan „Igor“ Hudák z osady pri Moldave nad Bodvou.