BRATISLAVA – Slováci si budú už o dva týždne voliť prezidenta. Prieskumné agentúry masírujú posledné dni verejnú mienku číslami, ktoré majú ukazovať podporu jednotlivým kandidátom. To, akým spôsobom dokázala narásť a dokonca preskočiť všetkých svojich súperov Zuzana Čaputová, je podľa odborníkov nevídané. Na konci dňa totiž môže byť ešte všetko inak. Koniec koncov to už viackrát ukázala aj minulosť.
Podľa Juraja Marušiaka z Ústavu politických vied SAV je samozrejmé, že preferencie Zuzany Čaputovej začali rásť. “Rezignácia Roberta Mistríka jej nevyhnutne musela pomôcť, lebo ľudia, ktorí ho chceli voliť, boli určite dosť lojálni voči svojmu kandidátovi. Nebol to hlas fluktujúcich voličov,” uviedol. Nad vysokými číslami, ktoré sa v posledných prieskumoch objavili pri Čaputovej mene a katapultovali ju do ich čela však vyslovil pochybnosti. “Zdá sa mi, že je to veľmi vysoké, až nepravdepodobne vysoké číslo,” tvrdí.
Zároveň poukázal aj na výrazné odlišnosti v prieskumoch realizovaných rôznymi agentúrami. Podľa posledného prieskumu agentúry Focus mala Zuzana Čaputová 44,8 percent a Maroš Šefčovič “iba” 22,1 percent. Podľa prieskumu agentúry AKO, ktorý dnes zverejnil Denník N by dokonca Čaputová zvíťazila už v prvom kole so ziskom 52,9 percent. Maroš Šefčovič by skončil druhý “iba” so ziskom 16,7 percent hlasov. Podľa ďalšieho, dnes zverejneného prieskumu agentúry Phoenix research on-line by zasa prvé kolo vyhral Maroš Šefčovič so ziskom 19,8 percent a v tesnom závese za ním by skončila Zuzana Čaputová s 18,5 percentami. “Takýmto spôsobom realizované prieskumy sú veľmi podozrivé a aj samotné agentúry môžu riskovať svoju dobrú povesť,” tvrdí Marušiak.
Marušiak sa obáva, že podobne ako pri parlamentných voľbách v roku 2016 sa prieskumy stávajú stále menej relevantným zdrojom informácií. “Neviem, či ide o vedomé zneužívanie, alebo je to výsledok toho, že nálady v spoločnosti tak oscilujú, že ich prieskumy nie sú schopné identifikovať.”
Do volieb je ďaleko
Do volieb ostávajú viac ako dva týždne. “Je to dosť dlhá doba, aby sa nálady verejnosti mohli zmeniť. Napokon v prípade prezidentských volieb v roku 2004 bolo vidieť, ako sa reálne voličské preferencie líšili od prieskumov,” uviedol. V tom čase sa podľa jeho slov predpokladalo, že kandidát Eduard Kukan má palác viac menej istý. Nedostal sa však napokon ani do druhého kola, kde putovali namiesto neho Ivan Gašparovič a Vladimír Mečiar. “Do popredia vyletel kandidát Gašparovič, ktorý mal svoj skrytý elektorát ľudí, ktorí sa možno aj hanbili povedať, koho v skutočnosti budú voliť. Ten istý problém môže byť teraz napríklad v prípade Štefana Harabina,” tvrdí Marušiak. Podľa neho sa tak môže ukázať, že výpovedná hodnota prieskumov robených dva týždne pred voľbami je takpovediac na úrovni nuly.