Zahraničné Spoločnosť

Od tragédie ruskej jadrovej ponorky Kursk uplynulo 20 rokov

Ilustračná foto. Zdroj: archív

MOSKVA – Dátum 12. august 2000 je zapísaný v histórii ruského vojenského námorníctva ako jeden z najtragickejších. V tento deň došlo k havárii jadrovej ponorky K-141 Kursk, ktorá sa po explózii potopila, pričom svoj hrob na dne Barentsovho mora našlo aj 118 členov posádky. 

 

V stredu 12. augusta uplynie 20 rokov od tejto tragédie, ktorá znamenala ťažký úder na prestíži ruského vojenského námorníctva.

Jadrová ponorka Kursk, pomenovaná po ruskom meste, pri ktorom sa v roku 1943 odohrala najväčšia tanková bitka druhej svetovej vojny, bola pýchou ruského námorníctva. Plavidlo, ktoré spustili na vodu v máji 1994, projektovali na boj s ponorkami a lietadlovými loďami a bolo schopné vystreľovať spod hladiny ďalekonosné rakety. S dĺžkou 154 metrov a štyrmi poschodiami išlo o najväčšiu triedu útočných ponoriek, aká bola kedy skonštruovaná.

Ponorka bola súčasťou Severnej flotily a zohrávala dôležitú úlohu v arktickej oblasti. V roku 1999 však uskutočnil Kursk úspešnú špionážno-prieskumnú misiu vo vodách Stredozemného mora, keď sledoval lode 6. flotily vojnového námorníctva USA počas vojny v Kosove.

Moskva váhala s prijatím pomoci

Námorné cvičenie za účasti približne troch desiatok plavidiel, ktoré sa konalo v auguste 2000, sa malo byť najväčším od rozpadu Sovietskeho zväzu. Hneď prvý deň cvičenia sa stal pre Kursk osudným.

Podľa oficiálnej verzie o 11.28 h moskovského času došlo kvôli úniku peroxidu vodíka, slúžiaceho ako pohon torpéda, k výbuchu torpéda. Ďalšia, dvojnásobne silnejšia explózia, nastala o 135 sekúnd neskôr. Zaregistrovaná bola ako otras v sile 3,5-4,4 stupňa na otvorenej Richterovej stupnici a výbuch zaznamenali seizmické stanice v celej severnej Európe. Ponorka začala po explóziách klesať a zaborila sa do morského dna v hĺbke 108 metrov.

Iba 23 námorníkov zo 118 prežilo obidva výbuchy. Tí sa zhromaždili v deviatom oddelení, kde sa nachádzal druhý únikový tunel. Kapitán Dmitrij Romanovič Kolesnikov sa ujal iniciatívy a spísal tých, ktorí zostali v deviatom oddelení.

“Je príliš veľká tma na písanie, ale pokúsim sa o to. Zdá sa, že nie sú žiadne šance, 10-20 percent. Dúfajme, že aspoň toto bude niekto čítať. Tu je zoznam osôb z druhej sekcie, ktorí sú teraz v deviatke a pokúsia sa odtiaľto dostať. Pozdravy všetkým, netreba zúfať,” napísal Kolesnikov.

Posledné zvuky bolo počuť z ponorky ešte 14. augusta o 11.08 h, teda takmer 48 hodín, ktoré uplynuli od katastrofy.

Moskva spočiatku dlho váhala s prijatím zahraničnej pomoci. Až 16. augusta požiadala o pomoc britskú a nórsku stranu. Hneď na druhý deň vyplávala z Nórska záchranná loď, ktorá dorazila na miesto havárie 19. augusta, o deň neskôr britská posádka, avšak v tom čase už bolo zatopené aj deviate oddelenie a teda všetky nádeje na záchranu námorníkov padli.

Spory neutíchajú do dnešných dní

Oficiálna príčina katastrofy bola stanovená v lete 2002 – odborníci konštatovali, že na náhodnom výbuchu cvičného torpéda, ktorý tragédiu odštartoval, nenesie vinu ľudský faktor. Nehľadiac na to, spory ohľadne toho, čo spôsobilo nehodu jednej z najnovších a najlepších ruských ponoriek, neutíchajú do dnešných dní.

Okrem oficiálnej sa objavovali aj rôzne iné verzie: od tej, podľa ktorej mal explóziu v ponorke spôsobiť člen posádky – samovražedný moslim, aby podporil čečenských bojovníkov -, cez narazenie na mínu z druhej svetovej vojny až po zrážku s plavidlom NATO.

V roku 2001 bol vrak ponorky Kursk vyzdvihnutý na hladinu a po skončení vyšetrovania zošrotovaný.

Velenie ruského námorníctva sa následne rozhodlo typ torpéd z ponorky Kursk – používaných v Sovietskom zväze od roku 1957 – stiahnuť zo svojej výzbroje. Armády NATO sa torpéda, ktoré používa peroxid vodíka, zriekli už pred desiatkami rokov po nehode na britskej ponorke v roku 1955.