BRATISLAVA – Pokiaľ v priebehu jedného mesiaca spadne menej než 10 percent zrážok oproti priemeru, ide o mimoriadny stav. Ak takýto deficit trvá dlhšie, v tomto prípade viac než dva mesiace, dá sa už hovoriť o extréme. Pre TASR to v súvislosti s tohtoročným jarným suchom uviedol Pavol Faško, klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v Bratislave.
“To je prípad bratislavského letiska, kde je deficit zrážok na Slovensku v tejto chvíli najvýraznejší. V období dvoch mesiacov od 11. marca do 12. mája tu spadlo len 7,2 milimetra zrážok, zatiaľ čo priemer predstavuje cca 82 milimetrov. Počas 63 dní tak vznikol deficit 75 milimetrov a množstvo zrážok v porovnaní s priemerom dosiahlo len 8,8 percenta,” povedal Faško. Ako dodal, k tomuto množstvu spadlo “symbolických” 1,8 milimetra ešte 13. mája a v noci na 14. mája. Napriek tomu, že podľa predpovede počasia môže v najbližších dňoch zapršať, takýto výrazný deficit sa v krátkom čase nevykompenzuje.
Množstvo zrážok za posledné dva mesiace je najnižšie na juhozápadnom a južnom Slovensku, a tiež na juhu stredného Slovenska, čo potvrdzujú aj úhrny z ďalších meteorologických staníc: V Žihárci spadlo 12,2 milimetra zrážok, v Hurbanove 12,4 mm, v Kuchyni 15,3 mm, v Nitre 17,1 mm a v Piešťanoch 18,3 mm. V Dudinciach napršalo 21 mm, v Boľkovciach pri Lučenci 20,8 mm, v Rimavskej Sobote 15,7 mm.
“Ak sa dalo 20. apríla povedať, že stav je nepriaznivý na celom území Slovenska okrem vysokohorských oblastí, v niektorých regiónoch sa časom situácia predsa len zmenila. Na konci apríla a začiatkom mája začalo pršať na severe, severovýchode a krajnom východe Slovenska,” doplnil Faško. Napríklad v Dolnom Hričove úhrn zrážok dosiahol 43,2 mm, v Oravskej Lesnej až 79,9 mm, v Telgárte 52,3 mm. V Košiciach napršalo 33 mm a v Michalovciach 45,2 mm a napokon na krajnom východe – v Medzilaborciach 76 mm a v Kamenici nad Cirochou 81,3 mm.
“Podobné situácie ako v tohtoročných jarných mesiacoch nastávali aj v minulosti, ale buď boli v inom čase, alebo trvali kratšie, prípadne sucho nebolo také intenzívne. Išlo skôr o výnimočný jav, ktorý sa však – najmä od roku 2000 vplyvom klimatickej zmeny – stáva pravidlom,” vysvetlil Faško. Ako dodal, ročné úhrny zrážok sa pritom z celoslovenského hľadiska nijako dramaticky nemenia – väčším problémom je nerovnomerné rozloženie zrážok v priestore a čase.
“Čoraz častejšie sa objavujú obdobia extrémneho sucha, aké prežívame teraz, inokedy je zasa v krátkom čase zrážok veľmi veľa. V posledných rokoch sa potom pravidelne opakuje situácia, keď po zime s nedostatkom snehu prichádza suchá jar – čo je mimoriadne nepriaznivé pre vývoj vegetácie a úrody. Navyše sa z roka na rok niektoré charakteristiky zhoršujú. To je na súčasnej situácii zlé – akoby sme sa z tohto začarovaného kruhu nevedeli dostať a musíme akceptovať dlhodobo nepriaznivý stav ako súčasť nášho života,” uviedol klimatológ Faško.