Politika Zahraničné

Občania v Čile sa v referende vyslovili za zmenu ústavy

Protivládni demonštranti sa zhromaždili na námestí Plaza Italia v deň, keď Čiľania v referende hlasovali o rozhodnutí, či by krajina mala nahradiť svoju 40 rokov starú ústavu. Zdroj: TASR / AP

SANTIAGO – Drvivá väčšina občanov Čile sa v nedeľňajšom referende vyslovila za zmenu ústavy pochádzajúcej ešte z čias vojenskej diktatúry Augusta Pinocheta (1973 – 1990). Zo sčítania hlasov v 45 percentách volebných obvodov vyplýva, že zmenu ústavy podporilo približne 78 percent voličov, uviedla agentúra AP s odvolaním sa na referendovú komisiu.

 

Ešte väčšiu podporu má tento krok medzi asi 60 000 Čiľanmi žijúcimi v zahraničí — podporilo ho až 86 percent z nich. Na referende sa mohlo celkovo zúčastniť takmer 15 miliónov voličov.

Početné občianske hnutia a ľavicové a centristické politické strany považujú súčasnú ústavu za prekážku ďalekosiahlych sociálnych reforiem. Konzervatívny čilský prezident Sebastián Piňera s referendom súhlasil až po masívnych protivládnych protestoch, ktoré v októbri 2019 vyvolalo zvýšenie cien lístkov vo verejnej doprave o 30 pesos. Pri stretoch medzi demonštrantmi a policajtmi bolo zabitých viac ako 30 ľudí.

Referendum bolo pôvodne plánované na 26. apríla, no v súvislosti s koronavírusovou pandémiou bolo odložené  na október. Čiľania v referende tiež rozhodovali o tom, kto by mal vypracovať novú ústavu: zmiešané zhromaždenie zložené z poslancov a občanov alebo čisto občianske zhromaždenie so 155 členmi. Tento ústavodarný orgán má byť kreovaný v apríli 2021. O návrhu ústavy, ktorý vypracuje, sa bude v roku 2022 konať ďalšie referendum.

Súčasná ústava bola takisto schválená v plebiscite v roku 1980, pričom ju podporilo 66 percent voličov a 30 percent bolo proti. Kritici však tvrdia, že mnoho voličov bolo režimom, ktorý po zvrhnutí zvolenej socialistickej vlády zatkol, mučil a zabil tisíce ľavicových oponentov, zastrašovaných.