Na odľahčenie Šport Top Zahraničné

O tomto hrdinovi nemal nikto tušiť. Majster v plutvovom plávaní zachránil ľudí pred smrťou

Šavarš Karapeťjan bol nielen vynikajúcim športovcom s množstvom úspechov na svetových podujatiach, ale aj hrdinom, ktorý zachránil 20 ľudí pred utopením v jazere. Zdroj: Archív

NITRA – Na svete je veľa ľudí, o ktorých verejnosť hovorí ako o hrdinoch. Ale sú medzi nami aj takí, ktorých činy zostali pred verejnosťou utajené. Jedným z nich je i Šavarš Karapeťjan, držiteľ svetového rekordu, 17-násobný majster sveta, 13-násobný majster Európy a 7-násobný majster ZSSR v plutvovom plávaní. Jeho hrdinský čin je skutočne výnimočný a hodný obdivu i úcty.

V súčasnosti je ťažké predstaviť si, že komunisti zakázali podávať správy o mužovi, ktorý zachránil až 20 ľudských životov. Sovietsky zväz však nechcel, aby sa šírili správy o akejkoľvek tragédii, o tejto konkrétnej zvlášť. Pre vtedajšie úrady či ľudí tak mladý hrdina akoby neexistoval. Udalosť, ktorá sa odohrala 16. septembra 1976 v arménskom hlavnom meste Jerevan ale navždy poznačila životy mnohých ľudí, no určite najviac Šavarša Karapeťjana. V osudný deň spadol pri dopravnej nehode do jerevanského jazera trolejbus prechádzajúci okolo priehrady. Deväťdesiatdva pasažierov bolo v jednom momente doslova pochovaných zaživa vo vodách jazera v hĺbke desiatich metrov. Všetci boli odsúdení na rýchlo sa blížiacu smrť.

V priebehu niekoľkých minút sa k jerevanskému jazeru hrnuli stovky ľudí, ktorí v tej chvíli ani len netušili, kto je hrdinský mladý potápač. Ľudí z potopeného trolejbusu, ktorých Šavarš Karapeťjan vytiahol na breh, odvážali členovia veslárskeho tímu. Zdroj: Archív

Namiesto šampionátu záchrana životov

Akoby zázrakom bol práve v čase hrozného nešťastia na svojom pravidelnom tréningovom behu pozdĺž jazera viacnásobný majster sveta v plutvovom plávaní Šavarš Karapeťjan. „Mal som byť v ten deň v Hannoveri na majstrovstvách sveta, nebol som však zaradený do národného tímu a tak som sa vrátil do Jerevanu. Sľúbil som si, že budem späť v tíme, preto akonáhle som vystúpil z lietadla, šiel som trénovať. V ten deň to bolo akoby zázrakom pri jerevanskom jazere,“ spomína na osudný deň Šavarš, ktorý pri pohľade na to, čo sa udialo neváhal ani sekundu a skočil do vody zakalenej pádom trolejbusu. Nohami rozbil zadné okno a rad radom začal vyťahovať cestujúcich, ktorí vo vode stratili vedomie. V ľadovej vode napokon strávil viac ako dvadsať minút a zachránil dvadsať životov! Viacerí odborníci sa zhodli na tom, že nikto na svete by nemohol jednoducho fyzicky dokázať to, čo urobil on.

Keď sa Šavarš opäť vynoril na povrch, okoloidúci na hrádzi si všimli, že celé telo má dorezané od úlomkov skla z rozbitého okna trolejbusu. V skutočnosti však z vozidla vytiahol viac ľudí, ale nie všetci boli zachránení, pretože haváriu a jej následky neprežili. „Vedel som, že napriek môjmu tréningu som bol schopný dosiahnuť len určitý počet ponorov. V dolnej časti bola nulová viditeľnosť, tak som sa orientoval hmatom. Nahmatal som človeka, uchopil ho a plával s ním hore,“ opísal skvelý športovec rozhodujúce momenty pri záchrane ľudských životov.

Dvadsať ľudí z potopeného trolejbusu zachránil Šavarš Karapeťjan najmä vďaka svojmu potápačskému výcviku, plaveckej a športovej zdatnosti. Zdroj: Archív

Hrdina nebezpečnej akcie

Trolejbus, ktorý spadol z cesty do jazera, sa počas niekoľkých minút potopil a cestujúci sa dostali na dno jazera. V priebehu chvíle sa stovky ľudí prihrnuli k jerevanskému jazeru a svedkovia tohto incidentu si spomínali, ako im pri pohľade na tú hrôzu naskakovala na tele husia koža. Netušili ani to, kto je ten mladý potápač. „Stáli sme od toho vzdialení asi 25 metrov a bola to hrozná rana. Všetci sme sa ponáhľali na miesto, ale zakázal som mladým mužom skákať do vody. Dovolil som, aby ma sprevádzal len môj brat Kamo, ktorému som povedal, nech zostane na povrchu. Sám bol vynikajúcim potápačom a v tom momente bol jediný schopný pomôcť mi v prípade, že by sa mi niečo pod vodou stalo,“ dodal Š. Karapeťjan, ktorý si plne uvedomil veľké riziká celej akcie. Ako profesionálny športovec však poznal hranice svojich schopností. Vedel, že môže zadržať dych až na 6 minút, ale vedel aj to, aký čas môžu topiaci sa ľudia prežiť. „Zakaždým som sa ponoril na 10 metrov, vytiahol cestujúceho a opäť sa znova ponoril. Viditeľnosť však bola veľmi zlá,“ vracia sa k udalosti hrdinský záchranca. Jeho brat Kamo sa potápal asi len dva metre, bral ľudí, ktorých Šavarš z utopeného trolejbusu zachránil a vyťahoval ich. Zachránených následne odvážali členovia veslárskeho tímu. Karapeťjanovi by sa možno podarilo zachrániť aj viac ľudí, v kalnej vode sa mu ale nedarilo presne orientovať sa. Príhoda, ktorá sa mu aj po rokoch často vracala to iba dokumentuje. „Raz sa mi stalo, že som čosi nahmatal a plával s tým hore, no keď som sa vynoril, zbadal som, že v ruke mám kožený vankúš zo sedadla. Pri pohľade naň som si uvedomil, že táto moja chyba možno stála niekoho život. Dlho som mal o tom sedadle nočné mory a nikdy sa mi s tým nepodarilo vyrovnať,“ priznal pre mnohých veľký hrdina.

Šavarš Karapeťjan získal počas svojej veľmi úspešnej športovej kariéry množstvo medailí a ocenení. Po záchrane ľudí z potopeného trolejbusu v jazere sa viacerí odborníci zhodli, že nikto na svete by nemohol fyzicky dokázať to, čo urobil on. Zdroj: Archív

Za statočný čin zaplatil zdravím

Šavarš zastavil potápanie až vtedy, keď to už podľa neho nedávalo zmysel. Všetci ostatní cestujúci v trolejbuse boli už totiž mŕtvi. Záchranári nakoniec z jazera vytiahli aj trolejbus. Kamo Karapeťjan pomohol vyčerpanému bratovi, aby sa dostal na pobrežie. Z 92 ľudí v trolejbuse bolo 46 zachránených a 46 zomrelo. Š. Karapeťjan vytiahol z potopeného vozidla 20 ľudí.

Len o šesť rokov neskôr, v roku 1982, noviny Komsomolskaja Pravda uverejnili veľký článok o Karapeťjanovi, ktorému hneď na nasledujúci deň začali ľudia do Jerevanu posielať listy. „Dostal som ich viac ako 70-tisíc. Nikdy som sa nesnažil kontaktovať ľudí, ktorých som zachránil, pretože som im nechcel pripomenúť túto bolestnú udalosť. Mnohí z nich ma ale našli a poďakovali,“ priznal hrdina, ktorého jeho čin stál ťažkú bilaterálnu pneumóniu, komplikovanú všeobecnou otravou krvi, spôsobenou kontaminovanou vodou z jazera, ktorá sa mu dostala do otvorených rán. Lekári mu síce život s veľkými ťažkosťami zachránili, ale už nebolo možné vrátiť sa k športu. Výnimočný talent Šavarša Karapeťjana bol navždy stratený a on sa stal invalidom.

Viacerí odborníci sa zhodli, že nikto na svete by nemohol fyzicky dokázať to, čo urobil Šarvaš. Hrdinský čin ho však stál ťažkú bilaterálnu pneumóniu, komplikovanú všeobecnou otravou krvi, spôsobenou kontaminovanou vodou z jazera, ktorá sa mu dostala do otvorených rán. Zdroj: Archív

Životy ľudí zachránil viackrát

Pred týmto odvážnym príbehom sa však udialo niečo, čo rovnako silno dokumentuje, ako tomuto skvelému športovcovi záležalo na pomoci druhým. Udalosť sa odohrala 8. januára 1974. Šavarš Karapeťjan sa vtedy vracal autobusom zo športovej základne Cakhkadzor do Jerevanu. V autobuse s ním bolo viac ako tridsať cestujúcich, vrátane športovcov. Pri prudkom stúpaní si vodič všimol problém s motorom, zastavil a vystúpil z kabíny. Autobus sa ale náhle pohol z prudkého kopca a začal sa nekontrolovateľne rozbiehať do rokliny. Neprítomnosť vodiča v kabíne si Šavarš všimol a začal konať. V snahe zastaviť rútiaci sa autobus vyrazil Šarvaš lakťom sklenenú stenu oddeľujúcu kabínu vodiča od priestoru cestujúcich, siahol po volante a prudko nasmeroval autobus smerom k hore. „Jednoducho bol som len najbližšie,“ reagoval skromne Karapeťjan na otázku, ako to urobil.

Ďalšia akcia, pri ktorej tento vynikajúci sovietsky športovec zachránil ľudské životy, sa odohrala 15. februára 1985. Šavarš po odchode z profesionálneho športu začal pracovať v továrni na nástroje a viedol normálny život. Stalo sa to pri veľkom požiari v športovom a koncertnom komplexe v Jerevane na kopci Tsitsernakaberd. Karapeťjan bol opäť neďaleko a bez zaváhania sa ponáhľal pomôcť hasičom. „Behal som tam a nevedel som, čo presne mám robiť. Požiadal som teda hasičov, aby mi dali hadicu. To ale vyžadovalo, aby ju držali dvaja ľudia. Pripojil sa ku mne mladý muž a spolu sme ju držali. Uhasili sme najsilnejšiu časť ohňa a uľahčili tým prácu hasičom. Stále mám pred očami tmavo oranžové plamene a hrozný hrom. Na tie okamihy nedokážem zabudnúť,“ neskrýval svoje pocity Karapeťjan, ktorý pri hasení omdlel po otrave dymom a bol rýchlo odvezený do nemocnice. Hoci sa počas záchrannej operácie zranil a utrpel aj popáleniny, zotavil sa.

Karapeťjanovi udelili Medailu odvahy, čestný odznak a ocenenie UNESCO „Fair Play“, hoci jeho čin nebol spojený s jeho milovaným športom. Zdroj: Archív

Najskôr nechcený, potom hviezda

Mimoriadne úspešný športový život Šavarša Karapeťjana sa pritom nezačal vôbec dobre. Až do veku 17 rokov síce sníval o veľkom úspechu, jedného dňa bol ale informovaný o vyhostení z národného tímu. Podľa trénerov jedným z dôvodov bolo, že sa mu nikdy nepodarí dobre plávať. „Bola to pre mňa tvrdá rana, no uvedomil som si, že sa nemôžem vzdať. Musel som dokázať, koľko môžem dosiahnuť. V tom čase som sa stretol so známym trénerom Liparitom Almasakyanon, ktorý tiež stratil prácu. Hovorili sme spolu a ja som si vybral finswimming (podmorský šport – pozn. red.). Zakrátko sme začali spolupracovať,“ vrátil sa Karapeťjan do svojich neľahkých začiatkov. A práve spolupráca s Almasakyanon mu priniesla nielen medaily a úspechy, ale aj rekordy. „Veľmi dobre si pamätám, že keď som vyhral prvú medailu, tak dvaja tréneri, ktorí mi predtým povedali, že sa mi to nikdy nepodarí, ma objali a ospravedlnili sa mi,“ dodal s úsmevom Šarvaš.

Šavarš Karapeťjan (v strede) získal počas svojej veľmi úspešnej športovej kariéry množstvo medailí a ocenení. Zdroj: Archív

Kto je Šavarš Karapeťjan

Narodil sa 19. mája 1953 v arménskom Vanadzore. Je držiteľom svetového rekordu, 17-násobným majstrom sveta, 13-násobným majstrom Európy a 7-násobným majstrom ZSSR vo finswimmingu. Krátko po odchode z plávania sa oženil s ekonómkou Nelly Sahakyan, s ktorou má tri deti – dcéry Lusine a Zaruhi a syna Tigrana. Jeho rodina žije v Moskve, kde má výrobu obuvi. Udelili mu Medailu odvahy, čestný odznak a ocenenie UNESCO „Fair Play“, hoci jeho čin nebol spojený so športom. Po ňom je pomenovaný hlavný pásový asteroid 3027 aj  finswimmingový turnaj, ktorého držiteľom je i Rusko.

Galéria
Šavarš Karapeťjan (v strede) získal počas svojej veľmi úspešnej športovej kariéry množstvo medailí a ocenení. Zdroj: Archív
Karapeťjan dokázal svoju silu a charakter ako človek i ako športovec, ktorý sa z nechceného stal veľkým. Zdroj: Archív
Svoje športové vedomosti Šavarš Karapeťjan neskôr odovzdával malým záujemcom o plávanie a potápanie. Zdroj: Archív
Svoje športové vedomosti vštepoval neskôr Šavarš Karapeťjan (druhý sprava) malým záujemcom o plávanie a potápanie. Zdroj: Archív
Šavarš Karapeťjan (v strede) miloval šport a lásku k nemu sa snažil naučiť aj deti, ktoré navštevoval pri ich tréningoch. Zdroj: Archív
Svet pred ZOH 2014 v ruskej Soči doslova obleteli obrázky, ako jeden z prvých členov štafety, bývalý skvelý plutvový plavec, Šavarš Karapeťjan, s vyhasnutou pochodňou v ruke oslovil príslušníka bezpečnostnej služby, ktorý mu svojím zapaľovačom ochotne a rýchlo pomohol. Zdroj: Archív
navigate_before
navigate_next