Často počúvam, že klimatická zmena nie je téma a ak, tak málokoho zaujíma. Pri týchto slovách sa väčšinou pousmejem a začnem trpezlivo vysvetľovať, prečo to tak nie je. Sám nie som žiadny zelený aktivista, ale človek, ktorý jednoducho chápe, že naša prosperita je podmienená presadzovaním dlhodobo udržateľných riešení. Prosperita pritom nezávisí iba od toho, či sú riešenia udržateľné ekonomicky, ale aj sociálne a environmentálne. Nedávne udelenie „Nobelovej ceny za ekonomické vedy“, ktorej laureátmi sa stali americkí ekonómovia, William D. Nordhaus a Paul M. Romer, je celkom sľubným začiatkom diskusie
o tom, že politika zameraná výlučne na ekonomický rast predstavuje riziko pre bezpečnosť, rozvoj aj prosperitu.
Ekonomické aktivity, z ktorých vždy „niekto“ profituje, majú aj vedľajšie dôsledky, za ktoré však vo väčšine prípadov „nikto“ nenesie zodpovednosť (rozumej nikto konkrétny, v skutočnosti na to doplatíme všetci). V prípade klimatickej zmeny sú významným negatívnym dôsledkom hospodárskej činnosti emisie skleníkových plynov. Firmy, za účelom dosahovania ziskov, produkujú skleníkové plyny, no za poškodzovanie planéty v podstate neplatia. Jedným z dôsledkov neriešenia tohto problému, ako upozorňuje ocenený ekonóm Nordhaus, bude pocit beztrestnosti a ľahkovážnosti znečisťovateľov. Ten samozrejme
povedie k tomu, že firmy budú produkovať viac skleníkových plynov, ako je nevyhnutné.
S podobným prístupom má Slovensko bohaté skúsenosti z čias, keď sa tu stavali továrne predovšetkým na základe ideologických kritérií. A negatívne dôsledky „sa mali vyriešiť sami“. Nikto nebol zodpovedný za zdravotné problémy obyvateľov, znečistené
podzemné aj povrchové vody, či dýchanie škodlivín v ovzduší. Nikto na ich riešenie nenaplánoval opatrenia, ani financie. Riešime ich dodnes a vinníkov niet.
Ekonomická motivácia ochrany životného prostredia, či už formou Nordhausom navrhovanej emisnej uhlíkovej dane či predaj emisných kvót je na prvý pohľad sympatická, no v praxi je realizovateľná len veľmi komplikovane. Nakoniec, aj my na Slovensku sme mali možnosť vidieť, aký škandalózny biznis môže vzniknúť z predaja emisných kvót.
Omnoho dôležitejšie, ako idealistické predstavy o tom, že celý svet sa spojí v boji proti klimatickej zmene, je ostať realistami a v prvom rade prijať opatrenia, ktoré nám pomôžu adaptovať sa. Bez prijatia adaptačných opatrení na zmenu klímy, bude totiž
ohrozená naša bezpečnosť a naša prosperita bude neudržateľná.
*Autor je predsedom Slovenskej konzervatívnej strany