BRATISLAVA – Verejní funkcionári budú majetkové priznania podávať síce o mesiace neskôr ako doteraz, avšak podľa nových a prísnejších pravidiel. Národná rada schválila novelu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Tí budú po novom musieť pri podávaní majetkových priznaní hlásiť napríklad aj dary. Zmeny nastanú tiež pre primátorov či županov. Novela hovorí aj o spôsobe pokutovania.
Jednou z noviniek, ktorú novela zavádza je, že odteraz budú musieť majetkové priznania podávať aj štatutárne orgány a dozorné rady, “v ktorých má majoritnú účasť štát, vrátane ich dcérskych spoločností.” Doteraz tak totiž museli robiť iba spoločnosti, v ktorých bol štát stopercentným vlastníkom. Okrem toho do zoznamu osôb, ktoré musia podať majetkové priznania po novom spadajú už aj vedúci kancelárií najvyšších ústavných činiteľov a orgány, ktorých predstavitelia nakladajú s veľkými finančnými hodnotami štátu.
Zmeny pre primátorov aj županov
Zmeny nastanú aj pre primátorov miest. Tí doteraz majetkové priznania rovnako ako starostovia obcí odovzdávali každoročne mestskej komisii na ochranu verejného záujmu. Tá ich však nekontrolovala a v obálkach ich vložila do trezora. Otvárali sa až vtedy, ak o to požiadala verejnosti či poslanci. S tým je však koniec. Zatiaľ, čo starostovia budú takto fungovať aj naďalej, primátori miest “s ohľadom na ich zodpovednosť s nakladaním majetku miest vysokej hodnoty majú osobitné postavenie a z hľadiska možného konfliktu záujmov budú v pôsobnosti učeného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.” Majetkové priznania tak budú rovnako ako členovia vlády, poslanci NR SR či šéfovia štátnych podnikov podávať do rúk parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Zároveň sa im udeľuje absolútny zákaz podnikania. Rovnako tak budú výboru po novom musieť podávať priznania aj predsedovia Vyšších územných celkov.
Majú mesiac navyše
Novela zákona mení aj dátum, ku ktorému museli verejní funkcionári majetkové priznania odovzdať. Namiesto do 31. marca tak musia urobiť až do 31. apríla kalendárneho roka. Dôvody na zmenu sú v tomto prípade praktické a to nadväznosť na “podávanie daňových priznaní s ich použití ako dokladu potvrdzujúceho sumu príjmov verejného funkcionára.”
Musia priznať aj dary
Verejní funkcionári budú po novom musieť do majetkových priznaní uviesť aj popis daru, ktorý dostanú. Nebudú však musieť prezradiť, kto im ho dal. “V návrhu sa neuvádza meno darcu, pretože jeho uvedenie v oznámení si vyžaduje podľa predpisov na ochranu osobných údajov jeho súhlas,” vysvetlili prekladatelia.
Novinkou je tiež možnosť podať daňové priznanie elektronicky, či zavedenie povinnosti “zverejňovať oznámenia na webovom sídle príslušných orgánov.”
Verejní funkcionári tiež musia počítať s tým, že im v prípade opakovaného porušenia povinností v jednom funkčnom období hrozí, že o svoju stoličku prídu.
Uvádzajú aj podrobnosti
Verejní funkcionári v majetkový priznaniach uvádzajú nehnuteľnosti s tým, že musia uviesť aj to, o aký druh nehnuteľnosti presne ide, katastrálne územie či číslo listu vlastníctva. V priznaní musia uviesť aj hnuteľný majetok, a to vtedy, ak je jeho hodnota viac ako 35-násobkom minimálnej mzdy. Ich povinnosťou je tiež oznámiť druh, vlastnícky podiel a v prípade motorového vozidla aj továrenskú značku a rok výroby. Priznať musia aj majetkové právo alebo inú majetkovú hodnotu, ak jej zvyčajná hodnota je nad 35-násobkom minimálnej mzdy alebo záväzok, ktorého peňažné plnenie presahuje 35-násobok minimálnej mzdy a to vrátane jeho druhu, dátumu vzniku a výšky podielu.
Rovnako tak musia verejní funkcionári uviesť užívanie hnuteľnej či nehnuteľnej veci vo vlastníctve inej fyzickej alebo právnickej osoby, a to vtedy ak hodnota užívania presahuje 35-násobok minimálnej mzdy a ak ju užívajú viac ako jeden mesiac.
Napriek širokej podpore nie je každý spokojný
Poslanci na odhlasovanie zmeny ústavného zákona potrebovali 90 hlasov. Novelu nakoniec podporilo až 97 zákonodarcov. 38 poslancov sa pri hlasovaní zdržalo, piati boli proti a dvaja nehlasovali vôbec.
Nové pravidlá podporili poslanci koaličných strán Smer-SD, SNS a Most- Híd. Za novelu zahlasovali tiež dve opozičné strany a to hnutie Borisa Kollára Smer rodina a ĽSNS. Pridali sa k nim aj štyria nezaradení poslanci – Lucia Žitňanská, Peter Marček, Juraj Kolesár a Martina Šimkovičová.
Strany OĽaNO a SaS sa pri hlasovaní zdržali. V súvislosti so zavádzaním pravidiel prišli s viacerými vlastnými pozmeňujúcimi návrhmi. Bývalý predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Martin Poliačik napríklad navrhoval, aby bol zriadený register majetkových priznaní verejných funkcionárov. Obyčajný ľudia zasa chceli, aby sa udeľovali postihy v prípade, keď verejný funkcionár neoznámi svoj konflikt záujmov pri hlasovaní. Apelovali tiež na uvádzanie konkrétnejších súm pri priznávaní majetku a darov. Ani jeden z týchto návrhov však potrebnú podporu v parlamente nezískal.