Nitra Regióny Top

Prvá slovenská prezidentka bude pôsobiť v paláci, ktorý dal postaviť bohatý Mojmírovčan

Prezidentský palác v Bratislave dal postaviť A. Grasalkovič a po ňom nesie aj jeho meno. Zdroj: Archív

MOJMÍROVCE – Na tohto Slováka by sme mali byť pyšní! Jednu z najznámejších budov na Slovensku, v ktorej majú svoje sídlo naši prezidenti, dal v roku 1760 postaviť Anton Grasalkovič. So slávnym a bohatým rodákom z Mojmíroviec neďaleko Nitry sú spojené aj ďalšie nádherné budovy, ktoré dal postaviť v rámci rakúsko-uhorskej monarchie.

Gróf Anton Grasalkovič, ktorý sa narodil 6. marca 1694 v Mojmírovciach, bol uznávaným znalcom uhorského práva, ktorý okrem iného zastával aj vysoké kráľovské funkcie. „Antonov rod síce pochádzal z Chorvátska, na Slovensko sa však presťahovali v polovici 17. storočia. Bol to práve on, kto urobil veľmi veľa pre to, aby Máriu Teréziu uhorský snem prijal za svoju kráľovnú,“ začal rozprávanie o slávnom rodákovi Štefan Bugár, riaditeľ kaštieľa v Mojmírovciach. A práve za túto jeho pomoc mu Mária Terézia prejavovala svoju priazeň až do konca života, pretože sa tešil jej veľkej obľube.

Do kráľovského paláca v maďarskom Gödöllő, ktorý dal tiež postaviť A. Grasalkovič, často chodila celá rodina cisára Františka Jozefa. Zdroj: Archív

Gróf strážil korunovačné klenoty

Hviezda Antona Grasalkoviča na cisárskom dvore svietila stále jagavejšie. Od roku 1731 bol radcom na kráľovskom dvore, o rok neskôr ho povýšili za baróna a v roku 1743 dokonca vymenovali do grófskeho stavu. „V roku 1751 sa Anton navyše stáva osobným strážcom uhorských korunovačných klenotov. Tento skutočne veľmi vzdelaný muž bol aj znalcom uhorského práva, národného hospodárstva, ako dobrý organizátor sa tiež zaslúžil o vyzbrojovanie a zásobovanie armády,“ dodal riaditeľ kaštieľa. Grasalkovič aktívne pomáhal pri problémoch so zahraničným obchodom či vyberaním cla, ba riešil aj posilňovanie uhorskej meny. „Pod jeho vedením vzrástli kráľovské výnosy,“  hrdo pridal Štefan Bugár.

Gróf Anton Grasalkovič sa zaslúžil o postavenie dnešného prezidentského paláca. Zdroj: Glob.sk/juh

Postavil palác a financoval prestavbu hradu

Z Grasalkoviča sa stal aj veľmi bohatý muž, ktorý na dnešnom území Slovenska vlastnil niekoľko obcí. V rámci celej rakúsko-uhorskej monarchie dal navyše postaviť viacero krásnych stavieb. „Jednoznačne je tou najznámejšou palác v Bratislave, ktorý nesie jeho meno. Krásny je i kráľovský zámok v maďarskom Gödöllő, ktorý si obľúbila cisárovná Sissi. Asi iba málokto vie, že sa podieľal aj na barokovej prestavbe bratislavského hradu a financoval výstavbu dnes už neexistujúceho zámku v Komjaticiach,“ uviedol ešte ku Grasalkovičovi riaditeľ. Významný Slovák však finančne podporil aj výstavbu piaristického kostola v Nitre, dal postaviť zámok v maďarskom Hatvane a tiež kláštor v Máriabesnyő, kde ho po smrti i pochovali. Zomrel 1. decembra 1771 v maďarskom Csömöri.

Kláštor v maďarskom Máriabesnyő, kde je A. Grasalkovič pochovaný. Zdroj: Archív

Najznámejšie stavby Antona Grasalkoviča:

Grasalkovičov palác alebo Prezidentský palác

Je osovo symetrická rokoková budova, ktorú dal gróf Grasalkovič postaviť v roku 1760. Projektovaný bol pravdepodobne F. A Hillebrandom. Jeho súčasťou je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ Joseph Haydn. V štyridsiatych rokoch 20. storočia ho upravili podľa návrhu Emila Belluša na sídlo prezidenta prvej Slovenskej republiky, od roku 1996 v nej majú svoje sídlo prezidenti Slovenskej republiky.

Prezidentský palác v Bratislave dal postaviť Anton Grasalkovič a po ňom nesie aj jeho meno. Zdroj: Archív

Kráľovský zámok Gödöllő

Aristokratický zámok nechal postaviť gróf A. Grasalkovič v 30. rokoch 18. storočia. Od roku 1867 sa stal výletnou rezidenciou rakúskeho cisárskeho a maďarského kráľovského manželského páru Františka Jozefa I. a Alžbety, prezývanej Sissi. V rokoch 1920 – 1945 bol majetkom maďarského zemského správcu. Jeden z najpozoruhodnejších barokových komplexov 18. storočia sa rozprestiera spolu s priľahlými budovami na ploche 17 tisíc m2 a zahŕňa tiež park o veľkosti 29 hektárov.

Kráľovský zámok v maďarskom Gödöllő. Zdroj: Archív

Kaštieľ Ivanka pri Dunaji

V rokokovom slohu postavili v 3. štvrtine 18. storočia pre rod Grasalkovičovcov, ktorí ho vlastnili až do roku 1841, keď jeho mužská vetva Antonom III. vymrela a ich ivanský majetok vydražili. Kaštieľ a majetok kúpil Michal Obrenovič, srbské knieža a istý čas aj srbský panovník, ktorý v rokoch 1842-1858 žil v exile v Rakúsku. V Ivanke si zriadil vidiecke sídlo. Obrenovič sa v roku 1853 oženil s uhorskou šľachtičnou grófkou Júliou Hunyadyovou. V roku 1855 Obrenoviča v kaštieli tajne navštívil Ľudovít Štúr, ktorý žil pod policajným dozorom v Modre.

A. Grasalkovič dal postaviť aj barokový kaštieľ v Ivanke pri Dunaji. Zdroj: Archív

Kaštieľ Komjatice

V Komjaticiach, ako sídle panstva, dal Anton Grasalkovič postaviť dvojpodlažný barokový kaštieľ. Žiaľ, ten na konci II. sv. vojny vyhorel a v roku 1954 ho zbúrali.

Galéria
Dnes už neexistujúci kaštieľ v Komjaticiach je tiež dielom A. Grasalkoviča. Zdroj: Archív
Dnes už neexistujúci kaštieľ v Komjaticiach je tiež dielom A. Grasalkoviča. Zdroj: Archív
Kráľovský zámok v maďarskom Gödöllő. Zdroj: Archív
Rodný dom Antona Grasalkoviča v Mojmírovciach. Zdroj: Glob.sk/juh
Pamätná tabuľa na dome, v ktorom sa slávny rodák z Mojmíroviec narodil. Zdroj: Glob.sk/juh
Kaštieľ v Mojmírovciach uchováva aj dobový odev grófa Antona Grasalkoviča. Zdroj: Glob.sk/juh
Na stene kaštieľa v Mojmírovciach visia plastiky stavieb, ktoré dal Grasalkovič postaviť alebo ich finančne podporoval. Zdroj: Glob.sk/juh
Na stene kaštieľa v Mojmírovciach visia plastiky stavieb, ktoré dal Grasalkovič postaviť alebo ich finančne podporoval. Zdroj: Glob.sk/juh
Plastika jeho rodného domu v Mojmírovciach. Zdroj: Glob.sk/juh
navigate_before
navigate_next