Ekonomika Politika Top Zahraničná Zahraničné

Nová forma kolonializmu. Takto si Čína podmaňuje štáty

Čína je najväčším veriteľom na svete. Ilustračné foto: pixabay

PEKING – Už to nie je len nová hodvábna cesta. Podľa najnovšej štúdie investuje Čína po celom svete viac, ako sa doteraz predpokladalo. Často je to vo forme pôžičiek s hroznými podmienkami. Zameriava sa najmä na africké krajiny.

 

Čína investuje najmä do rozvojových krajín. Ľudová republika tam pôsobí ako najväčší veriteľ. Na rozdiel od západných štátov poskytuje Čína rozvojovým krajinám úvery, ktoré sú pre dlžníkov veľmi drahé. Tieto krajiny sa tak musia podriadiť strategickým záujmom ázijského obra. 

Doteraz však nebolo jasné, koľko peňazí Čína do zahraničia napumpovala. Zahraničné aktíva ľudovej republiky oficiálne činia nepredstaviteľných 6 biliónov dolárov (vyše 5 biliónov eur). Nová štúdia, ktorú zverejnil nemecký Der Spiegel odhaduje, že zahraničné pohľadávky Číny sú v skutočnosti ešte o 50 percent vyššie, ako bolo doteraz známe. 

Dotknuté krajiny sú tak až po uši zadlžené, ukázal výskum americko-nemeckého tímu. Napríklad Pobrežie Slonoviny má o 4 miliardy dolárov (asi, 3,5 miliardy eur) väčší dlh, než  sa doteraz predpokladalo. V Angole je to až o 14 miliárd viac (asi 12,4 miliár eur).  Venezuelský dlh sa podľa štúdie dokonca vyšplhal na 33 miliárd dolárov (vyše 29 miliárd eur), píše Der Spiegel.

Čína sa orientuje na rozvojové ekonomiky. Ilustračné foto: pixabay

Čína je najväčším veriteľom na svete

Vďaka veľkorysým pôžičkám sa Čína dostala do pozície najväčšieho veriteľa sveta – a tým si splnila ambíciu stať sa dominantnou hospodárskou mocou. Niektoré krajiny, ktoré sú na zozname dlžníkov, sa kvôli úverom stali na Číne závislými. Napríklad dlh Džibutska voči Číne je veľký ako 70 percent jeho hospodárskej výkonnosti. V Konžskej republike je to 30 percent a v Keni 15 percent.

Pozrime sa pre porovnanie na zadlženosť západných štátov. Napríklad Nemecko dlží svojmu najväčšiemu veriteľovi – Veľkej Británii až pätinu svojho hrubého domáceho produktu. Lenže v opačnom garde je to takmer rovnaké. Je preto ťažké predstaviť si, že by obe krajiny navzájom vyvíjali na seba tlak na splatenie pôžičky.

Čína naopak zaobchádza so svojimi dlžníkmi nekompromisne. Keď sa krajina oneskorí so splátkou, Číňania neváhajú a okamžite hľadajú kompenzáciu. Ľudová republika tak prevzala napríklad prístav na Srí Lanke, alebo získala väčšinu príjmov z ťažby ropy v Ekvádore. 

“Západ ešte stále nepochopil, ako vzostup Číny hlboko zmenil medzinárodný finančný systém,” komentoval výsledky štúdie jej spoluautor, nemecký expert na ekonomiku Christoph Trebesch. Čína tak pomocou úverov exportuje do rozvojových a rozvíjajúcich sa krajín viac kapitálu, ako ktorákoľvek iná hospodársky vyspelá krajina.

Hrozí ďalšia dlhová kríza

Zaujímavý je tiež fakt, že Peking má nad správou úverov úplnú kontrolu, pretože až tri štvrtiny z nich poskytli podľa štúdie dve štátne inštitúcie. Okrem toho z nich priamo profituje aj hospodárstvo ázijskej krajiny, pretože na projektoch spolufinancovaných Pekingom sú uprednostňované čínske firmy.

Vedci pripustili, že tieto projekty boli pre mnohých ich príjemcov “výhodné a prospešné”. To však nič nemení na fakte, že mnohé africké krajiny budú dlhodobo závislé na Číne a Peking tak jednoducho získal pre seba nerastné bohatstvo a trhy v dotkuntých štátoch. Der Spiegel to vyjadril výstižne: “Kolonializmus made in China” (voľný preklad: kolonializmus na čínsky spôsob). 

Autori štúdie vyzvali Čínu, aby stransparentnila svoje finančné vzťahy s rozvojovými krajinami spolu s ich politickými dôsledkami. Má to svoje opodstatnenie. Čína totiž svojou úverovou politikou zvýšila podiel dlhov v rozvojových krajinách na úroveň z 80. rokov minulého storočia. Tým sa zvyšuje riziko novej dlhovej krízy, ktorá by sa dotkla aj samotnej Číny.

Galéria
Prístav Hambantota na YSrí Lanke, ktorý prevzala kvôli dlhom Čína. Zdroj: wikipedia
Čínsky prezident Si Ťin-pching. Zdroj: TASR / AP
Venezuelský dlh sa podľa štúdie dokonca vyšplhal na 33 miliárd dolárov (vyše 29 miliárd eur). Na snímke venezuelský prezident Nicolas Maduro. Zdroj: TASR / AP
navigate_before
navigate_next