Bratislava Regióny Top

Nízkoemisné zóny majú dostať staré autá z ulíc Bratislavy. Pozrite sa, kde všade by mali vzniknúť

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

BRATISLAVA – Staré autá v Starom Meste zrejme čoskoro nezaparkujú. Poslanci mestského zastupiteľstva schválili pred letnými prázdninami zavedenie nízkoemisných zón v hlavnom meste. Išlo však prioritne o iniciatívu starostky Starého Mesta, ktoré je z dôvodu veľkej fluktuácie áut najviac postihnuté znečistením z emisií. Bratislava sa tak stala prvým mestom na Slovensku, ktoré zaviedlo nízkoemisné zóny do svojho štatútu. To, či vzniknú aj v inej mestskej časti, ako v Starom Meste, však stále nie je jasné. 

 

Poslanci bratislavského mestského zastupiteľstva schválili pred letnými prázdninami iniciatívu starostky Starého Mesta Zuzany Aufrichtovej. Tá na zastupiteľstvo predložila návrh, aby si každá mestská časť mohla o zriadení nízkoemisných zón rozhodovať sama. Mestské časti, ako súčasť hlavného mesta, majú totiž vo svojej pôsobnosti cesty 3. a 4. triedy, ktoré sú na zriadenie takýchto zón podľa Aufrichtovej ideálne. Dôvodom takéhoto kroku bolo, aby sa znížila koncentrácia znečisťujúcich látok v ovzduší. Tá je spôsobená vysokou koncentráciou obyvateľstva, inštitúcií, obchodu, priemyslu a intenzívnou dopravou. “K zvýšenému množstvu týchto látok prispieva predovšetkým vysoký podiel automobilovej dopravy, vrátane resuspenzie z ciest, intenzívna stavebná činnosť, ďalej emisie pochádzajúce z priemyselnej činnosti a lokálne kúreniská,” píše sa v dôvodovej správe. 

Zhoršenému ovzdušiu v hlavnom meste prispieva aj vysoká fluktuácia áut. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Dodali, že cieľom je udržať kvalitu ovzdušia tam, kde je dobrá a zlepšiť ju tam, kde je to potrebné. To, či sa zavedú nízkoemisné zóny v tej-ktorej mestskej časti, budú rozhodovať ich samosprávy. Podľa schváleného dodatku si mestská časť určí, kde (v ktorých uliciach) budú zavedené nízkoemisné zóny, rovnako aj najnižšiu emisnú triedu áut pre vjazd do tejto zóny. Tie by podľa zákona o ovzduší nemali byť nižšie ako EURO3, prípadne EURO4. V praxi ide o autá, ktoré majú ročník výroby 2000 a menej, prípadne 2005 a menej. Avšak tí, ktorí by v danej zóne bývali, sa obávať vraj nemusia. “Zriadením nízkoemisnej zóny by sa zabránilo vjazdu (a hlavne prejazdu) motorovým vozidlám, ktoré nespĺňajú emisné štandardy zakotvené v zákone. Zároveň však treba zdôrazniť, že rezidenti, ktorí bývajú v nízkoemisnej zóne, alebo vozidlá ŤZP by mali výnimku a povolený vjazd aj vozidlom, ktoré nespĺňa emisné štandardy,” deklaruje starostka Aufrichtová. 

Prípava vstupných dát

Podľa jej slov je potrebné pri zriaďovaní nízkoemisných zón dodržať, aby bola zachovaná obchádzková trasa po komunikáciách 1. a 2. triedy. Tých sa dodatok Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy netýka. „Pred zriadením zóny je vhodné vykonať merania kvality ovzdušia, ale nie je to bezpodmienečne nutné. Dnes je absolútne jasné, že mobilitu v mestách je nutné riešiť a zmena je vyžadovaná už aj spoločnosťou. Stáť v zápchach, hodiny hľadania parkovacieho miesta, či iné negatívne  sprievodné javy individuálnej dopravy neprospievajú kvalite života v mestách a preto sú úvahy o redukcii automobilov na mieste. Zriadeniu samotných zón bude predchádzať štúdia územia, naplánovanie obchádzkových trás s následným vytvorením projektov organizácie dopravy. V Starom Meste je tento proces aktuálne v štádiu prípravy vstupných dát,“ doplnila Aufrichtová.

Rezidenti nízkoemisných zón by sa podľa Aufrichtovej nemuseli obávať, že by sa domov autom nedostali. V takom prípade majú byť udelené výnimky. Zdroj: Glob.sk/Peter Korček

Samotné nízkoemisné zóny by boli spustené spolu s parkovacou politikou. Tá by mala byť spustená začiatkom roka 2021. S iniciatívou staromestskej starostky súhlasí aj minister životného prostreida László Sólymos. Podľa jeho slov je Bratislava prvým mestom na Slovensku, ktorá opatrenie na zlepšeinie čistoty ovzdušia zavedie. Dodal, že viaceré o tom po presadení legislatívy spred dvoch rokov uvažovali, no k činu nedošlo. “Verím, že sa postupne inšpirujú aj ostatné mestá,” uviedol na sociálnej sieti. 

Čo na to mestské časti?

Glob.sk zaujímalo, čo na iniciatívu staromestskej starostky hovoria starostovia ostatných mestských častí. Tých je v Bratislave dohromady 17. „To, či sa mestské časti Bratislavy rozhodnú zriadiť nízkoemisné zóny, bude závisieť od vedenia, čiže starostov a poslancov mestských častí. Rovnako, ako je tomu všade inde na Slovensku už tri roky. Netreba preto tému nízkoemisných zón hrotiť,“ povedala Aufrichtová pred časom. 

Avšak, vo viacerých mestských častiach zatiaľ o zriadení nízkoemisných zón nepremýšľajú. Medzi takéto mestské časti sa radí napríklad aj Petržalka, kde je rovnako vysoká fluktuácia áut a obyvateľov. Avšak, samotný zámer Starého Mesta vítajú, v súčasnosti ich zavedenie v mestskej časti neplánujú. Podobne na nízkoemisné zóny zareagoval aj Ružinov. “Symbolicky určite ide o správnu vec, mala by to byť však téma, o ktorej by sa rozhodovalo na úrovni mesta,” uviedli z miestneho úradu. Vysvetlili, že v prípade, ak si každá mestská časť bude vytvárať nízkoemisné zóny podľa seba, mohla by sa mohla stať situácia, kedy by sa chcel dôchodca z Ružinova dostať do nemocnice na Kramároch, ale neprešiel by cez Šancovú, pretože by nemal auto s vyhovujúcou emisnou normou.

O zavedení nízkoemisných zón nerozmýšľajú ani v Ružinove. Gagarinova ulica je pritom frekventovaná cesta. Zdroj: TASR / Jaroslav Novák

O zavedení zón zatiaľ neuvažovala ani račianska samospráva. O tejto téme sa však bude starosta Michal Drotován rozprávať s miestnymi poslancami. “Záleží to aj od toho, ako sa pilotné zóny (hlavne kontrola ich dodržiavania) osvedčia v Starom Meste, pre budúcnosť by sme uvažovali o prvej zóne v centrálnej Rači, resp. v Krasňanoch,” uviedol pre Glob.sk. Samotný zámer Starého Mesta ale vnímajú pozitívne. Podľa slov starostu je ale dôležité, aby sa prioritne riešili lokality, kde sa už dnes výrazne prekračujú hodnoty znečistenia ovzdušia. Ide napríklad o lokality Trnavské a Račianske mýto. Rovnako podľa jeho názoru treba kontrolovať vozidlá, ktoré majú nelegálne odstránený filter tuhých častíc. “Lebo niekto môže mať auto technicky na papieri v poriadku, realita je však iná. To by však malo byť úlohou polície,” konštatuje Drotován.

Koncept zavedenia nízkoemisných zón vítajú aj v Podunajských Biskupiciach, avšak musia byť podľa starostu Zoltána Péka zriadené tak, aby sa následne nezhoršila prejazdnosť územím hlavného mesta. “Verím, že zavedenie nízkoemisných zón nebude povinnosťou, ale možnosťou. Momentálne sa chceme prioritne zamerať na iné opatrenia, ako sú napríklad výsadba, rozvoj a ochrana zelene v našej mestskej časti. O zavedení nízkoemisných zón momentálne neuvažujeme,” povedal pre Glob.sk. Veria však, že ich prípadné zavedenie prispeje k zlepšeniu ovzdušia v hlavnom meste. O zavedení nízkoemisných zón neuvažujú ani v susednej Vrakuni, pretože podľa slov Martina Kuruca nejde o mestskú časť, kam ľudia poväčšinou chodia, ale kde bývajú.

O prípadnom zavedení nízkoemisných zón rozmýšľa račianska samospráva v centrálnej Rači – Krasňanoch. Zdroj: TASR / Štefan Puškáš

O nízkoemisných zónach neuvažuje ani Karlova Ves. Avšak, podľa slov starostky Dany Čahojovej sa schválením dodatku otvorí priestor, aby mestské časti postupovali samostatne a aby zvážili možnosť regulácie. Z dúbravskej samosprávy sme dostali odpoveď, že mestská časť sa momentálne pripravuje na zavedenie parkovacej politiky. “Zavedenie nízkoemisných zón je v štádiu zberania informácií z iných miest a štátov,” dodali. Zaviesť nízkoemisné zóny neplánuje ani samospráva Jaroviec. Podľa starostu Jozefa Uhlera sa nízkoemisné zóny zavádzajú spravidla v centrách miest a postupne sa zväčšujú. “Ako okrajová mestská časť zatiaľ neplánujeme zavedenie nízkoemisných zón,” dodal. 

Pozitívne sa k možnému vytvoreniu nízkoemisných zón vyjadril starosta Devínskej Novej Vsi Dárius Krajčír. “Schválenie nízkoemisných zón vnímam, naša mestská časť značne trpí priemyslom. Vidím v tom príležitosť, ako v priamom dotyku s priemyselnou zónou obyvateľom vytvoriť komfortnejšie prostredie pre bývanie a život. Predpokladám, že sa zavedením zón zvýši kvalita ovzdušia v hlavnom meste,” napísal. 

Pozitívne sa k nápadu Starého Mesta vyjadrila aj mestská časť Vajnory. Na samospráve to vnímajú ako dobrý začiatok na postupné obmedzovanie automobilovej dopravy v meste. A to najmä v centre a hustejšie obývaných mestských častiach. “V mestskej časti Bratislava – Vajnory, vzhľadom k súčasnej zastavanosti a hustoty obyvateľstva neplánujeme zriadiť nízkoemisnú zónu.  Možno v budúcnosti, ak by sa výrazne zhoršila kvalita ovzdušia. Výrazne prejazdnou ulicou je Roľnícka ulica, po ktorej denne prejde takmer 20000 áut, avšak predpokladáme, že dokončením diaľnice D4 sa tento tok odkloní a Roľnícka sa stane kľudnejšou,” uviedli na záver.