BRATISLAVA – Ukážeme, na čom vlastne sme a kam smerujeme. Od štvrtka sa v členských štátoch Únie rozbehol kolotoč volieb do europarlamentu. Slováci si svojich zástupcov budú vyberať už v sobotu. To, či voliť pôjdeme a komu dáme hlas ukáže, ako sa pozeráme na význam Európskej únie ale aj štandardné politické strany a ich zástupcov. Obe odpovede budú pritom rovnako dôležité.
Svojich zástupcov do europarlamentu si budeme vyberať už v poradí štvrtýkrát. V predošlých voľbách v roku 2004, 2009 a 2014 sme si doteraz vždy pripísali nelichotivú štatistiku. Bez ohľadu na to, koľko členských štátov Únia mala a aké boli politické nálady, vždy sme mali najnižšiu účasť. Pred piatimi rokmi išlo k urnám iba 13,05% Slovákov.
Dôvodov aj vinníkov je podľa riaditeľa agentúry MVK Pavla Haulíka viac. “Myslím, že ľudia nemajú veľkú predstavu o tom, ako funguje Európska únia. Ako sa tam prijímajú rozhodnutia, ako sa implementujú. Je to pre mnohých voličov doslova španielska dedina a nepripisujú tomu nejaký zásadný význam,” myslí si. Tiež upozorňuje, že počet poslancov, ktorých v europarlamente máme, je nízky na to, aby voliči verili, že niečo ovplyvnia. “A navyše ľudia ani nevedia, ako tam naši europoslanci vystupujú, ako hlasujú a čím sa zaoberajú,” pripomína.
Môžeme za to všetci
Haulík očakáva, že v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami bude možno účasť o čosi vyššia. “Predsa len tá kampaň bola napriek všetkému teraz o čosi viditelnejšia, ako v predchádzajúcich voľbách. Ale myslím si, že veľký posun nenastane,” hovorí.
Primárnymi vinníkmi nízkeho záujmu o eurovoľby sú podľa neho samotní kandidáti a ich materské politické strany. Svoju úlohu však zohrávajú aj médiá, ktoré neprinášajú dostatočné množstvo informácií. “Málo sa hovorí o tom, aké je naše miesto v Európskej únii, a aké sú naše možnosti. Skrátka, nie je to politická téma. U nás sa rozoberajú všelijaké škandáliky a rôzne domáce, často žabomyšie vojny,” zhodnotil.
Svoj podiel majú v neposlednom rade aj politické elity a spôsob, ako odkomunikovali také témy, ako migračná politika, systém kvót či dvojaká kvalita potravín. “Myslím si, že boli často účelovo použité pre domáce publikum. A pre domáce účely. Málo sa hovorilo o tom, ako vlastne tie procesy prebiehajú a ako prebiehali. Naše elity to mali odkomunikovať inak. Je to chyba našej politickej scény,” zhodnotil. Podľa neho naši politici nepoužívajú metódy, ktoré by boli primerané daným problémom, ale často sa za tieto problémy iba schovávavajú.
Suma sumárum – podľa Haulíka si “za nízku účasť môžeme sami.” Tá má pritom svoje dôsledky a istým skupinám môže nahrať. Najmä tým nespokojným, pravicovým a extrémistickým.
Extrémistov nevolia len extrémisti
Ostro sledovanými sa nielen na Slovensku, ale v celej Únii v eurovoľbách 2019 stali extrémistické a krajne pravicové strany a ich výsledok. Pred ich možným úspechom varujú nielen analytici, ale aj kandidáti takzvaných štandardných politických strán. A podľa Haulíka nie neopodstatnene. “Je pravdepodobné, že táto časť politického spektra bude mať silnejšie zastúpenie v Európskom parlamente, než to bolo v minulosti,” tvrdí. Stále však podľa neho nič nesignalizuje, že by sa mali misky váh prekloniť na druhú stranu. Extrémisti a krajní pravičiari budú síce viditelnejší a hlasnejší, ale prím budú stále hrať štandardné strany.
Dôvodov, prečo sa musíme v tieto dni zaoberať možnosťou, že krajná pravica a extrémisti v europarlamente získajú výraznejšie zastúpenie, je viacero. Podľa Haulíka sú ich voliči v prvom rade nespokojní s tým, ako systém momentálne funguje. ”Úniu vnímajú ako určité ohrozenie. Preto sú aj viac motivovaní ísť voliť. K uranám prídu hlasovať disiplinovanejšie ako voliči štandardných strán,” tvrdí.
Čím nižšia bude účasť, tým vyššie šance pritom majú. “V prípade, ak je niektorá skupina voličov motivovaná viac ako iné, tak má väčšiu šancu. Tie takzvané štandardné strany nedokázali ponúknuť všeobecne akceptovateľnú a programovú ponuku na eurovoľby. Nevedia presvedčiť ani svojich sympatizantov, že treba ísť voliť,” zhodnotil Haulík.
Čas zamyslieť sa
Nad tým, že extrémisti môžu posilniť, by sa mali podľa Haulíka zamyslieť práve takzvané štandardné strany a ich lídri. Voliči extrémistov sa totiž podľa neho nemusia vždy stotožňovať s extrémistickými názormi. “Značná časť z nich sú protestní voliči, ktorí takto protestujú aj proti tomu, že štandardné strany si svoju úlohu plnia nedostatočne alebo vôbec. Je to proste vyjadrenie nespokojnosti,” hovorí. Skôr, ako opatreniami typu zakázu činnosti či regulácie takejto strany, by sa mali predstavitelia tých štandardných strán zaoberať týmto problém.
Skúsenosti nepustia
Osobitnou kapitolou sú kandidáti. Zloženie kandidátnych listín ukázalo, že do europarlamentu sa chcú opätovne dostať známe tváre, ktoré majú za sebou skúsenosti z domácej scény aj Štrasbusrgu. Medzi nimi aj mnoho súčasných europoslancov. Väčšou skupinou sú však nové mená. Politické strany a zoskupenia siahli po mladých a pre voliča neznámych ľuďoch s minimálnou, či žiadnou politickou skúsenosťou.
Podľa Haulíka síce môžu byť prínosom, no všetko záleží od ich odbornosti a skúseností. Ani to však nemusí stačiť. Odbornosť a vedomosti sú totiž jedna vec, reálna politika je však často aj o niečom inom. “Politické skúsenosti im celkom určite chýbajú,” tvrdí.
“Ja sa prikláňam k názoru, že Európsky parlament by nemal byť pre začiatočníkov. Je to priveľmi vážna vec na to, aby sa tam ľudia chodili učiť,” hovorí. Nejde pritom iba o prípad eurovolieb. Haulík poukázal na to, že na Slovensku nie je zabehnutý systém posúvania sa politikov po stupienkoch od nižších úrovní k vyšším. “U nás sa chodí priamo do parlamentu. Často dokonca tak, že nová strana, ktorá vznikla iba krátko pred voľbami, môže celkom vážne ašpirovať na to, že sa stane súčasťou koalície,” upozorňuje.
Dôvod, prečo strany siahli po mladých a neopozerancýh tvárach môže byť aj taktický. “V poslednom období časť verejnosti veľmi výrazne kritizovala klasických starých harcovníkov,” pripomenul. Strany tak môžu teraz skúsiť, ako budú voliči reagovať na nových ľudí. “Ale mám obavu, že to veľmi nezafunguje,” uzavrel Haulík.