Filozofia spoločného hospodárskeho priestoru EÚ si vyžiadala zabezpečenie slobodného, voľného pohybu ľudí medzi členskými štátmi, čím priniesla vysoké nároky na zabezpečenie vonkajšej hranice tohto priestoru. Preto bolo povinnosťou každého štátu spravujúceho časť schengenskej hranice dôsledne zabezpečiť jej ochranu voči akémukoľvek nekontrolovanému pohybu.
Pretrvávajúci prúd tisícov migrantov prechádzajúcich dnes schengenskú hranicu bez akejkoľvek kontroly denne dokazuje, že viaceré členské štáty si zanedbali svoju elementárnu povinnosť ochrany spoločného priestoru, napriek tomu, že si z rozpočtu EÚ vybrali nemalé prostriedky na vybudovanie bezpečnej hranice.
Zodpovednosť za nekontrolovaný prúd migrantov nelegálne prichádzajúcich do EÚ teda nesú konkrétne členské štáty a tí predstavitelia Európskej komisie a európskych inštitúcií, ktorí voči nám nesú zodpovednosť za dohľad nad funkčnosťou systému schengenskej ochrany, a zjavne ju nezabezpečili!
V slušnej, spravodlivej spoločnosti je neakceptovateľné, aby bremeno, či škodu za zlyhanie nejakého subjektu znášal bezdôvodne niekto iný, kto vznik problému nespôsobil.
Preto sú všetky úkony Európskej komisie k administratívnemu prerozdeleniu bremena z príchodu migrantov do EÚ (či už povinnými kvótami, alebo sankčnými platbami do rozpočtu EÚ) na tých, ktorí za kritickú situáciu nenesú žiadnu zodpovednosť, prejavom nehoráznej drzosti a ťažkej arogancie bruselských úradov voči slušným občanom Európy a ich štátom.
V dobre spravovanej spoločnosti by:
- V prvom rade mali niesť osobnú zodpovednosť dobre platení členovia Európskej komisie (vrátane jej predsedu) a pracovníkov jej európskych inštitúcií zodpovedných za ochranu schengenského priestoru, ktorí ani za takmer rok trvania problémov neboli schopní zabezpečiť sfunkčnenie ochrany spoločnej hranice.
- V druhom rade by štáty, ktoré buď zlyhali pri ochrane spoločnej hranice, alebo svojimi individuálnymi vojenskými dobrodružstvami narúšali mierové súžitie v okolí Európy, či neuváženými výzvami podnecovali obyvateľov Ázie a Afriky k príchodu do Európy, mali dôstojne, bez špekulácií prevziať hlavnú tiaž starostlivosti o prichádzajúcich migrantov.
- Až v treťom rade je priestor na dobrovoľné rozhodovanie tých, ktorí nemajú žiadny podiel na zlyhaniach schengenského systému, ani sa nijako nepričinili na vyvolaní migračného exodu a sú ochotní solidárne, vhodným spôsobom, podľa svojho vlastného uváženia a možností pripojiť sa k riešeniu problémov imigrantov.
To čo nám dnes vnucuje Európska komisia a Európsky parlament po dohode s viacerými prevažne bohatými štátmi EÚ, ako „solidárny mechanizmus“ nie je v skutočnosti nič iné, ako egoistické zbavenie sa zodpovednosti za vlastné zlyhania a arogantné prehodenie nimi spôsobeného bremena na iných – slušných, bezbranných ľudí.