BRATISLAVA – Nároky na zamestnancov či vrcholových manažérov sa zvyšujú čoraz viac. Pri návale povinností častokrát zabúdajú sami na seba a zvyšujú tak riziko vyhorenia, ktoré ich môže odstaviť až na celé roky. Sabbatical, či inak povedané platené voľno trvajúce niekoľko mesiacov, pritom vo svete nie je žiadnou novinkou. Ako sa k tomuto druhu voľna stavajú slovenskí zamestnávatelia? Je vôbec možné v našich pomeroch dožičiť zamestnancom takýto benefit.
Veda napraduje, technológie prenikajú do každej sféry spoločenkého života, pracovné zaťaženie sa stupňuje a my žijeme rýchlejšie, ako kedykoľvek predtým. Všetko to prispieva k vypätým situáciam a pocitu, že nič nemáme pod kontrolou. Neskôr nasleduje znechutenie, odpor, nedostatok energie a vyčerpanie. Presne tak sa prejavuje syndróm vyhorenia. Pokiaľ si myslíte, že vám sa to nemôže stať, ste na omyle. Prepadnú mu zväčša obyčajní, normálni, citliví ľudia, ktorí svoju pracú vykonávajú na 120 percent. ,,Bývajú to aj tí, ktorých práca nebaví, úprimne ju neznášajú, ale pretvarujú sa z nutnosti alebo iného dôvodu. Táto skupina je zaujímavá a menej sa o nej hovorí,” povedala pre Glob.sk psychologická poradkyňa Jolana Kusá.
Ako tomu zabrániť?
Nájsť rovnováhu medzi súkromným a pracovným životom je mnohokrát ťažké, ale nie nemožné. ,,Treba sa zastaviť, poobzerať sa a zistiť, kde je problém. Ale ľudia to robia opačne. Miesto zastavenia sa ešte viac snažia, pridávajú, až už nemajú z čoho. Pretože prerazili dno svojej energetickej nádoby. Najskôr musia preto dať do poriadku samotnú nádobu na energiu, opraviť dno, inak bude energia unikať, nech robia, čo robia,” doplnila Kusá.
A práve sabbatical by mohol vyriešiť hektiku moderného života a zabrániť tak jednostrannej vyčerpanosti. Zbaliť si kufre a odísť na niekoľko mesiacov do exotiky, prípadne zostať doma, relaxovať, čítať si knihu či ,,vypnúť” hlavu je snom azda každého. Dostávať popritom plat je už na slovenské pomery mierne sci-fi. Neskutočné to však nie je.
Aj Slovenko pozná sabbatical
Slovenský trh aktuálne zažíva priaznivú situáciu. Nezamestnanosť dosahuje nízke čísla avšak hľadanie nových zamestnancov je o to náročnejšie. Preto niektoré nadnárodné spoločnosti ponúkajú svojim zamestnancom benefit vo forme dlhodobého plateného voľna, po ktorom sa môžu vrátiť na svoju pôvodnú pozíciu. Nemecké firmy ponúkajú túto výhodu zamestnancom, ktorí si u nich odpracovali päť rokov. „Mohla by byť vytvorená akási definícia pre koho ‚sabbatical leave‘ uplatniť. Napríklad pre seniorských zamestnancov, ktorí sú vo firme viac ako 10 rokov,“ reagoval generálny riaditeľ Sika Slovensko Marek Mikuš.
Zamestnávatelia si uvedomujú čo dlhodobé voľno môže spraviť s pracovným nasadením podriadených. ,,Takto oddýchnutí zamestnanci môžu s odstupom času priniesť úplne nové pohľady na fungovanie spoločnosti. Využitie tohto benefitu bude určite poskytované v obmedzenej dĺžke a pre dlhoročných zamestnancov, ktorí budú mať opodstatnené argumenty,“ uviedla manažérka spoločnosti Edenred Slovakia Alena Komžíková.
Niekde to už funguje
Zatiaľ čo niektorí to ešte len zvažujú, iní niekoľko mesačné voľno už zaviedli do praxe. „Vo firme máme tento benefit už dlhšie, ponúkame ho najmä manažmentu, ale aj kuchárom,“ skonštatoval majiteľ siete ázijských reštaurácií EDO KIN Karol Gálik. Zamestnanci si extra voľno užívajú približne dva až trikrát do roka v podobe celého mesiaca. Využívajú ho na cestovanie a zbieranie skúseností, čo Gálik oceňuje.
Treba sa ozvať
Syndrómu vyhorenia nečelia len vysoko postavení predstavitelia firiem. Týka sa to aj pedagógov, sociálnych pracovníkov, psychológov, duchovných či zdravotníkov. Tam, kde zamestnávatelia neposkytujú sabbatical, hľadajú inú cestu ako zatraktívniť ich povolanie.
Mnohokrát sa stáva, že zamestnávatelia ani len nevedia o tom, že by sabbatical mali zaviesť kvôli pracovnému vyťaženiu svojich zamestnancov. „Bežne tento benefit neposkytujeme a ani sme sa ešte nestretli s tým, že by ho niekto od nás požadoval,” povedala spoluzakladateľka projektu Agapé Senior Park Adriana Škriniarová s tým, že ,,každý prípad je individuálny a ak by sme videli, že náš zamestnanec je ozaj prínosom v zdravotných službách, ktoré poskytujeme, no potrebuje dlhšie voľno, určite by sme nejakým spôsobom situáciu riešili.”
