Domáce Politika Spoločnosť Top

Nezodpovedný prístup politikov má svoju dohru. Ústavný súd nestíha

FOTO: TASR / Františšek Iván

BRATISLAVA – Nezodpovedné politikárčenie pri voľbe sudcov Ústavného súdu má svoju dohru. To, že sa poslancom Národnej rady vo februári nepodarilo zvoliť ani jedného z kandidátov na ústavných sudcov sa viditeľne prejavuje na fungovaní samotného súdu. Štyria sudcovia pôsobiaci v jedinom senáte nestíhajú vybavovať podania tak, ako je štandardom. Politici môžu situáciu vyriešiť už zajtra. Či tak aj urobia, sa zatiaľ povedať nedá. Dávajú si totiž poriadne načas.

 

Keď parlament vo februári tohto roka nezvolil nikoho, z koho by prezident Andrej Kiska mohol vymenovať čo i len jediného sudcu, mnohí politici, ktorí túto situáciu spôsobili, z nej tragédiu nerobili. Príkladom je šéf parlamentu Andrej Danko, ktorý len deň po opakovanej neúspešnej voľbe vyhlásil, že “nepadlo nebo na Slovákov.” Ako sa však ukázalo, neúplný počet sudcov si na Ústavnom súde vypýtal svoju daň.

Nestíhajú

Súd, ktorý ostal 16. februára bez predsedníčky a iba so štyrmi sudcami z 13 musel pristúpiť k opatreniam. Preskupil sily tak, aby ostávajúci sudcovia fungovali v rámci jedného senátu a súd tak mohol prijímať aspoň senátne rozhodnutia. Na tie plenárne totiž potrebuje mať aspoň 7 členov z 13. Momentálne ho vedie Jana Baricová. Ďalšími sudcami sú Jana Laššáková, Mojmír Mamojka a Miroslav Duriš. Vo výrazne oklieštenom zložení však nestíhajú vybavovať podania tak, ako to bolo v čase, keď fungovali v plnom počte.

Ako nás informal Tomáš Senaj z tlačového a informačného odboru Kancelária Ústavného súdu, neúplné zloženie má vplyv na štatistické ukazovatele súvisiace s ich rozhodovacou činnosťou. “Zreteľné to bolo v čase, keď na ústavnom súde chýbali 3 sudcovia (od 4. júla 2014 do 14. decembra 2017), no markantný rozdiel možno badať najmä teraz, keď ústavný súd pracuje iba v zložení 4 sudcov, a to od ukončenia III. funkčného obdobia 9 z 13 sudcov ústavného súdu (od 16. februára 2019 do 31. marca 2019),” uviedol.

Podľa štatistík počet doručených podaní, či už návrhov alebo sťažností, v prvých troch mesiacoch roku 2019 je porovnateľný s počtom doručených podaní v rovnakom období spred roka aj spred dvoch rokov. “Ide približne o 600 doručených podaní.” Ako však upozorňuje Senaj, rozdiel je v počte tých vybavených. V prvých troch mesiacoch roku 2019, kedy súd funguje zčasti už iba o štyroch sudcoch, sa vybavilo približne o 300 podaní menej ako v rovnakom sledovanom období v roku 2018, keď bol súd kompletný. “V roku 2019, keď plénum ústavného súdu pracovalo v úplnom zložení (1. 1. 2019 – 16. 2. 2019), bola priemerná dĺžka konania 8,23 mesiaca. Od ukončenia III. funkčného obdobia 9 z 13 sudcov ústavného súdu sa ale priemerná dĺžka konania predĺžila viac ako o mesiac – 9,43 mesiaca,” uviedol.

Zároveň tiež poukázal na to, že k dnešnému dňu majú na stole aj 28 podaní, v ktorých musí rozhodnúť plénum. Tie tak teraz nemôžu riešiť vôbec.

Posledná voľba kandidátov na ústavných sudcov skončila fiaskom. FOTO: Glob.sk I David Duducz

Je to na politikoch

Poslanci majú nových kandidátov voliť už zajtra popoludní, samotná rozprava začína už ráno. Vyberať si môžu z 29 kandidátov, niektorí z nich sa pritom o talár ústavného sudcu uchádzali aj pri februárovej voľbe, ktorá skončila fiaskom. Podľa informácií Glob.sk koalícia stále nemá dohodu na konkrétnych menách. Pôvodne mala trojica strán Smer-SD, SNS a Most-Híd sedieť za jedným stolom dnes, nakoniec sa však stretnú až zajtra, teda iba pár hodín pred samotnou voľbou. Nad tou pritom visí niekoľko otáznikov – nevie sa či bude tajná alebo verejná, či sa strany dohodnú na menách kandidátov a ak aj áno, či budú schopné a ochotné zvoliť pre prezidenta plný počet, teda 18, z ktorých by následne mohol menovať 9.

„Proces výberu sudcov ústavného súdu je výlučne v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky a prezidenta Slovenskej republiky. Ja i moji kolegovia veríme, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky budú postupovať tak, aby bol ústavný súd opäť plne funkčný v čo najkratšom možnom čase, aby mohol naďalej chrániť práva všetkých občanov Slovenskej republiky,“ uviedla súčasná šéfka súdu Jana Baricová.