Banská Bystrica Domáce Regióny Revúca Rimavská Sobota Top

Neuveriteľne smutný príbeh Maroška vážne poznačil aj jeho mamu. To, čo zažila po synovej smrti trhá srdce

Maroško sa vinou zlej diagnózy lekárky dožil iba 14 rokov. Tá sa jeho mame za jeho nepochopiteľnú a zbytočnú smrť dodnes neospravedlnila. Zdroj: Archív EI

PREDNÁ HORA – Svoj boj chce dotiahnuť až do samého konca. Príbeh Eleny Ištvánovej z Prednej Hory je v mnohom veľmi podobný tomu, aký zažili viaceré matky, ktorým vinou zdravotníckeho personálu zomrelo v nemocnici ich dieťa. Nechcenou dohrou sú však pre ňu aj ďalšie problémy a starosti, v ktorých sa ocitla počas súdnych ťahaníc s nemocnicou a lekárkou, ktorú uznali za vinnú zo smrti jej synčeka Maroška (†14) v marci 2014. Dodatočne preto podala ešte ďalšie trestné oznámenia a verí, že pravda a spravodlivosť predsa len zvíťazia.

 

Čierna mora sa v Eleninom živote začala odvíjať už počas tehotenstva, ktoré bolo v posledných mesiacoch rizikové. „Paradoxom je, že som rodila v rovnakej nemocnici, v akej neskôr spôsobili jeho smrť,“ povedala hneď v úvode. „Ležala som dva mesiace hospitalizovaná v revúckej nemocnici, kde nemali inkubátor, a až potom ma previezli do Rimavskej Soboty. Tým ohrozovali nielen môj, ale i život dieťatka. Na vyššie pracovisko ma prevážali vlastne už rodiacu. Synčeka mi tam síce zachránili, ale mal krvácanie do mozgu,“ pridáva Elena, ktorá sa hnevá na zdravotníkov v Revúcej aj za to, že jej nedali ani liek na rozvoj pľúc dieťatka, ktorý dostala až v Rimavskej Sobote.

„Myslím si, že keby ma tam včas previezli a dostala by som ten liek, nebol by žiadny problém a môj synček by bol zdravý,“ hnevá sa žena, ktorá vtedy ani len netušila, že jej starostiam nebude ani zďaleka koniec.

Nemocnica v Revúcej sa podľa Maroškovej mamy k nej i jej nebohému synovi správala počas súdneho procesu viac ako neúctivo. Zdroj: Glob.sk/juh

Spúšťačom bola lekárkina zlá diagnóza

Nevyliečiteľné problémy Eleninho synčeka po pôrode boli v zakrvácaní mozgu, pričom čiastočne ochrnul a do hlavy mu museli zaviesť shunt – hadičku na odvádzanie mozgovo-miechového moku. Navyše, trpel aj autizmom. „To všetko mu spôsobili v revúckej nemocnici tým, ako sa o mňa zle postarali pred pôrodom,“ hnevá sa na tamojší personál. Maroška jeho rodina napriek tomu vychovávala s láskou a postupne ho vypiplali z najhoršieho. Keďže stále napádal na ľavú nohu, na odporúčanie lekárov s ním išli na operáciu do Banskej Bystrice. „Veľmi sme sa tešili, že začne chodiť rovno, veď mal už 14 rokov, no s tým čo príde potom sme nerátali ani v tom najhoršom sne,“ pokračuje chlapcova mama. Dva dni po operácii prišlo Maroškovi zle, začal byť ospalý a zvracal, takže otec, ktorý ho opatroval, mu okolo tretej popoludní zavolal záchranku.

„Už pri prevoze záchranári avizovali do nemocnice, že by mal byť umiestnený na ARO. V nej jeho stav nielenže nekonzultovali s odborníkom, ale prijali ho iba na bežné detské oddelenie, kde ani nemali potrebný prístroj. Lekárka ho po prijatí zabalila do namočenej plachty a dala mu infúziu s tým, že má iba virózu! To bola celá jej liečba. Tá doktorka mu jednoducho nezistila správnu diagnózu, lebo v hlavičke sa mu ten shunt upchal,“ pokračuje v rozprávaní smutného príbehu Elena. Pre Maroška sa tým začal boj s časom a najmä o život.

Elena Ištvánová musela pre rizikové tehotenstvo rodiť v rimavskosobotskej nemocnici. Tá v Revúcej totiž nemala ani inkubátor. Zdroj: Archív

Otázka, na ktorú mama nikdy nezabudne

Chlapčekove nešťastie si zdravotnícky personál na detskom oddelení podľa matky takmer vôbec nevšímal. „Bol tam s ním môj vtedajší manžel, ktorý ten nezáujem o dieťa videl. Preto sa aj teraz chcem spýtať, kde bola lekárka niekoľko hodín, rovnako tak, kde bola sestrička, keď ich on pri tak závažnom stave dieťaťa, v akom bolo, nedokázal na oddelení nájsť? Na ARO ho umiestnili až ráno o šiestej, keď prestal dýchať a museli ho oživovať. Potom ho vrtuľníkom previezli na neurochirurgiu do Banskej Bystrice, no lekári tam už len skonštatovali mozgovú smrť,“ vraví so slzami v očiach chlapcova mama, ktorá nikdy nezabudne na otázku, ktorou ju po príchode do Banskej Bystrice privítali.

„Spýtali sa ma, či poskytnem Maroškove srdce na transplantáciu. To som už vedela, že to je so synom veľmi zle, lenže aj napriek nášmu nesúhlasu, ho potom odpojili od prístrojov,“ skonštatovala s povzdychom mama, ktorá sa snažila zrušiť odpojenie aj tým, že telefonovala rozličným kompetentným orgánom. Žiaľ, neúspešne. Podľa Eleny jej syna doslova zabila lekárka detského oddelenia revúckej nemocnice.

Elena dodnes nechápe, prečo napriek jej nesúhlasu lekári nechali Maroška odpojiť od prístrojov. Zdroj: Glob.sk/juh

Šokujúce slová sudcu v súdnej sieni

Maroškova zbytočná a nezmyselná smrť nezostala bez dôsledkov, pretože Elena podala nielen sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre pochybenie lekárky, ale aj trestné oznámenie na ňu. „Úrad potvrdil, že v jeho prípade zdravotníci chybili hneď niekoľkokrát, a pochybenie lekárky potvrdili i tri znalecké posudky, ktoré sa vypracovávali v rámci trestného konania,“ prezradila Elena výsledky jej podaní. Ťahanice na súde ale nemali konca.

„Prvý šok som zažila, keď okresný sudca na prvom konaní vyhlásil, že – stala sa nepríjemnosť. Nie že niekto zavinil smrť dieťaťa, ale stala sa nepríjemnosť! Druhý bol, že sudca síce pochybenie nemocnice priznal, ale nie lekárky, čo vrátane prokurátora nechápal nikto. Rozsudok, že pochybila nemocnica bol celý nezmyselný, pretože nič nehovoril o tom, kto spravil chybu. Bola to vrátnička, kuchárka, alebo kto? Podľa posudkov bolo totiž jasné, že to bola lekárka, a tak potrestaná mala byť ona a nie nemocnica. Našťastie prokurátor sa odvolal, a tak to celé riešil krajský súd, ktorý to vrátil prvostupňovému na doriešenie. Až potom bola za vinnú uznaná konkrétna lekárka. Síce sa odvolala, ale jej vinu následne uznal aj krajský súd a po dovolaní i Najvyšší súd. Dostala však iba podmienku so zákazom činnosti na tri roky,“ opísala Elena situáciu na súdoch. Podľa matky je to pre lekárku iba formálny trest.

Mama svojho milovaného Maroška (†14) nechala spopolniť a jeho popol rosypala v prírode, ktorú tak miloval. Tam mu spravila aj toto pietne miesto. Zdroj: Glob.sk/juh

Ospravedlnenia lekárky sa nedočkala

Maroškova mama sa do dnešného dňa nielenže nedočkala od odsúdenej lekárky ospravedlnenia, ale jej obrana pred súdom ju dostala takmer do kolien. „Myslím si, že lekárke na mojom dieťati vôbec nezáležalo, lebo súdu opakovane písomne uviedla, že život človeka s postihnutím je menej hodnotný ako život zdravého človeka, a že také dieťa človek nemôže mať tak rád ako zdravé. Áno, presne toto napísala pri našom súdnom spore s nemocnicou. Po týchto jej výrazoch mám vážne pochybnosti, či rovnako bojovala za životy zdravých detí ako tých, ktoré pokladala za menej hodnotné,“ opísala nepochopiteľné vyjadrenia lekárky.

Tá po Maroškovej smrti spokojne vykonávala lekársku činnosť ešte dva a pol roka. Až do jej právoplatného odsúdenia. „Na jej mieste a v jej veku by som už dávno bilancovala svoj život a snažila sa vysporiadať s pocitom viny za smrť dieťaťa, ale ona nie,“ skonštatovala smutne Elena Ištvánová, ktorá sa po právoplatnom rozsudku nad lekárkou pustila do ďalších súdnych sporov, tentokrát však priamo s nemocnicou, ktorú viní hneď z niekoľkých pochybení. Tým prvým je jej pôrod a druhým strata zdravotnej dokumentácie.

Maroško (†14) sa z domu bez obľúbeného plyšiaka Išišu nikdy nepohol. Zdroj: Archív EI

Postihnuté dieťa je pre matku bremeno

Elena Ištvánová sa rozhodla žalovať nemocnicu za pôrod najmä pre vyjadrenia, ktoré zazneli na súde. „Predtým som nemala nielen dosť peňazí súdiť sa, ale ani síl, lebo som sa starala najmä o to, aby Maroško prežil. Po jeho smrti, a najmä vyjadreniach lekárky a nemocnice, že život s postihnutým dieťaťom bol pre matku predsa bremenom, som sa rozhodla, že toto len tak nenechám, pretože to postihnutie mu spôsobili oni pri pôrode. Toto už vážne prehnali,“ neskrývala dôvod podania trestného oznámenia.

Pri vyšetrovaní sa ale zistilo, že v nemocnici sa zázračne stratila všetka jej aj synova zdravotná dokumentácia. „Znalec, ktorý sa mal vyjadriť k pochybeniam pri pôrode syna mal iba výpovede lekárov, čo bolo veľmi zvláštne, lebo jeden z lekárov v nej tvrdil, že mu moja gynekologička tvrdila, že som brala iba homeopatiká, čo bola úplná hlúposť. Za prvé, bola som asi dva mesiace hospitalizovaná v nemocnici, kde som mala riadnu liečbu, čo je zdokladované, a za druhé, tá lekárka už päť rokov ani nebola moja gynekologička, takže odkiaľ čerpala informácie o tom, čo ja beriem alebo neberiem?“ divila sa Elena, ktorá stratu zdravotnej dokumentácie zistila v priebehu tohto polroka, keď si ju vyšetrovateľ prišiel pýtať do nemocnice.

O tom, že Maroško bol i napriek svoju zdravotnému postihnutiu veľmi šikovný chlapec svedčí aj jeho hodnotenie na vysvedčení. Zdroj: Archív EI

Záhadná strata zdravotnej dokumentácie

Vyšetrovateľ následne v nemocnici zistil, že ju mala mať na starosti nejaká pani skladníčka, ktorá tam nastúpila pred pár mesiacmi, a ktorej bez preberacieho či odovzdávacieho protokolu povedali, že však dokumentácia je v sklade. „Takto nemocnica narába s našou dokumentáciou?“ nechápe Elena. Podľa nemocnice mali dokumentáciu odniesť bezdomovci, ktorí v sklade bez povolenia prebývali, a tiež sklad, alebo archív, mala zatopiť voda. „Neviem, si predstaviť, že do skladu, či archívu, vlezú bezdomovci a bývajú tam, že to nikto nerieši, a že si môžu len tak odtiaľ vyniesť hocikoho dokumentáciu. Nechápem, že vyšetrovateľ to najskôr celé bagatelizoval, navyše keď o tom nebol spísaný žiadny úradný záznam,“ pokračuje v šokujúcich zisteniach Maroškova mama, ktorá, našťastie, a na smolu nemocnice, mala kópie nielen z jej dokumentácie, ale aj zo zbabraného pôrodu.

„Podala som prokurátorovi sťažnosť, že azda takto nechcú uzatvoriť vyšetrovanie, a ten to teda vrátil naspäť vyšetrovateľovi, ktorý teraz prešetruje i to, kto je za to zodpovedný, že sa naša zdravotná dokumentácia stratila,“ vysvetlila Ištvánová a dodala: „Tiež som podala sťažnosť Úradu na ochranu osobných údajov, Štátny archív a Banskobystrický samosprávny kraj, lebo však máme nejakú legislatívu ako narábať so zdravotnou dokumentáciou. Takáto strata dokumentácie je u nás kvalifikovaná ako skutková podstata marenia spravodlivosti s trestom 6 – 10 rokov, takže som veľmi zvedavá, koho za to potrestajú a zavrú.“

Elena Ištvánová podala trestné vo veci zločinu marenia spravodlivosti za to, že nemocnica nepredložila vyšetrovateľovi dokumentáciu z jej predpôrodnej a pôrodnej zdravotnej starostlivosti, ako aj dokumentácie jej syna, ktorú stratila. Našťastie, ich kópie Elena Ištvánová mala. Vyšetrovateľ ju však zamietol. Zdroj: Glob.sk/juh

Smrť syna, malé odškodné i rozpad manželstva

Podaním trestného oznámenia za stratu zdravotnej dokumentácie ale Elenin boj za spravodlivosť nekončí. „Prirodzene že nie. Podala som trestné oznámenie na civilný súd na náhradu škody za Maroškovu smrť. Zvláštne ale bolo, že lekárka, ktorá zavinila jeho smrť sa stala intervenientka v danom civilnom súdnom spore s nemocnicou o odškodné, kde však nemala čo robiť. Pri spore by ju museli vidieť i ostatné moje deti. Bolo by pre ne hrozné dívať sa na ženu, ktorá im de facto zabila ich súrodenca. Obrátila som sa preto na všetky možné inštitúcie, ale ju napokon odtiaľ vylúčili. Smiešne je aj to, že jej dali k náhrade škodu najviac tri platy, a nič viac,“ krútila hlavou Ištvánová. Nemocnica dostala za smrť Maroška od Úradu pre dohľad asi päťtisícovú pokutu.

Trestné oznámenie navyše podala aj  na lekárku, a to za vyjadrenie, ktoré povedala, teda život človeka s postihnutím je mene hodnotný ako život zdravého človeka, a že také dieťa človek nemôže mať tak rád ako zdravé. „Keby to povedal napríklad Kotleba pri pive, bol by za to stíhaný, tak nech nesie vinu za svoje hlúpe slová i ona. Nepochopiteľné bolo,  že pri pani lekárke skonštatovala NAKA, že nemajú zákon, ktorý by postihoval takéto vyjadrenia. Pred tromi mesiacmi som sa preto obrátila na generálneho prokurátora, ale zatiaľ od neho žiadne vyjadrenie nedostala,“ uviedla Maroškova mama, ktorá po celé roky nielenže bojuje s psychikou zo straty dieťaťa, ale tiež s úradmi, ktoré sa správajú absolútne patologicky a arogantne. Navyše, smutný prípad má veľmi vážne následky aj na jej rodinný život, lebo po priznaní podľa nej neprimerane malého odškodného sa jej rozpadlo manželstvo.

Galéria
Elena Ištvánová doslova bojuje so zdravotníckou mašinériou, ktorá jej nielen zmrzačila, ale napokon i pripravila o život jej milovaného Maroška (†14). A aby toho nebolo málo, stratila všetku ich zdravotnícku dokumentáciu potrebnú na vyšetrovanie svojich prešľapov. Zdroj: Glob.sk/juh
Lekári v banskobystrickej nemocnici, kam Maroška z Revúcej v kritickom stave previezli, už jeho život zachrániť nedokázali a skonštatovali chlapcovi mozgovú smrť. Zdroj: Archív
Pletená vesta patrila medzi Maroškove obľúbené a veľmi rád ju nosil. Zdroj: Archív EI
Prečo musel Maroško (†14) zomrieť jeho mama dodnes nechápe. Zdroj: EI
Na tieto miesta sa Maroško chodil so svojou maminou v detstve veľmi rád prechádzať. Zdroj: EI
Večne usmiaty chlapec, taký bol podľa mamy jej dnes už nebohý syn Maroško (†14), ktorý by sa pred pár dňami dožil 20 rokov. Zdroj: Archív EI
Na nemocnicu v Revúcej a pochybenia jej personálu podala Elena Ištvánová niekoľko trestných oznámení. Zdroj: Glob.sk/juh
navigate_before
navigate_next