BRATISLAVA – Boj proti úrokom siaha až po Tomáša Akvinského, ba vlastne ešte ďalej. Hoci momentálne spoločnosť funguje v časoch rekordne nízkych (nominálnych) úrokoch, „úžernícky“ úrok je stále témou. Nie tak dávno istý slovenský politik demonštratívne „zamuroval“ vchod do istej nebankovej spoločnosti.
Aj samotná minulá vláda mala z nebankoviek jednu zo svojich tém. A aspoň podľa krčmových rečí by nemalá časť spoločnosti (ne)bankové úverovanie rovno zakázala. Nie že by sa súčasné fungovanie systémy peňazí s núteným obehom a centrálnou bankou nedalo kritizovať (o tejto kritike sa dajú písať celé knihy). No ak kritizujete výšku úrokov, tak mám pre vás návrh – miesto rečí s tým niečo spravte!
O zdieľanej ekonomike sme už čo-to popísali. Rozvoj druhej generácie Webu, teda „sociálneho internetu“ umožnil vznik prepracovaných mechanizmov, ktoré párujú užívateľov podľa všemožných požiadaviek. Napríklad tých, čo chcú pôžičku, a tých, čo majú voľné peniaze na investovanie.
„Peer-to-peer lending“, ako sa tento koncept nazýva, funguje v praxi už 11 rokov. V roku 2005 bola spustená platforma Zopa, ktorú postupne nasledovali desiatky ďalších. Princíp je jednoduchý – žiadateľ popíše svoj investičný, alebo spotrebný zámer (rekonštrukcia bytu, kúpa auta, vyplatenie kreditných kariet…) a poskytne dohodnutú sadu osobných údajov (príjem, záväzky a pod.), na základe ktorých väčšinou dostane pridelené ohodnotenie rizikovosti. Potenciálny investori si môžu prezerať tieto zámery a ponúkať „svoj“ príspevok (v mnohých prípadoch je minimálna suma len v desiatkach eur) s úrokom podľa svojho odhadu. Pôžička sa uzavrie, ak sa v stanovenej lehote (väčšinou niekoľko týždňov) vyzbiera dostatočný počet investorov na pokrytie zámeru, pričom nižšie úroky majú prednosť. Investor následne inkasuje prostredníctvom platformy pravidelné splátky istiny aj s úrokom, pričom platforma si odkrojí svoj podiel na úrokoch.
Skvelá príležitosť pre všetkých odporcov „úžerníckych“ úrokov a praktík stáť si za svojim slovom a pomôcť blížnym. No letmý pohľad na štatistiky slovenského portálu Žltý melón na takéto tendencie neukazujú. Služba funguje úspešne už štyri roky a za ten čas ľudia požičali iným ľuďom viac ako 3,5 milióna eur. No dopyt po pôžičkách bol pätnásťnásobný.
A pôžičky neboli za facku. Kým najmenej riziková kategória sa pohybovala v rozptyle 5,5-7%, každá ďalšia z celkových 7 kategórii znamenala nárast úrokov, až na pásmo 22-50 % úrokov pri najrizikovejších pôžičkách. A to tie najrizikovejšie už prešli úzkym sitom, keďže ako spomínam vyššie, väčšina pôžičiek sa vôbec neuskutoční.
Je to pochopiteľné pri použití aspoň toho najzákladnejšieho ekonomického rozmýšľania. Rizikovosť týchto pôžičiek nie je zanedbateľná. Úroveň defaultov sa po 24 mesiacoch splácania pohybuje medzi 8-18 % v jednotlivých rokoch. Vzhľadom na menší počet príležitostí (počet otvorených pôžičiek sa pohybuje priebežne okolo 10) je naviac dosť ťažké vyskladať dostatočne široké portfólio. V prípade defaultu nastupuje kolektívne vymáhanie dlhu (za veriteľov vystupuje platforma, ak nechcú sami), no úspešnosť tohto procesu prirodzene ani zďaleka nie je 100 %. Úroky tak odrážajú tieto náklady.
Keď sú ich vlastné peniaze v stávke, drvivá väčšina ľudí si dobre uvedomuje zmysel úroku. Odstránenie bankového prostredníka pritom nehrá zásadnú rolu.
iness.sk, 16.5.2016
Autor: INESS / Martin Vlachynský