BERLÍN – Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa domnieva, že dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie zvyšných 27 členských štátov EÚ napriek ťažkým kompromisom schváli.
“My s touto dohodou o vystúpení súhlasíme,” povedala Merkelová v mene spolkovej vlády počas stredajšej všeobecnej rozpravy v Spolkovom sneme v Berlíne. “Máme tu ešte výhradu Španielska,” upozornila s odkazom na otázku Gibraltáru. Kancelárka podľa vlastných slov dúfa, že sa v nej poradí nájsť riešenie do mimoriadneho summitu EÚ o tzv. brexite, zvolaného na nedeľu (25.11.).
Gibraltár, ležiaci na južnom cípe Pyrenejského polostrova, je už vyše 300 rokov zámorským územím Británie, na ktoré si však stále robí nároky Španielsko.
“Gibraltár nepatrí k Spojenému kráľovstvu. To ho síce reprezentuje, ale nepatrí mu,” vyhlásil nedávno španielsky premiér Pedro Sánchez. Španielsko žiada, aby sa v dohode o brexite objasnilo, že budúce rokovania o vzťahoch medzi EÚ a Britániou budú vedené oddelene od rokovaní o štatúte Gibraltáru.
Vyjednávači EÚ a Londýna sa minulý týždeň dohodli na 585-stranovom návrhu dohody o podmienkach brexitu, ktorá má byť oficiálne schválená na nedeľňajšom mimoriadnom summite Únie. Dovtedy obe strany pripravujú ešte sprievodnú, asi 20-stranovú “politickú deklaráciu” o budúcich vzťahoch medzi EÚ a Britániou. Tá stanoví základy pre ďalšiu obsiahlu dohodu upravujúcu budúce vzťahy, o ktorej sa má rokovať až po ukončení členstva Británie, stanovenom na 29. marca 2019.
“Sme stále smutní z toho, že Veľká Británia opúšťa Európsku úniu,” povedala Merkelová. Poukázala na to, že veľmi náročným problémom je hranica medzi Severným Írskom a Írskou republikou, ktorá zostáva v EÚ, keďže obe tieto strany si želajú spolunažívanie bez hranice. “Vieme, aká ťažká je diskusia vo Veľkej Británii,” dodala v súvislosti s otvorenou otázkou toho, či parlament v Londýne napokon odsúhlasí dohodu o vystúpení Británie.
Migračný pakt OSN je v záujme Nemecka
Kancelárka Angela Merkelová v stredu vyhlásila, že je v záujme Nemecka podporovať Globálny pakt OSN o migrácii, ktorý odmietajú viaceré krajiny vrátane USA, Maďarska či Poľska.
Merkelová v parlamente uviedla, že migračný pakt OSN by mohol vo svete zlepšiť situáciu pre utečencov i pracovných migrantov a zaručiť im tak mnohé z podmienok, ktoré už v Nemecku existujú.
Nemeckí predstavitelia podľa agentúry AP dúfajú, že nezáväzný pakt obmedzí prílev migrantov do Nemecka. Migranti budú môcť totiž očakávať ľudské podmienky aj inde.
“Chceme, aby sa so stavebnými robotníkmi pri výstavbe štadiónov v Katare zaobchádzalo primerane, aby neboli vykorisťovaní, aby nebola detská práca,” uviedla Merkelová. Utečenecká kríza podľa nej ukázala, “aké dôležité je riešiť utečenectvo, no aj migráciu, v medzinárodných súvislostiach a nemyslieť si, že nejaká krajina to dokáže sama”.
Zdôraznila, že pakt nie je záväzný
Kancelárka však tiež zdôraznila, že migračný pakt nie je právne záväzný a nedotkne sa národnej legislatívy jednotlivých krajín. “Mimochodom, nič sa nebude podpisovať, nie je to právne záväzné,” vyhlásila kancelárka, ktorú citovala agentúra DPA.
K záležitosti sa Merkelová vyjadrila počas všeobecnej rozpravy v Spolkovom sneme v Berlíne. Vo svojom prvom vystúpení pred poslancami, odkedy koncom októbra oznámila, že sa na decembrovom zjazde už nebude znova uchádzať o predsednícky post v Kresťanskodemokratickej únii Nemecka (CDU), obhajovala migračný pakt OSN aj voči kritike spolustraníkov.
Jeden z kandidátov na nového predsedu CDU, minister zdravotníctva Jens Spahn, migračný pakt v uplynulých dňoch kritizoval a žiada, aby o ňom delegáti strany na zjazde opätovne diskutovali.
Na migračnom pakte sa 193 členských štátov OSN dohodlo ešte v septembri 2016. Práce na jeho znení sa začali v apríli 2017 a schválené bolo v júli 2018. Cieľom tohto 34-stranového dokumentu je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov.
Pakt by mali vlády oficiálne prijať na konferencii v marockom Marrákeši v dňoch 10.-11. decembra. Viacero krajín vrátane Austrálie, Bulharska, Česka, Maďarska, Rakúska, Estónska a Spojených štátov však už oznámilo, že sa k tejto iniciatíve nepripoja. V utorok sa k nim pripojili aj Poľsko a Izrael.
Zástancovia paktu tvrdia, že pomôže lepšie regulovať migračné toky a bude chrániť práva migrantov. Kritici argumentujú, že ako ľudské právo je v dokumente zakotvená aj migrácia z ekonomických dôvodov.