BRATISLAVA – Do voľby kandidátov na ústavných sudcov zostáva poslancom už iba pár hodín. Dnes ukážu, ako im záleží na funkčnom Ústavnom súde Slovenskej republiky. Výsledok voľby však závisí od koalície. To, či sa strany dohodli na určitom počte mien, zrejmé nie je, keďže do poslednej chvíle mlčia a reagujú vyhýbavo.
Poslancov dnes čaká voľba kandidátov na ústavných sudcov – tento raz už tretia. Hlasovanie sa uskutoční po bežnom hlasovaní o 17:00. Schôdza parlamentu sa pritom začala už 9. mája. Poslanci si tak dali zase raz načas. Prezident Andrej Kiska chce dostať na stôl desať kandidátov, z ktorých šiestich vymenuje za ústavných sudcov. Uchádzači o najcennejší sudcovský talár musia získať nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, najmenej však 39.
O dohode na menách sa zatiaľ veľmi nehovorí. Koalícia neprezradila, ktoré mená z kandidátov podporí. Zrejme ešte stále diskutujú a dohodnú sa na poslednú chvíľu. Zhodujú sa však na tom, že chcú zvoliť čo najviac kandidátov. “Vládna koalícia má záujem zvoliť ďalších kandidátov na ústavných sudcov. Základom je predovšetkým dohoda vládnych strán, nakoľko bez tejto dohody je voľba prakticky nemožná,” uviedol hovorca strany Smer-SD Ján Mažgút. Koalícia by chcela zvoliť desať chýbajúcich kandidátov. Pre Glob.sk to potvrdila hovorkyňa strany Most-Híd Klára Debnár. “Poslanci Mosta-Híd majú záujem a snahu podporiť desiatich kandidátov, podmienkou úspešnej voľby je dohoda v koalícii. S koaličnými partnermi stále rokujeme a hľadáme najväčší možný prienik medzi menami, ktoré sú na ich zozname.” K. Debnár zároveň dodala, že Most-Híd mená v predchádzajúcich kolách nezverejnil a nechystá sa ich zverejniť ani pred dnešnou voľbou. O aktuálne stanovisko k situácii sme požiadali aj stranu SNS, na otázky nereagovala.
Voľba v parlamente bude s najväčšou pravdepodobnosťou tajná, keďže ju preferuje koaličná strana Smer-SD. Rovnako s tajným hlasovaním nemá problém ani strana Most-Híd, dôležitá je pre nich koaličná dohoda. SNS v tejto otázke nevydala žiadne zásadné stanovisko.
Opozícia chce vyjednávať
Hnutie Sme rodina si z opakovanej voľby ťažkú hlavu nerobí a kandidátov na posty ústavných sudcov už má vybraných. “Väčšinou sú to tí, ktorých sme už podporili v predchádzajúcich voľbách,” dodalo tlačové oddelenie hnutia. O aktuálne stanovisko k situácii sme požiadali aj hnutie OĽaNO, na otázky nereagovalo.
Podľa poslanca z opozičnej SaS Alojza Baránika je potrebné predložiť ešte desiatich kandidátov. “Akýkoľvek nižší počet by bol popretím a nesplnením príkazu, ktorý Národnej rade plynie z Ústavy,” povedal. Baránik tiež potvrdil, že v poslaneckom klube diskutujú o navrhovaných kandidátoch, ktorých podporia. K otázke opozičnej dohody sa vyjadril jasne. “Väčšina súčasných uchádzačov je známa z prechádzajúcich kôl a tak podrobná dohoda nie je už potrebná. O jednotlivých prípadoch komunikujeme priebežne.”
Strana SaS chcela dokonca o spoločných kandidátoch rokovať aj s koaličnými stranami. Poslankyňa SaS Natália Blahová povedala, že stretnutie navrhli aj strane Most-Híd. Tá ale nereagovala. “V tejto chvíli teda vyzývam ako predsedníčka poslaneckého klubu SaS predsedov poslaneckých klubov vládnej koalície a demokratickej opozície na spoločné rokovanie,” vyjadrila sa Blahová a zdôraznila, že ak odmietnu rokovať, žiada zástupcov koalície, nech informujú, prečo odmietajú spoluprácu.
Spoločné stretnutie sa podarilo
Strana SaS dnes ráno informovala, že včera popoludní po ich výzve rokovala spoločne s koalíciou. SaS reprezentovali predsedníčka poslaneckého klubu Natália Blahová a člen ústavnoprávneho výboru Ondrej Dostál. Za Smer-SD sa zúčastnil podpredseda parlamentu Martin Glváč, za SNS predseda poslaneckého klubu Tibor Bernaťák a za Most-Híd Tibor Bastrnák, tiež predseda poslaneckého klubu. „Oceňujeme, že zástupcovia koaličných strán si našli čas na rokovanie o tejto mimoriadne dôležitej téme. Vyjasnili sme si vzájomné stanoviská a dohodli sme sa, že v utorok na obed sa po rokovaniach jednotlivých poslaneckých kluboch spolu opäť stretneme a povieme si, ako ďalej,“ uviedla Blahová. Rokovanie bolo o tom, ktorí kandidáti by boli prijateľní pre koalíciu aj opozíciu.
Kisku kritika neobíde
Ak sa poslancom podarí zvoliť ďalších kandidátov ešte počas výkonu mandátu prezidenta Andreja Kisku, podľa nastávajúcej prezidentky Zuzany Čaputovej by ich mal vymenovať do funkcie ešte on. “Vzhľadom na to, že k uprázdneniu mandátov sudcov došlo počas jeho funkčného obdobia,” povedala počas návštevy paláca Čaputová. Či sa Kiska rozhodne vymenovať zvyšných kandidátov alebo menovanie nechá už na novú prezidentku v zásade nič nerieši, keďže kritizovaný bude tak či tak.
Voľbe v parlamente predchádzala polemika o tom, koľkých kandidátov majú poslanci zvoliť. V predchádzajúcom výbere posunuli prezidentovi Andrejovi Kiskovi osem mien, z ktorých nevymenoval polovicu, ale iba troch. Zvyšných päť kandidátov tak zostáva na akejsi čakacej listine v paláci.
V tretej voľbe o talár na Ústavnom súde bojuje 24 kandidátov. Uchádzači majú za sebou verejný híring, na ktorom predstavili svoje pracovné skúsenosti a publikačnú činnosť. Okrem toho musia spĺňať niekoľko podmienok, ako napríklad dosiahnuté právne vzdelanie či odbornú prax v trvaní 15 rokov. Väčšina kandidátov sa o post ústavného sudcu uchádzala v predchádzajúcich voľbách. Verejné vypočúvanie tak bolo už len akousi formalitou. Premiéru na vypočúvaní zažili iba traja nováčikovia – Monika Jurčová, Vieroslav Júda a Patrik Palša.
Kandidáti na ústavných sudcov
Ako tak funkčný súd
Na Ústavnom súde je sedem ústavných sudcov z 13. Prezident A. Kiska 17. apríla vymenoval z druhej voľby troch kandidátov za ústavných sudcov – Ivana Fiačana, Ľuboša Szigetiho a Petra Molnára. Zároveň z nich vymenoval ako predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana a podpredsedu Ľuboša Szigetiho. Súd v takomto počte môže už prijímať aj plenárne rozhodnutia, ktoré so štyrmi sudcami neboli možné. Napriek tomu, sedem sudcov je stále iba minimálna potrebná hranica. “Plénum Ústavného súdu bude len tesne uznášaniaschopné. Stačí, aby jeden sudca alebo sudkyňa ochoreli a plénum opäť nemôže rozhodovať,‘‘ povedal pred časom Kiska. Pritom on sám robil okolo menovania ústavných sudcov obštrukcie.
