Domáce Šport Top

NÁZOR REDAKCIE Suterén slovenského tenisu na Australian Open. Bože, ako hlboko sme klesli

V austrálskom Melbourne sa začal prvý grandslamový turnaj sezóny. Zdroj: Youtube.com

BRATISLAVA – Tradícia pokračuje. Úvodný grandslamový trunaj sezóny Australian Open má za sebou iba prvé kolá a slovenský tenis je presne tam , kde v septembri skončil na US Open.

 

Opäť si všetci naši tenisti zbalili kufre a objednali letenky smer Slovensko. Už druhýkrát po sebe sme vyprázdnili pozície skôr, ako elitní tenisti stihli aspoň raz poriadne prepotiť uterák. Hanba? Sklamanie? Možno trocha. Ale v každom prípade je to reálny stav veci. Nie zhoda okolností, zlý žreb, zdravotné problémy… Taký je v súčasnosti slovenský tenis. Mdlý, bez charizmy, bez špičkových hráčov, bez systému. Ešte aj naši maďarskí susedia, z ktorých sme si roky robili vtipy a dobrý deň majú v Melbourne stále v hre Mártona Fucsovicsa. Už je v 3. kole. Koho je to vizitka? No vaša páni a dámy z tenisového zväzu.

Generálny sekretár Slovenského tenisového zväzu Igor Moška sa na súčasnú situáciu pozerá vlastnou optikou. “Tenis dnes robí na špičkovej úrovni viac než 100 krajín, v elitnej stovke rebríčka sú hráči z 35 krajín. Konkurencia sa zvýšila a je čoraz ťažšie sa presadiť. My ako malá krajina potrebujeme vychovať dobrú, šikovnú generáciu, s ktorou budeme pracovať. Nemáme turnaj kategórie ATP alebo WTA, kde by sme mladých hráčov mohli posúvať pomocou voľných kariet. Máme pomerne málo turnajov v rámci Challenger Tour, takže hráči nemajú možnosť získať toľko skúseností. Naša cesta vedie cez malé turnaje, čo je náročnejšia a dlhšia cesta. Ja som však optimista a verím, že výsledky budú časom lepšie,” uviedol.

Slovenská tenistka Anna Karolína Schmiedlová v zápase proti Švajčiarke Belinde Benčičovej na Australian open. Zdroj: TASR / AP

Pes bude asi niekde inde zakopaný, nie v turnajoch ATP či WTA, to je iba čerešnička na torte. Ani plánované nové Národné tenisové centrum to nevyrieši. To je taká povinná PR akcia. Tenis bol vždy, pričom dnes je to x krát horšie, športom pre elitu. Bol a je to drahý koníček, hobby, zábava. Ak totiž na Slovensku máme problém urobiť nábor na futbal či hokej, prečo by to malo byť v tenise iné a lepšie? Nie je totiž z čoho a koho vyberať. Veď u nás máme pomaly viac dôchodcov s raketami, ako mladých hráčov. Vybavenie, tréneri, kurty, haly, cestovanie, ubytovanie, turnaje – to všetko dnes stojí “majland” a kto si to môže časovo a finančne dovoliť…

To, že sa šéfovia tenisového zväzu slastne masírujú pri výsledkoch Filipa Polášeka vo štvorhre je milé a úsmevné, ale treba si otvorene povedať, že štvorhra je iba druhá tenisová trieda. Tí najlepší dominujú a hrajú dvojhru. Komu česť, tomu česť. Aj Poláškovi. Ale zrkadlom úrovne, kvality a konkurencieschopnosti nie je štvorhra. A nikdy ani nebola. Aj preto je pohľad do výsledkovej listiny Australian Open žalostný. No ďaleko tragickejší je pri skúmaní rebríčkového postavenia slovenských tenistov. Medzi ženami ešte máme v elitnej stovke Viktóriu Kužmovú na 60. mieste. Ale potom je až Jana Čepelová na 160.mieste. Kristína Kučová má poradové číslo 169, Rebecca Šrámková 174 a Anna Karolína Schmiedlová 204. Hrôza…

Slovenský tenista Norbert Gombos v zápase proti Španielovi Alejandrovi Davidovichovi Fokinovi na Australian open. Zdroj: TASr / AP

Medzi mužmi musíte dlho predlho hľadať slovenského tenistu na nejakom slušnom mieste. V prvej stovke nie je totiž žiadny a to je pri úspechoch a minulosti Miloslava Mečířa, Karola Kučeru, Dominika Hrbatého, Mariána Vajdu či Jána Krošláka totálna deformácia a degradácia nášho tenisu. Andrej Martin sa potuluje okolo miesta 105, Norbert Gombos je 113., Jozef Kovalík 139., Martin Kližan 144., Filip Horanský 169., Lukáš Lacko 178. Pekný suterén sme veru obsadili… Nuž a teraz “chudák” Polášek zachraňuj slovenský tenis, Mošku a spol., lebo inak si treba nahlas a od srdca povedať. Dobré už bolo…

“Ak chceme mať niekoho pravidelne v druhých, tretích alebo štvrtých kolách na grandslamových turnajoch, musíme sa zamerať na mládež a vychovať novú generáciu. To nie je prípad sedemnásť alebo osemnásťročných juniorov, ale ide o desať až dvanásťročné deti. Keď v osemnástich prejdú do mužského tenisu, mali byť mať potenciál stať sa najlepšími. Ak sa ešte v takom veku riešia nejaké technické veci a nie napríklad rozmýšľanie na kurte v kľúčových momentoch, tak to brzdí celý vývoj hráča,” nalial čistého vína nehrajúci kapitán Daviscupovéhpo tímu Dominik Hrbatý.