BRATISLAVA – Bude či nebude, začne sa alebo nezačne futbalová liga? Dilema, ktorú v týchto dňoch veľmi intenzívne riešia slovenskí futbalisti. Predovšetkým tí ligoví.
Ak by mali rozhodnúť iba hráči, tréneri či funkcionári, hrali by už aj dnes večer. Ich túžba je enormná, niekedy až paranoidná. Pritom situácia na Slovensku nie je tak jednoduchá a jednoznačná, ako by sa mohlo zdať. Najagresívnejší a najradikálnejší je najmä bratislavský Slovan, ktorý chce dokončiť súťaž za každú cenu a používa pritom aj argumenty ťažkého populistického kalibru, ako je strata imidžu ligy, reštrikcie zo strany UEFA či televízie bez prenosov. “UEFA dala jasný signál a ak by si slovenské kluby pretlačili zrušenie súťaže, pričom v stredoeurópskom regióne by sa napriek horším číslam nakazených hralo, tak prichádza otázka, či vôbec budeme vpustení do európskych klubových súťaží,” vyjadril sa na oficiálnej stránke klubu generálny riaditeľ Slovana Ivan Kmotrík ml.
Iné kluby ako Trenčín alebo Dunajská Streda majú na vec iný názor a pokračovanie ligy nie je pre nich zásadnou prioritou. Generálny manažér AS Trenčín Róbert Rybníček má rovnako jednoznačný názor ako Ivan Kmotrík ml, ale v opačnom garde. „Mali by sme sezónu ukončiť a nehľadať v našich možnostiach akékoľvek alternatívy dohratia súťaže. Do budúcna nám to môže spôsobiť obrovské problémy,” vyjadril sa. Kým Žilina a spol. nie sú “ani ryba, ani rak”, robia iba to, čo im zavelí “vrchnosť”, len aby nemuseli mať na vec svoj vlastný názor.
Je veru zaujímavé, ako sa futbal silou-mocou snaží presvedčiť všetkých okolo, že je nenahraditeľný, žiadaný a potrebný. V každom prípade, ak by sa všetko u nás zidealizovalo, tak by futbalová liga mohla pokračovať v najlepšom prípade od začiatku júna. No bola by to už úplne iná súťaž, žiadna nadstavba. Jednoducho, s regulárnosťou to nemá nič spoločné. Bol by to mesiac akéhosi prechodného obdobia medzi koncom základnej časti a začiatkom nového ročníka, nový model letnej prípravy so zápasmi, za ktoré sa budú dávať body. Testovací hybrid, nezmysel.
V hre je totiž množstvo premenných a otáznikov. Čo legislatíva, zmluvy, hosťovania, príchody zahraničných hráčov? Ak sa liga bude dohrávať ešte aj v júli, čo s futbalistami, ktorým končí zmluva a hosťovanie 30. júna? Budú môcť pokračovať? A v ktorom klube? Ako to bude s prestupovým obdobím, posunie sa? Čo legionári, ktorí nezostali na Slovensku? Pôjdu alebo sú už v karanténe? Ako budú hráči cestovať na zápasy, keď v autobusoch nemôžu sedieť dvaja vedľa seba a ani za sebou? Pôjdu vlastnými autami a každý sám? Hotely nefungujú, takže na ligu sa bude chodiť systémom tam a späť. Regenerácia žiadna, sprcha žiadna, šatne žiadne – ako v dobe kamennej.
Nuž a čo rozhodcovia, bude mať každý svoju vlastnú šatňu – čo znamená minimálne 6 “kumbálkov” iba pre nich? Celé je to jednoducho jedna veľká hlúposť… Plus jedna čerešnička na torte. Hráči si nemôžu podávať ruky pred, ani po zápase. Nesmú byť spolu v šatni, nesmú sa dotýkať. Ale ako potom budú hádzať auty, keď loptu musia zobrať do ruky, podobne pri štandardných situáciách, alebo keď chytia loptu do ruky podávači lôpt? To ju bude niekto stále dezinfikovať? Podobných absurdných príkladov je v zápase milión a ďalšie nepredvídateľné sú vždy na programe dňa.
Ak hráči po dvoch mesiacoch nič nerobenia, keď mohli iba behať (bez lopty a aj to obmedzene), začnú improvizačne trénovať v kluboch bez kontaktov, s dvojmetrovými rozostupmi, v malých skupinkách, kde si maximálne mohli prihrávať na šírku ihriska, či sem-tam vystreliť a teraz budú mať 14 dní na spoločnú prípravu, tak sa na ligu nemôžu normálne pripraviť ani omylom. Najmä ak by sa malo hrať dvakrát do týždňa viac ako mesiac. Na to nemôže byť žiadny slovenský klub pripravený. To isté platí pre hráčov. To je jednoducho fakt. Nehovoriac ak sa niekto zraní, či bude stáť pre žlté a červené karty, potom to bude čisté Kocúrkovo. Plus organizačné, hygienické a zdravotné komplikácie na štadiónoch.
Veď ani samotní hráči nie sú presvedčení, že by sa liga mala dohrať – aspoň nie všetci. V prieskume, ktorý si robila Únia futbalových profesionálov, sa ich iba 65 % súhlasne vyjadrilo za pokračovanie ligy od začiatku júna, 35 % bolo proti. Ešte horšie to skončilo pri otázke, či by hráči súhlasili, aby liga pokračovala v júli alebo v auguste. Tu ich bolo za iba 52 % a proti bolo 48 %. Ešte jedna štatistika, ktorá potvrdzuje vyššie povedané. Až 66 % hráčov nezačalo s kolektívnym tréningom v rámci súčasných prísnych hygienických opatrení a pripravovalo sa individuálne. Čo potom vlastne futbalisti chcú?
Všetko to zaváňa účelovosťou aj z dôvodu, že ak by sa hralo, tak určite bez divákov. Tradičné “medové” argumenty typu – diváka na tribúnach potrebujeme, veď hráme pre divákov, bez nich to nie je ono – by tak vyzneli iba ako prázdne frázy. Nieže by na slovenských štadiónoch praskali tribúny vo švíkoch, tých pár stoviek fanúšikov na zápasoch kluby z biedy nevytrhnú, no potom je jednoduchšie odohrať všetko na jednom mieste turnajovým spôsobom za jeden či dva týždne. O titul v Bratislave, o záchranu v Trnave, keďže tu sú najväčšie a najlepšie štadióny a z východu republiky sú iba Michalovce. Vlk bude nažratý a koza zostane celá. Kluby ušetria, zjednoduší sa logistika televíziám a liga bude mať aspoň špeciálny náboj, atraktivitu a originalitu.
Navyše, čo nižšie súťaže od druhej až po poslednú okresnú ligu? Tie nebudú vôbec? Žiadni postupujúci, zostupujúci? To už len bude chaos a anarchia. To už bude s kostolným poriadkom, to nikomu vadiť nebude? Najrozumnejšie a najsprávnejšie by preto bolo, ak by sa futbalová sezóna predčasne ukončila, kluby by sa prihlásili do európskych súťaží a začal by sa nový ročník. Súčasný guláš a vymýšľanie abstraktných dôvodov – prečo a ako pokračovať, ako začať – musí skončiť. Tých pár chýbajúcich zápasov slovenskú ligu a slovenský futbal ani nepoloží, ani jej nepomôže. Nahovárať si niečo iné je iba alibistickou obhajobou vlastných záujmov.
V Belgicku, Holandsku aj vo Francúzsku už sezónu definitívne ukončili. Jasný názor na vec má aj šéflekár Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) Michel D’Hooghe: „Svet nie je pripravený na návrat súťažného futbalu. Úprimne dúfam, že sa to zmení rýchlo, no momentálne musíme byť trpezliví. Nemali by sme to podceňovať, musíme byť realisti. Futbal sa môže vrátiť, keď bude medziľudský kontakt opäť bezpečný. Futbal je kontaktný šport a tomu sa momentálne musíme vyhýbať. Len si to predstavte. Ak bude mať čo i len jeden hráč pozitívny nález na koronavírus, celý tím bude musieť ísť do karantény. Sú toto podmienky na normálne dokončenie sezóny? Nie je to vec peňazí, je to otázka života a smrti.”
Mohlo by vás zaujímať:
- VIDEO Veľká šou na pokračovanie, Végh a Vémola stáli opäť proti sebe. Vo Výzve storočia bol tentokrát lepší Vémola
- Miliárdári svetového športu. Aj počas pandémie dostávajú kráľovské platy, z ktorých sa vám zatočí hlava
- VIDEO Chára v spoločnosti multimilionárov. Hokejová legenda je vo výbere najlepších obrancov NHL všetkých čias
- Najbohatším športovcom všetkých čias je Michael Jordan. Za deň zarobí 410-tisíc dolárov
- ROZHOVOR s Jaroslavom Halákom. Podľa brankára Bostonu Bruins sa aktuálna sezóna NHL už nezačne