BRATISLAVA – Novým a očakávaným trénerom slovenskej futbalovej reprezentácie je Štefan Tarkovič. Jeho asistentami ostávajú Samuel Slovák a Marek Mintál. Pri mužstve zostáva aj realizačný tím, ktorý si vybral Tarkovič už na barážový duel so Severným Írskom. Zmluva je podpísaná do konca roka 2021 s možnosťou predĺženia až do MS 2022 a s opciu na ďalší kvalifikačný cyklus.
Bola to jasná a jednoznačná voľba. Prezident zväzu Ján Kováčik už po zápase v Belfaste a postupe na Majstrovstvá Európy povedal, že výkonnému výboru navrhne za trénera Štefana Tarkoviča, hoci sa spomínali veľké mená ako Vladimír Weiss st. či Pavel Vrba. Otázkou skôr je, či bude Tarkovič správna voľba. Argumentov za aj proti je totiž veľa. Faktom je, že Tarkovič postúpil na európsky šampionát, ale to, že to bola iba jeho zásluha, je na veľkú diskusiu. V stretnutí proti Severnému Írsku to totiž bolo o zhode okolností, správnej porcii šťastia, o kúzle okamihu. Ak by chceli ortodoxní skalní argumentovať, že on dostal Slovensko na EURO, potom iná skupina môže tvrdiť, že vďaka Tarkovičovi sme vypadli z Ligy národov z B-divízie do suterénu európskeho futbalu. Jedno aj druhé je pravda, veď tam aj tam to bolo o jednom zápase.
Z pohľadu jeho trénerských skúseností, vízie, herného štýlu a výberu hráčov sa hodnotiť nedali ani duely so Škótskom a Českom v Lige národov, ani so Severným Írskom v baráži o EURO. Tarkovič bol totiž pri mužstve tri týždne aj s cestou. Tí istí hráči sa ani zmeniť nemohli. Uvidíme, ako sa zmení reprezentácia v roku 2021. Tarkovič bol už síce asistentom Jána Kozáka, postúpil na ME vo Francúzsku, no v pozícii prvého muža lavičky bol iba v troch dueloch. Štyridsaťsedemročný Tarkovič trénoval ako asistent na klubovej úrovni v Žiline, v SC Baniyas v Spojených arabských emirátoch a v Prešove. Hlavným trénerom bol v Košiciach a opäť v Prešove a Žiline. Dva roky bol na zväze v pozícii technického riaditeľa. Hráčov tak pozná, ale je iné byť pri reprezentácii ako asistent, iné ako funkcionár a iné ako hlavný tréner so všetkými kompetenciami a zodpovednosťou.
Druhým problémom – a oveľa závažnejším – je ponukový list hráčov, ktorí by mali nosiť reprezentačný dres. Tu je aktuálny výber žalostný. Kvantita by aj bola, ale kvalita chýba. Hráčov, čo hrajú v základných zostavách v elitných súťažiach spočítate na prstoch jednej ruky. Hovoriť o dvoj či trojnásobnej konkurencii na jednotlivé posty je dobrou témou do relácie Vtipnejší vyhráva. Inak by Tarkovič asi ťažko tak nadšene vítal v reprezentácii rozlúčených seniorov Martina Škrtela, Adama Nemca či Tomáša Hubočana. Hamšík je iba jeden, nikoho podobného nemáme a preto musí Tarkovič čarovať z toho čo má k dispozícii.
Medzi brankármi je to síce bez problémov, ale inde stojí už pred triom Tarkovič-Mintál-Slovák neľahká úloha. Kto do obrany, do útoku, kto bude dávať góly, kto bude špílmachrom, kto na krídlach, kto bude v stredovej formácii behať hore aj dole tak, aby už po polčase nemusel ísť na masáž? Nemáme koho a odkiaľ vyberať. V nominácii je tých istých 20-25 hráčov a ak sa nestane niečo nepredvídateľné v roku 2021, tak bude mať Tarkovič k dispozícii rovnaký materiál ako mal Hapal. Čo s ním urobí je už iná partitúra. Herný systém sa totiž u nás mení každý kvalifikačný cyklus. Každý tréner preferuje ten svoj a podľa toho aj vyzerá.
Tarkovičov plat bude rovnaký aký mal pred ním Pavel Hapal. 15-tisíc eur mesačne a k tomu prémie. Za postup na MS 2022 je to napríklad 200-tisíc eur, čo je na slovenské pomery poriadny balík, ale v európskom meradle sú to iba drobné. Stále je to menej ako mal Vladimír Weiss, ktorému mesačne cinklo na účte približne 35-tisíc eur alebo Ján Kozák, ktorý dostával 26-tisíc eur. Ale peniaze nie sú všetko, vždy boli a budú. Byť reprezentačným futbalovým trénerom je totiž exkluzívne spoločenské aj športové postavenie, má svoju hodnotu a kredit. Futbal je totiž popri hokeji najsledovanejší a najpopulárnejší šport na Slovensku, takže plat trénera tomu zodpovedá.
Platy futbalových trénerov slovenskej reprezentácie
Jozef Vengloš (od 6. apríla 1993 do 15. júna 1995) – 2000 eur
Jozef Jankech (4. júla 1995 – 23. októbra 1998) – 1000 eur
Jozef Adamec (26. februára 1999 – 30. novembra 2001) – 2700 eur
Ladislav Jurkemik (1. februára 2002 – 31. decembra 2003) – 3300 eur
Dušan Galis (1. januára 2004 – 12. októbra 2006) – 3300 eur
Ján Kocian (2. novembra 2006 – 30. júna 2008) – 10 000 eur
Vladimír Weiss st. (7. júla 2008 – 31. januára 2012) – 35 000 eur
Stanislav Griga a Michal Hipp (26. apríla 2012 – 13. júna 2013) – 15 000 eur + 15 000 eur
Ján Kozák st. (2. júla 2013 – 14. októbra 2018) – 26 000 eur
Pavel Hapal (24. októbra 2018 – 16. októbra 2020) – 15 000 eur
Štefan Tarkovič (od októbra 2020) – 15 000 eur
Tarkovič končí zároveň na poste technického riaditeľa SFZ. “V tejto funkcii už pôsobiť nebude, hľadáme riešenie, kto ho nahradí. Meno už máme, ale ešte to nie je definitívne,” uviedol Kováčik. Prezident zväzu naznačil aj to, akým kľúčom sa budú deliť odmeny za postup na EURO vo výške 3 milióny eur. “Časť dostanú hráči a časť realizačný tím. Odmenu dostane aj predchádzajúci realizačný tím pod vedením Pavla Hapala.”
V každom prípade je pred Tarkovičom veľká výzva. Zmeniť herný prejav reprezentácie, zmeniť myslenie hráčov, urobiť z ustráchaného a defenzívneho tímu opäť sebavedomé, behavé mužstvo. Posledný rok bol totiž výsledkovo aj herne mizerný a nič na tom nezmení ani náš postup na Majstrovstvá Európy. Nemôžeme si nahovárať, že keď patríme do druhého výkonnostného koša podľa UEFA, tak sme aj rovnako dobrí.
Štefan Tarkovič má veľkú výhodu práve v tom, že nie je z klasického slovenského trénerského prostredia a že nepôjde po ruke hráčskym agentom. Možno si aj ustráži vnútornú disciplínu v kabíne. Ale k tomu potrebuje jediné. Výsledky.
Bez nich totiž skončili pri reprezentácii aj iné kalibre slovenskej futbalovej scény. Ladislav Jurkemik, Ján Kocián, Dušan Galis, Stanislav Griga, Vladimír Weiss st. aj Ján Kozák. Životnosť trénerov, ktorých bolo dvanásť, bola totiž väčšinou 2 roky. Výnimkou sú iba Weiss a Kozák.