BRATISLAVA – Vrátiť sa do radov slovenských vojsk by opäť mohli mladí muži prostredníctvom povinnej vojenskej služby. Túto možnosť pripustil minister obrany Peter Gajdoš (nominant SNS), ktorý v opätovnom nábore mladých brancov vidí prínos pre našu krajinu. Návrh však rozdelil našu spoločnosť na dve skupiny. Na politickej scéne tiež vyvolal nemalé vášne. Podporu by nezískal ani v rámci koalície.
Povinná vojenská služba bola zrušená pred 13-timi rokmi. Na svedomí to má bývalý minister obrany Juraj Liška (SDKÚ), ktorý docielil, že od 1. januára 2006 armáda prestala povolávať mladých mužov do služby. Dôvodom mala byť dostatočná profesionalita slovenských ozbrojených síl. „Na základe vyhodnotenia stavu pripravenosti Ozbrojených SR na plnenie úloh obrany SR sú Ozbrojené sily SR pripravené plniť úlohy bezpečnosti a obrany štátu bez vojakov základnej a náhradnej služby aj bez dosiahnutia úplnej profesionalizácie,“ uvádzalo sa vo vtedajšom rozkaze ministra.
V súčasnosti s návrhom opätovne zaviesť povinnú vojenskú službu, prišiel predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko. Jeho nápad podporil aj minister obrany Peter Gajdoš (SNS), ktorý priznáva nízky záujem o povolanie vojaka. Táto služba by mala tiež posilniť disciplínu mladých ľudí. ,,V súčasnosti je stav, žiaľ, taký, že vzhľadom na zrušenie odvodov, neexistuje ani len prehľad o tom, aký je reálny stav ľudí, na ktorých sa branná povinnosť vzťahuje,” povedala pre Glob.sk hovorkyňa ministerstva obrany Danka Capáková. Aktuálne pôsobí v ozbrojených silách do 12 500 profesionálnych vojakov.
Predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD) rovnako ako minister obrany upozornili, že zavedeniu povinnej vojenčiny musí predchádzať celospoločenská diskusia. “To je tak vážne rozhodnutie, že by malo byť sprevádzané veľkou diskusiou a širokým spoločenským konsenzom. Aby to nebolo riešenie, ktoré potom nasledujúca vláda, ktorá bude mať úplne iný názor, zruší,” uviedol premiér. Dodal však, že sa obáva nízkeho záujmu mladej generácie o možnosť dostať sa takýmto spôsobom do radov vojsk, a v prípade núdze pomôcť našej krajine. Podľa ministerstva obrany je rezort pripravený a otvorený celospoločenskej diskusii na tému povinnej vojenčiny. ,,Jej prípadné zavedenie by si vyžadovalo hlbšiu analýzu, a to okrem iného aj z hľadiska pripravenosti infraštruktúry,” doplnila hovorkyňa rezortu.
Návrh podporu koalície nemá
Šéf koaličnej strany Most-Híd Béla Bugár si zasa myslí, že naša spoločnosť nie je pripravená na opätovné zavedenie tejto ,,novinky”. ,,Nie sme na to pripravení ani infraštrukturálne. Ako sú na tom kasárne? Momentálne v niekotrých prípadoch je jedlo zabezpečené cateringom, nemajú ani kuchárov. To nie je tak, že narukujú mladí a hurá-hurá ide sa ako kedysi,” povedal pre Glob.sk Bugár s tým, že je tiež potrebné vyčísliť náklady, ktoré by povinná vojenčina pre štát obnášala. Koľko finančných nákladov musí štát vynaložiť na výcvik profesionálneho vojaka nám rezort obrany nevedel odpovedať. ,,Výcvik a príprava profesionálnych vojakov nie sú jednorazovou záležitosťou ale komplexný systém,” uviedla hovorkyňa ministerstva obrany Danka Capáková.
Opozičné strany sa búria
Liberáli poslali ministrovi obrany Petrovi Gadošovi jasný odkaz. Kvôli opätovnému zavedeniu povinnej vojenčiny ho členovia strany Sloboda a solidarita (SaS) posielajú do penzie. „Minister v skutočnosti hovorí, že ak bude málo mladých ľudí, ktorí sú ochotní byť profesionálnymi vojakmi, potom budú povinne vojakmi všetci mladí muži a zadarmo. Lenže tento koncept už v minulosti zlyhal a komunistická armáda bola všetkým možným len nie tým, čím mala byť – bojaschopnou silou, ktorej členovia sú ochotní za vlasť a slobodu položiť život,“ reagoval podpredseda SaS Ľubomír Galko na povinnú vojenčinu.
Aj opozičné hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) odmieta možné opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby. ,,Ide o nesystémový krok a v podstate o nepremyslené politické vyhlásenie niekoľkých politikov, ktoré sa reálne nezakladá na žiadnej analýze,” tvrdí odborník na obranu za OĽaNO Jaroslav Naď. Podľa jeho slov by sa skôr mali kompetentní sústrediť na potrebné veci, nie na ilúzie.
Hnutie Sme rodina tiež odsúdilo nápad povinnej vojenčiny už v zárodku. Predseda hnutia Boris Kollár upozornil na to, že SNS, ktorá s návrhom prišla, má pod patronátom rezort obrany, ktorý v uplynulom roku urobil nákladné nákupy. ,,Obávam sa, že tu nejde o bezpečnosť štátu, ale o ďalší miliardový kšeft. Keby prijali brancov treba vytvoriť niekde obrovský počet kasární. Okolo 20-tisíc ľudí ročne by trebalo niekde prestriedať, ubytovať, vybaviť ošatenie, zbraňový systém… Pod rúškou takéhoto nezmyslu by si zabezpečili ďalší miliardový kšeft. V tomto prípade som sa jasne vyjadril, že pokiaľ je to SNS, tak im neverím, že je to úprimné a určite by som to nepodporil,” skonštatoval pre Glob.sk Boris Kollár.
