Domáce GPlus Spoločnosť Top

Naša Zem sa rúti do záhuby. Prečítajte si, ako môžeme zachrániť planétu

V niektorých mestách nájdete aj ekologické drogérie. Zdroj: Glob.sk/Peter Korček

BRATISLAVA – Našej planéte dávame poriadne zabrať. Svet už od 1. augusta žije na ekologický dlh. To znamená, že sme už vyčerpali všetky prírodné zdroje, ktoré je planéta schopná za rok obnoviť. Hoci záchrana Zeme si vyžaduje najmä systematické opatrenia, pomôcť vie aj bežný človek. Glob.sk vám ponúka niekoľko tipov, ako lepšie chrániť životné prostredie. 

 

Platforma globálnej ekologickej stopy (Global Footprint Network, GFN), ktorá meria dopyt a ponuku prírodných zdrojov a ekologických služieb pre ľudstvo, varuje pred ekologickým dlhom. Deň, kedy svet vyčerpá všetky prírodné zdroje, ktoré planéta za rok obnoví, pritom prichádza čoraz skôr.

Slovensko sa postupne snaží zlepšovať životné prostredie. Rezorty podporujú zelené domy, recykláciu či rôzne projekty, zamerané na zelenšie mestá. Napriek tomu však čelíme aj mnohým dlhoročným a ťažko riešiteľným problémom, ako sú napríklad nelegálne skládky, výrub lesov či odpad vo vodách. Pokiaľ však človek chce prírode pomôcť, spôsobov je dosť.

Treba sa správať rozumne

Podľa ministerstva životného prostredia je dôležité najmä rozumné spotrebiteľské správanie. To v praxi znamená, že je lepšie nakupovať menej často a investovať radšej do kvalitných výrobkov, ktoré sa dajú aj opraviť. “V neposlednom rade pomáha zmeniť svoje stravovacie návyky a konzumovať viac potraviny, ktoré menej zaťažujú životné prostredie (viac rastlinnej stravy na úkor živočíšnej).  Snažiť sa čo najviac minimalizovať množstvo potravín, ktoré si človek kúpi, ale ich nespotrebuje a vyhodí ich,” radí hovorkyňa ministerstva životného prostredia Zuzana Onufer.

V EÚ sa ročne vyhodí až 88 miliónov ton jedla, čo predstavuje 173 kilogramov na osobu. Na tieto čísla treba myslieť pri nákupoch a zvážiť radšej nakupovanie v menšom.

Na doprave záleží

Podľa ministerstva záleží aj na tom, ako sa ľudia dopravujú. Pre životné prostredie je oveľa lepšie, keď auto necháte doma a využijete hromadnú dopravu. Pokiaľ sa však do práce musíte dostať autom, skúste odviesť aj kolegov. Aj takýto malý krok môže pomôcť.

Bicykle ušetria čas, peniaze a aj životné prostredie. Zdroj: Glob.sk/Peter Korček

Ešte lepšie ako spolujazda je využívanie autobusov, vlakov či mestskej hromadnej dopravy. Tento spôsob je nielenže šetrnejší pre prírodu, ale aj pre vašu peňaženku.

V niektorých mestách je už dokonca možné využiť bikesharing. Majitelia bicyklov či kolobežiek zase uprednostňujú tento spôsob dopravy. Pomôže nielen prírode, ale aj vašej kondičke.

Užitočné výlety do prírody

Nie každý človek sa vie v prírode správať rozumne. Množstvo miest v horách či na lúkach je tak znečistených odpadmi po opekačkách či prechádzkach. Obce i rôzne organizácie čoraz častejšie organizujú zbieranie odpadu dobrovoľníkmi. Väčšinou tak robia na Deň Zeme.

Jeden deň v roku však prírode väčšinou nestačí, jednoduchým tipom ako pomôcť, je práve vaša aktivita. Keď v lese uvidíte plechovku či fľašu, zoberte ju so sebou a vyhoďte. Tieto odpadky môžu totiž byť nebezpečné pre zvieratá.

Plastom sa dá vyhnúť

Veľkým problémom životného prostredia sú aj plasty. Slovákom sa recyklovať veľmi nechce. “Kým v roku 2017 sa podarilo recyklovať asi 29 % komunálnych odpadov, minulý rok to bolo už 36 %. Predpokladáme, že rok 2019 bude ešte úspešnejší,” tvrdí Onufer. “Práve v januári 2019 vstúpil do platnosti protiskládkový balíček. Ten okrem iného nastavil poplatky za skládkovanie tak, aby finančne zvýhodnil obce, ktoré poctivo triedia,” tvrdí hovorkyňa rezortu.

Slovákom sa recyklovať nechce. Zdroj: Glob.sk/Peter Korček

V septembri sa zároveň bude v parlamente rozhodovať o návrhu zákona o zálohovaní plastových fliaš a plechoviek. Envirorezort chce týmto opatrením dostať z lesov a z vodných tokov plastový odpad. Zväz obchodu však tento návrh odmieta. Podľa nich by mohol dokonca spôsobiť zdvíhanie cien.

Envirorezort k tejto problematike začalo verejnú odbornú diskusiu. Zväzu sa však nepáči samotná myšlienka zálohovania, podľa nich už funkčné riešenie máme. “Nechápeme rozhodnutie MŽP SR zlikvidovať veľmi slušne rozbehnutý spôsob zberu PET obalov – ktorý sa ešte dá vylepšiť – a zaviesť od samého začiatku niečo nové, ktorého dopady a nákladovosť budú zrejme neprimerane veľké,” tvrdí 1.viceprezident ZO SR Pavol Konštiak.

Máme prvenstvo

Ministerstvo však tento zákon obhajuje. Podľa nich ide o veľmi dôležité opatrenie, ktoré by mohlo výrazne zlepšiť stav životného prostredia na Slovensku. Zároveň sa prijatím tohto zákona dostaneme medzi prvé krajiny, ktoré takto rázne zakročia proti plastom. “Sme prví v regióne, ktorí podnikli reálne kroky k zálohovaniu PET fliaš a plechoviek a v predstihu pred nariadením EÚ chceme zakázať aj jednorazové plasty. No samozrejme by sa našli i stránky ochrany životného prostredia, v ktorých za ostatnými európskymi štátmi zaostávame – napríklad v pomerne vysokej miere skládkovania,” priznáva rezort.

Na uliciach sa zvykne povaľovať všeličo. Zdroj: Glob.sk/Peter Korček

Aj bežný človek vie s plastmi vo svojom živote zatočiť. Mnoho ľudí už napríklad vymenilo igelitové tašky za plátenné. Rovnako sa do módy dostalo nosiť si vlastnú fľašu s vodou či hrnček na kávu a nekupovať tak neekologické varianty z obchodov či z kaviarní.

V niektorých mestách tiež nájdete ekologické drogérie. V takýchto je možné načapovať si aviváž či nabrať si prací prášok do vlastných nádob a ušetriť tak prírodu od zbytočných obalov.

Podľa ministerstva životného prostredia osvojenie takéhoto štýlu života nesie dôležitý odkaz. “Človek môže byť svojim novým ekologickým životným štýlom inšpiráciou pre svoju rodinu a priateľov a tento svoj pozitívny vplyv na životné prostredie ešte znásobiť,” dodáva rezort.