Politika Spoločnosť Zahraničné

Národnou svätováclavskou púťou oslávia v Českej republike Deň českej štátnosti

Ilustračná foto. Zdroj: TASR / AP

PRAHA – Národnou svätováclavskou púťou si v dňoch 27.-28. septembra občania Českej republiky pripomenú Deň českej štátnosti pripadajúci na 28. septembra.

Púť sa uskutoční v meste Brandýs nad Labem-Stará Boleslav pri Prahe. V Brandýse bude odhalená busta emeritnému pápežovi Benediktovi XVI. Vrcholom pútnického program bude omša v Starej Boleslavi, na ktorej hlavným celebrantom bude apoštolský nuncius Mons. Charles Daniel Balvo.

Občania Česka si týmto dňom pripomínajú udalosť z roku 935, keď v Starej Boleslavi bol svojím bratom Boleslavom zavraždený knieža Václav. Niektoré staršie zdroje uvádzajú ako rok smrti sv. Václava 929.

Deň českej štátnosti, svätý Václav, je od roku 2000 v ČR štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja.

Pred desiatimi rokmi, 28. septembra 2009, pricestoval do Starej Boleslavi na záver svojej apoštolskej cesty po Česku pápež Benedikt XVI. a na slávnostnej omši predniesol homíliu. V nej vyzdvihol príklad sv. Václava ako svätca a s pohľadom naňho rozvinul – v súčasnosti už emeritný – pápež myšlienku svätosti v dnešných časoch.

Do roku 1951 bol sviatok svätého Václava pamätným dňom, v čase socialistického spoločenského poriadku v bývalom Československu sa však udalosť o sv. Václavovi veľmi nepripomínala, konštatujú české zdroje.

Český knieža Václav I. sa narodil okolo roku 907 v Starej Boleslavi a bol synom kniežaťa Vratislava a jeho manželky Drahomíry. Tá bola dcérou kniežaťa z polabskoslovanského kmeňového zväzu Havolanov (Stodoranov).

Prarodičmi Václava I. boli prvý historicky doložený přemyslovský knieža Bořivoj I. a jeho žena svätá Ľudmila. Portál catholica.cz upozornil, že stará mama mu dala do života cennejšiu výbavu než vlastná matka. Naučila ho kresťanským zásadám, základom múdrosti a rozvahe.

“Václav vyspel ako panovník, ktorý ochránil český národ pred podmanením nepriateľmi, usiloval sa o mravné a kultúrne povznesenie Čiech a Moravy a dal dôkaz o rovnocennosti Česka s ostatnými krajinami Európy. Medzi jeho významné cnosti patrili silná vôľa, hlboká zbožnosť a mierumilovnosť. Svojím príkladom viedol ľud od vplyvov pohanstva ku kresťanskému životu,” vyzdvihol server catholica.cz.

Knieža Václav bol na dobu, v ktorej žil, veľmi vzdelaný a na svoj vek vynikal nielen ako politik a štátnik, ale preslávil sa aj zbožnosťou.

Bratský konflikt

Aj svetské zdroje uvádzajú, že “časy Václavovej vlády už od počiatku charakterizovala jeho podpora kresťanskej cirkvi a ďalšiemu upevňovaniu moci Přemyslovcov v českých krajinách”. To sa nepáčilo jeho bratovi Boleslavovi. Rozpútal sa bratský konflikt, ktorý viedol k pozvaniu Václava na vysvätenie kostola do Boleslavi. Tam bol český 28-ročný knieža Václav ráno 28. septembra 935 zavraždený.

Boleslav, zvaný Ukrutný, sa potom chopil moci. Dal vyvraždiť aj celé rodiny Václavových priaznivcov vrátane dojčiat, uviedol web Českého rozhlasu.

Po troch rokoch sa Boleslav za svoj čin začal kajať a už v roku 938 dal pozostatky svojho brata Václava previezť do Prahy a usiloval sa o jeho kanonizáciu. V roku 972 dal pri Prahe postaviť prvý kostol zasvätený sv. Václavovi.

Boleslav tak prispel k vzniku svätováclavskej tradície, ktorá zohrala v českých národných dejinách významnú úlohu. Kult svätého Václava sa šíril už od konca 10. storočia. Iný zdroj však uvádza, že tento kult sa výrazne začal prejavovať od druhej polovice 11. storočia. Svätec najskôr reprezentoval a ochraňoval panovnícku dynastiu a neskôr sa stal patrónom ľudu Čiech a Moravy.

Meno Václav — pôvodne písané Vácslav, s významom “viac slávny”, podobne ako ruské Viačeslav — sa postupne začalo chápať ako synonymum pre Čechy a českú korunu. Sv. Václav patrí medzi najobľúbenejších českých svätých a ide o osobnosť, ktorá zohrala dôležitú úlohu v emancipácii českého štátu a dynastie rodu Přemyslovcov v rámci kresťanskej Európy.