Domáce Kauzy Top

Národniari chcú, aby sme vedeli, aké mäso nám reštaurácie núkajú. Kto to zatají, zaplatí pokutu

Zdroj: TASR / Dano Veselský

BRATISLAVA – Kauza poľského bitúnku postavila do pozoru aj politikov. Zhruba pred dvoma mesiacmi prepukla kauza pokazeného hovädzeho mäsa z Poľska. Zo strany kompetentných sa už zaviedli viaceré opatrenia, aby sa zabránilo tomu, aby sa mäso z chorého poľského dobytka dostalo do stravovacích zariadení a na taniere Slovákov. Koaličnej SNS to zrejme nestačí. Rozhodla sa tento problém poistiť aj zákonom. Ten už je podaný aj v parlamente.

 

Kauza poľského bitúnku, ktorý dodával do viacerých členských štátov pokazené hovädzie mäso z chorého dobytka, na Slovensku prepukla v polovici januára. Na škandál s obchodovaním s mäsom z poľského bitúnku upozornil reportér poľskej televízie TVN24 Patryk Szczepaniak, ktorý sa tam na čas zamestnal. Novinár poukázal na praktiky , ktoré na bitúnku využívali. Ten bol následne uzavretý. Keďže sa mäso dostalo aj na slovenský trh, kauzu musela ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná vysvetľovať na parlamentnom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

Vtedy hovorila, že agrorezort spolu so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou urobili všetko, čo mohli, ba až nad rámec. Následne prijala mimoriadne núdzové opatrenia na mäso dovezené z Poľska, ktoré platí do odvolania. Rovnako vyzvala obchodné reťazce, aby nepredávali poľskú hovädzinu, na čo väčšina pristúpila a poľské mäso nepredáva. 

Na kauzu sa rozhodla reagovať aj samotná SNS, ktorá Matečnú nominovala do funkcie šéfky agrorezortu. V pondelok podala poslankyňa strany a podpredsedníčka klubu SNS Eva Antošová do parlamentu návrh novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Ten chcú doplniť o to, aby všetky reštaurácie a zariadenia spoločného stravovania museli povinne zverejniť, odkiaľ pochádza mäso, z ktorého varia. “A to v bezprostrednej blízkosti informácie o ponuke pokrmu, pri ktorého výrobe a príprave sa toto mäso použilo,” píše sa v návrhu. 

Spotrebiteľ má právo sa informovať

Ak by návrh národniarky cez parlament prešiel, počíta sa s tým, že by nadobudol účinnosť od 1. júla tohto roku. Antošová tak reaguje na opakované kauzy dovozu mäsa, ktoré by mohlo ohroziť zdravie občanov Slovenska.

“V prípade predaja mäsa v maloobchode sa o pôvode mäsa spotrebiteľ jednoducho dozvie, keďže ide o povinný údaj na etikete. Rozdielna situácia však nastáva v zariadeniach spoločného stravovania. Tu existuje síce právo spotrebiteľa informovať sa na pôvod mäsa, z ktorého je pokrm pripravený, avšak táto informácia je zväčša len ústna, t.j. priamo na mieste neoveriteľná,” uvádza predkladateľka návrhu zákona.

Podľa jej názoru je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal informáciu o pôvode mäsa, aby vedel operatívne reagovať na medializované kauzy, ako v prípade pokazeného poľského mäsa, či kuracieho mäsa pôvodom z Brazílie s baktériou salmonelózy. “Uvedená informácia bude mať sekundárny vplyv aj na zvýšenie odberu slovenského mäsa do prevádzok spoločného stravovania, keďže slovenské potravinárstvo neeviduje kauzy ako mäso z dovozu, a preto je u spotrebiteľa prirodzene žiadanejšie,” uvádzajú následne.

Návrh pochádza z Dankovho balíčku zákonov

Podľa predkladacej správy bude mať návrh zákona pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. V prípade, ak by reštaurácie povinnosť nedodržali, hrozí im pokuta od 150 až do 20-tisíc eur. Tie by mal ukladať príslušný orgán verejného zdravotníctva. Daný zákon patrí k balíčku návrhov zákona, ktoré v piatok predstavil šéf SNS a predseda NR SR Andrej Danko.

Národniari predkladajú na marcovú parlamentú schôdzu päť nových zákonov. Medzi nimi sa nachádza aj ten, ktorý predložila Antošová. Zdroj: TASR / Jakub Kotian

Ministerstvo pôdohospodárstva poslanecký návrh zákona víta. “Agrorezort dlhodobo upozorňuje, že nie je jedno, odkiaľ potraviny pochádzajú. Slovensko sa vďaka prísnej veterinárnej a potravinovej kontrole vyhýba potravinovým škandálom. Bezpečnosť a kvalitu potravín máme kompletne pod kontrolou na všetkých úrovniach – od farmy až na stôl,” uviedli pre Glob.sk. Následne zdôraznili, že v prípade, ak potravina cestuje z veľkej diaľky, obsahuje veľkú uhlíkovú stopu.

Poukázali aj prieskum, ktorý si agrorezort dal vypracovať agentúre A.K.O. Z neho vyplýva, že pre viac ako 57 percent respondentov je dôležitá krajina pôvodu mäsa. “To je úplne najviac spomedzi všetkých druhov potravín. Až 42,1% respondentov uvádza ako dôvod preferencie slovenských potravín prísnejšiu kontrolu potravín (42,1%) a čerstvosť (39%). Ak bude na jedálnom lístku uvedená krajina pôvodu mäsa, predpokladáme, že sa spotrebiteľ bude viac orientovať na mäso s krajinou pôvodu Slovensko,” uzavreli. 

Národniari podľa SaS stratili kontakt s realitou

Na názor k podanému zákonu z dielne SNS sa Glob.sk pýtal koaličných aj opozičných strán. Koaličná strana Most-Híd chce o medializovaných návrhoch SNS najprv rokovať na koaličnej rade.

Na podaný návrh zákona reagovala aj strana SaS. Podľa nich SNS nepozná predpisy a ak chcú, aby spotrebiteľ disponoval informáciou o pôvode mäsa, tak musia upraviť vyhlášku agrorezortu o požiadavkách na označovanie potravín a informovať o tom aj Európsku komisiu. A to podľa požiadaviek práva EÚ. Tímlíderka SaS pre pôdohospodárstvo Jarmila Halgašová následne dodáva, že je absurdné, že desiatky kilogramov mäsa, ktoré majú spornú kvalitu, vyvolali zbytočnú a finančne náročnú byrokraciu reštauračného sektoru. “Ten nie je nakoniec ani producentom mäsa, ale jeho spracovateľom. S takýmto nápadom môžu prísť len poslanci politickej strany, ktorí celkom stratili kontakt s realitou,” konštatovala. 

Matečná musela kauzu vysvetľovať na mimoriadnom parlamentom výbore. Šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš označil Poľsko za rizikovou krajinou. Zdroj: Glob.sk I David Duducz

Samotní liberáli konštatujú, že ak sa stane podobná situácia, ako v prípade kauzy s poľským mäsom, tak sa reštaurácie na dopyt zákazníkov prispôsobia. “Na to nepotrebujú štát s jeho skorumpovateľnými kontrolami a pokutami. Je zarážajúce, ako jedna vládna strana ignoruje úpadok slovenského podnikateľského prostredia, ktoré zaznamenávajú renomované medzinárodné merania. Miesto toho, aby podnikateľom na Slovensku podnikanie uľahčovala, nakladá na nich ďalšie a ďalšie bremená,” uviedli. “V konečnom sumári to znamená, že obeťami podvodníkov z Poľska bude celá verejnosť na Slovensku. Pýtame sa, aký je pôvod patologických chýb v uvažovaní SNS,” uzavreli.

Pokuty v prípade schválenia zákona bude ukladať Úrad verejného zdravotníctva. “S poslaneckým návrhom sa Úrad verejného zdravotníctva SR v súčasnosti oboznamuje a analyzuje jeho možné dopady z pohľadu viacerých zainteresovaných strán,” odpovedali na otázky Glob.sk. 

Glob.sk oslovil aj stranu Smer, Sme rodina a OĽaNO. Správu budeme aktualizovať.