BRATISLAVA (Redakcia/TASR) – Firmy na Slovensku upozorňujú na zhoršovanie podnikateľského prostredia. V konkurencii Poľska, Maďarska i Česka sme s výnimkou produktivity práce na tom najhoršie a prichádzame na ich úkor aj o nových investorov. V diskusnej relácii na Tablet TV to tvrdil Rastislav Cenký z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo. Glob.sk sa na názor spýtal aj Milana Kuruca z občianskeho združenia Pracujúca chudoba.
V rozhovore Cenký tvrdil, že Slovensko prichádza o nové investície. Ako príklad uviedol neúspech v súboji o automobilku BMW. Investori vraj posudzujú nielen úľavy, ktoré im ponúkne štát, ale aj stav infraštruktúry a aj ako sa štát správa k veľkým firmám. “Veľmi citlivo vnímajú, či je v krajine z dlhodobého hľadiska stabilita podnikateľského prostredia alebo nie. Na Slovensku to vnímame ako problém,“ konštatoval Cenký, podľa ktorého podnikatelia nemajú u nás víziu stabilného prostredia bez neustálych zmien.
„Štát zabúda na zamestnávateľov a práve oni musia vytvárať podmienky pre zamestnancov. Problémom je vysoká byrokracia i zhoršovanie legislatívneho prostredia. Hodnoty tvoria najmä veľké firmy a toto všetko ich neúmerne zaťažuje. Kontraproduktívne často pôsobia aj odbory v snahe zlepšiť podmienky pre svojich členov,“ vyjadril svoj názor Cenký.
Zamestnávatelia údajne plačú na nesprávnom hrobe
Milan Kuruc pre Glob.sk zareagoval inak. Cenkého tvrdenia odmietol. “Vôbec nerozumiem tomuto vyplakávaniu zamestnávateľov. Nás je v združení “päť a pol”, nemáme takmer žiadne financie, nemáme politickú silu a už sa nám podarilo pre zamestnancov presadiť mzdy v inzerátoch a čoskoro aj slobodu hovoriť o vlastnej mzde.” Kuruc sa diví, že zamestnávatelia, ktorí sa organizujú v zväzoch, republikových úniách, majú k dispozícii peniaze, no napriek tomu nevedia presadiť rozumné opatrenia pre debyrokratizáciu.
Na odbory má Kuruc tak isto iný názor. “Tak, ako je legitímna snaha zamestnávateľov vylepšovať podnikateľské prostredie, tak je legitímna snaha odborov vylepšovať prostredie zamestnanecké, ktoré je, mimochodom, v horšom stave ako to podnikateľské” vraví Kuruc.
Problémom majú byť platy
Konkurencieschopnosť Slovenska znižuje podľa Cenkého najmä tlak na neúmerné zvyšovanie platov. „Z hľadiska produktivity práce sme na tom síce v rámci V4 najlepšie, no rast miezd už nekorešponduje s rastom produktivity práce,“ dodal Cenký.
Kuruc na toto tvrdenie zareagoval otázkou: “To akože zamestnávatelia sú schopní konkurovať iba nízkymi mzdami? Takže, máme najvyššiu produktivitu z krajín V4, no po zohľadnení kúpyschopnosti máme najnižšie mzdy. Dokonca nám z krajín V4 aj najpomalšie rastú. Napriek tomu pán Cenký aktuálny stav hodnotí ako neúmerný tlak na zvyšovanie miezd?”
Súhlasí s Cenkým, že posledné štyri roky je rast miezd o kúsok rýchlejší ako produktivita práce, no upozorňuje, že predtým to bolo vyše 20 rokov naopak. Podľa Kuruca tak rast slovenských miezd iba doháňa to, čo predtým zameškal. To, že produktivita nerastie rýchlejšie majú podľa neho na svedomí aj samotní zamestnávatelia, ktorí dlhodobo investujú do výskumu a vývoja najmenej v krajinách V4 a keď to ešte porovnáme s priemerom EÚ, je to hanba.
Odporúča slovenským zamestnávateľom inšpirovať sa americkým zamestnávateľom – miliardárom Nickom Hanauerom. Ten podľa Kuruca tvrdí, že vyššie mzdy generujú vyššiu kúpyschopnosť a tá potom núti zamestnávateľov tvoriť nové pracovné miesta.
Zamestnávatelia môžu zamestnancom kedykoľvek pridať
Rast miezd na Slovensku podľa Cenkého vraj súvisí s nedostatkom pracovných síl a s rekordnou mierou nezamestnanosti, ktorá v októbri dosiahla 5,23%. Cenký zároveň tvrdí, že zjednodušenie ekonomickej migrácie a dovoz zamestnancov zo zahraničia nevyrieši situáciu na trhu práce. „Dovoz cudzincov rieši rýchly nedostatok pracovnej sily. Do budúcnosti by sme však mali riešiť tento problém systémovo a hľadať rezervy v štáte. Napríklad v baníctve sa nachádza dosť pracovných síl a už sme mohli skôr pristúpiť k útlmu tohto odvetvia. Mali by sme sa snažiť zefektívniť rekvalifikáciu marginalizovaných skupín a nachádzať rezervy aj v štátnych firmách a v štátnej správe,“ zdôraznil Cenký.
Tu čiastočne našiel spoločnú reč s Kurucom. “Pán Cenký má pravdu, mali by sme sa viac sústrediť na rekvalifikáciu, napríklad marginalizovaných skupín. Ale to vieme už 15 rokov. A čo v tomto smere doteraz robili zamestnávatelia? Investovali dosť do vzdelávania a tréningov, iniciovali spoluprácu so štátom? Neviem o ničom zásadnom,” reagoval Kuruc.
Zároveň kvituje, že zamestnávatelia chcú ľudí zo štátnych firiem a štátnej správy. “Pokojne im môžu ponúknuť atraktívnejšie platové podmienky a dobré pracovné prostredie, a trhovo ich k sebe pritiahnuť. Alebo je ich stratégia len tlačiť na štát, aby tých ľudí zo štátnych podnikov a úradov povyhadzoval, oni nemali na výber a museli sa tak zamestnať v ich podnikoch?”