Domáce Kauzy Politika Top

Najvyššiemu súdu chce šéfovať sudkyňa z Kočnerovej Threemy aj neúspešný kandidát na ústavného sudcu

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

BRATISLAVA – V hre sú dve mená. Súdna rada bude rozhodovať o tom, kto zasadne na jeden z najvýznamnejších postov v našej justícii a či bude vôbec obsadený. Najvyšší súd v súčasnosti vedie jeho podpredsedníčka Jana Urbancová. Doterajšia predsedníčka Daniela Švecová skončila a jej nástupcu sa zvoliť doposiaľ nepodarilo. Teraz majú záujem o lukratívny talár dvaja sudcovia. Jeden z nich má za sebou kariéru mimo hraníc Slovenska aj neúspešné pokusy stať sa sudcom Ústavného súdu. Meno druhej kandidátky sa zasa zvykne objavovať v súvislosti so Štefanom Harabinom a najnovšie aj s Threemou Mariana Kočnera. Čo vieme o Jánovi Šikutovi a Alene Šiškovej?

 

Pôvodným zámerom bolo, aby k situácii, keď Najvyšší súd nemá svojho predsedu, nedošlo. Nástupca Daniely Švecovej sa mal zvoliť ešte v septembri, niekoľko týždňov pred uplynutím mandátu končiacej šéfky. Ale nestalo sa tak. Súdna rada mala na výber troch kandidátov – Ivettu Macejkovú, Janu Bajánkovú a Soňu Mesiarkinovú. Navrhnutý do funkcie, ktorú už v minulosti zastával, bol aj sudca Štefan Harabin. Ten však krátko pred voľbou oznámil, že sa jej nezúčastní. Ako sa neskôr ukázalo, Harabin mal už v tom čase iné plány a pár dní na to oznámil, že má záujem o kandidatúru v blížiacich sa parlamentných voľbách na čele strany Vlasť.

Súdnej rade tak ostali na výber spomínané tri kandidátky. Ani po siedmich hodinách ich vypočúvania a dvoch kolách voľby však žiadna z nich potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov 18 členov Súdnej rady nedostala. V zákonom stanovenom čase tak musela byť vypísaná druhá voľba. Ukázalo sa, že záujem o jednu z najdôležitejších stoličiek v našej justícii mierne opadol. Podľa zákona sa predchádzajúci neúspešní kandidáti o post už opätovne uchádzať nemohli. Do funkcie tak boli navrhnutí dvaja noví – Alena Šišková a Ján Šikuta.

Alena Šišková. Zdroj: TASR / František Iván

Harabin aj Kočnerova Threema

Alenu Šiškovú do funkcie predsedníčky Najvyššieho súdu navrhla jeho bývalá šéfka Daniela Švecová. Dlhoročná sudkyňa má skúsenosti z Okresného súdu v Topoľčanoch, v roku 2007 ju vtedajší minister spravodlivosti Štefan Harabin menoval za jeho predsedníčku. Po uplynutí funkčného obdobia v roku 2012 sa o post uchádzala znova. Neuspela, jej kariéra však nabrala napriek tomu na obrátkach. Z okresného súdu putovala totiž na ten najvyšší, a to bez toho, aby mala skúsenosti s pôsobením aj na krajskom súde.

Na Najvyšší súd prišla v roku 2013. Súdu v tom čase šéfoval Štefan Harabin. Šišková začala ako stážistka, netrvalo však dlho v roku 2014 sa stala jeho pevnou súčasťou ako sudkyňa trestnoprávneho kolégia. V rokoch 2012 až 2017 bola tiež členkou Súdnej rady. Do funkcie ju zvolil v tajnej voľbe parlament, navrhla ju vtedajšia poslankyňa za stranu Smer-SD a dnes sudkyňa Ústavného súdu Jana Laššáková. Strana Smer-SD mala v tom čase v Národnej rade väčšinu.

Keď sa v roku 2014 volil predseda Najvyššieho súdu, Šišková v nej podporila Štefana Harabina a dala mu svoj hlas.

Najnovšie sa sudkyňa spomínaná v súvislosti s podnikateľom Marianom Kočnerom obžalovaným okrem iného v prípade vraždy novinára. Upozornil na to Denník N. Z Kočnerovej údajnej komunikácie cez aplikáciu Threema s vtedajším podpredsedom Okresného súdu Bratislava I. Vladimírom Sklenkom vyplýva, že mal záujem na tom, aby bol v prípade podnikateľa Jozefa Majského uznaný jeho zlý zdravotný stav a nešiel do “basy”. Prípad mal na stole senát v zložení Alena Šišková, Jana Serbová a Gabriela Šimonová, pričom z komunikácie tiež vyplýva, že štrajkovať” mala zo spomínanej trojice iba Serbová. Zvyšné dve sudkyne, vrátane Šiškovej, mali byť “vraj ok”. Neskôr mal Sklenka tieto informácie poopraviť s tým, že “ok je iba jedna.” Najvyšší súd nakoniec Majského stíhanie prerušil zo zdravotných dôvodov.

Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko vníma kandidatúru Šiškovej ako kontroverznú. Poukazuje na Kočnerovu Threemu aj blízkosť k Harabinovi. Upozorňujú tiež na to, že pred tým, ako prišla na Najvyšší súd, nepôsobila na krajskom, čo je podľa nich výnimočné.

Ján Šikuta. Zdroj: Glob.sk / David Duducz

Kariéra v cudzine a neúspešná cesta do Košíc

Začiatky Jána Šikutu v sudcovskom talári siahajú na dnes už neexistujúci Okresný súd Bratislava vidiek. Na rozdiel od Šiškovej, Šikuta pôsobil aj ako sudca krajského súdu – opäť v hlavnom meste. Od roku 1995 do roku 2004 bol následne právnym poradcom v Úrade Vysokého komisára OSN pre utečencov. Ďalšia možnosť pôsobiť v niektorej zo svetových inštitúcii sa Šikutovi naskytla v roku 2004, keď bol Súdnou radou navrhnutý ako jeden z troch slovenských kandidátov na Európsky súd pre ľudské práva. Lukratívny post sudcu v Štrasburgu nakoniec získal. V roku 2009 túto pozíciu úspešne obhájil a ostal v nej až do roku 2015. Po návrate na Slovensko uspel vo výberovom konaní na sudcu Najvyššieho súdu. Stal sa súčasťou občianskoprávneho kolégia. Na post predsedu Najvyššieho súdu ho navrhol člen Súdnej rady Branislav Jablonka.

Má tiež za sebou viacnásobnú neúspešnú kandidatúru na sudcu Ústavného súdu. Dostať sa do Košíc skúsil už v roku 2014. Opakovane tak urobil aj tento rok, keď mandát končil až deviatim z 13 sudcov. Do funkcie ho navrhli právnické fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Univerzity Komenského a ombudsmanka Mária Patakyová. Jeho cesta na Ústavný súd sa však skončila v parlamente, kde nedostal dostatočný počet hlasov.

Švecová začiatkom októbra ako šéfka Najvyššieho súdu skončila. Zdroj: TASR / Martin Baumann

Posledné slovo má Čaputová

Súdna rada bude tentoraz rozhodovať v tajnej voľbe. Aby bol nový šéf súdu zvolený, bude potrebné, aby dostal nadpolovičnú väčšinu hlasov. Pri 18 členoch rady to znamená mať na svojej strane aspoň 10. Posledné slovo však bude na prezidentke, ktorá predsedu Najvyššieho súdu do funkcie menuje. Už pred septembrovou voľbou však Zuzana Čaputová avizovala, že nebude vymenovávať osoby, ktoré by mali sporný, či už profesijný, alebo osobnostný príbeh. Vtedy sa o post uchádzal aj Štefan Harabin. Práve Čaputovej slová mu poslúžili ako argument, prečo svoju kandidatúru nakoniec stiahol.

Mohlo by vás zaujímať: