Nitra Regióny Top

Hrad v najstaršom meste na Slovensku je opradený tajomstvami. Toto o ňom prezrádzajú legendy

Nitriansky hrad je dominantou mesta pod Zoborom, ktoré mnohí nazývajú aj Matka miest. O Nitre sa niekedy hovorí, že bola, podobne ako Rím, založená na siedmich pahorkoch. Je to najstaršie mesto na Slovensku a z hľadiska histórie má obrovský význam. Zdroj: Archív

NITRA – Takéto miesta by ste mali vidieť. Slovensko je síce malá krajina, ponúka však veľa historických skvostov  v podobe hradov, zámkov či kaštieľov. A jedným z takýchto miest, ktoré by mali rozhodne všetci vidieť, je aj starobylá Nitra, ponúkajúca turistom okrem iného aj nádherný Nitriansky hrad. V ňom, i jeho blízkom okolí, je rozhodne čo obdivovať a turista bude odtiaľ určite odchádzať s nezabudnuteľnými zážitkami.

O Nitre sa niekedy hovorí, že bola, podobne ako Rím, založená na siedmich pahorkoch. Je to najstaršie mesto na Slovensku a z hľadiska histórie má obrovský význam. Počiatky osídlenia tu siahajú až do praveku, pretože Nitra a jej okolie bola pomerne husto osídleným územím už pred 30-tisíc rokmi. Nitriansky hrad stojí na mieste starého slovanského hradiska, pôvodne obklopeného korytom rieky Nitry. História Matky miest, ako ju občas familiárne nazývajú, sa začína koncom 5. storočia, keď na jej územie prichádzajú prví Slovania. Už v prvej polovici 7. storočia sa západné pramene zmieňujú o štátnom útvare Slovanov, Samovej ríši, ktorá bola akýmsi predchodcom ďalšieho štátneho útvaru – Veľkej Moravy. Jedným z jej hlavných centier bola práve aj Nitra, o ktorej hradisku pochádza úplne prvá písomná zmienka už z roku 871.

Nitriansky hrad stojí na mieste starého výšinného slovanského hradiska, pôvodne obklopeného meandrovitým korytom rieky Nitry. Prvá písomná zmienka o hradisku pochádza z roku 871. Zdroj: Archív

Centrum Nitrianskeho biskupstva

V prvej písomnej zmienke sa tiež spomína stavebná činnosť kniežaťa Pribinu a posvätenie jeho kostola v Nitre v roku 828. V období Veľkej Moravy sa práve tu zdržiaval knieža Svätopluk. Nitra sa spomína aj v súvislosti s pôsobením svätých Cyrila a Metoda. Od roku 880 tu bolo centrum novozriadeného Nitrianskeho biskupstva, ktoré pretrvávalo na veľkomoravskej tradícii. Správy o ňom sa začínajú množiť aj začiatkom 12. storočia. V tom čase mal hrad rozlohu takmer 8,5 ha a patril k najrozľahlejším v stredovekom Uhorsku. Toto miesto neslúžilo iba pre potreby svetskej moci či hradnej posádke, ale aj Nitrianskej kapitule, kanonikov a nitrianskym biskupom, ktorí zároveň zastávali úrad nitrianskeho župana. V čase vojenského ohrozenia tu nachádzali útočisko obyvatelia širokého okolia. Najrozsiahlejšou kamennou stavbou bola biskupská Katedrála sv. Emeráma, Andreja-Svorada a Beňadika, ktorá sa spomína aj v Maurovej legende z rokov 1064 – 1070 ako miesto, kde boli uložené ostatky sv. Andreja-Svorada a Beňadika. Predpokladá sa, že na mieste terajšieho biskupského paláca vznikla už v 12. storočí kamenná stavba románskeho biskupského paláca, primeranú rezidenciu tu zrejme museli mať i nitrianski župani.

 

Hrad čelil počas svojej histórie viacerým nepriateľským nájazdom. Dobýjali ho Tatári, vojská Matúša Čáka Trenčianskeho, zničiť sa ho pokúšali za stavovského povstania, ale aj Turci, preto sa pristúpilo k ďalšiemu opevňovaniu kedy bola postavená i nová vnútorná hradná brána, ktorú s podhradím spájal kamenný most. Zdroj: Glob.sk/juh

Až dvakrát ho vypálili a zničili

Nitriansky hrad v rokoch 1241 a 1242 odolal tatárskemu vpádu, za čo kráľ Belo IV. v roku 1248 udelil podhradiu privilégiá. V roku 1273 však bol hrad spolu s mestom vypálený. A na začiatku 14. storočia hrad zničili aj vojská Matúša Čáka Trenčianskeho, od ktorého vyšiel príkaz rozváľať a znefunkčniť všetky stojace zvyšky stavieb i opevnenia. Hrad bol postupne obnovovaný, pôvodné opevnenie z 12. storočia bolo dokladané novými časťami muriva, čo je dnes viditeľne zachované. Nepokoje ale zasiahli hrad aj v 15. storočí, preto sa pristúpilo k ďalšiemu opevňovaniu, ktoré pokračovalo v 16. storočí, teda v čase tureckého nebezpečenstva, keď bol postavený renesančný hradný palác a nová vnútorná hradná brána.

Dominantou hradu je starobylý chrám sv. Emeráma, ktorý počas stáročí prešiel viacerými prestavbami a každá na ňom zanechala viditeľnú stopu. Najdominantnejšie sa pod vzhľad baziliky podpísala radikálna ranobaroková prestavba chrámu za biskupa Jána Telegdiho v 17. storočí, počas ktorej vznikol výškovo odstupňovaný katedrálny komplex. Zdroj: Glob.sk/juh

Chrám zdobili významní umelci

Rekonštrukcia hradu za biskupa Jána IV. Telegdyho v rokoch 1622 – 1642 priniesla radikálnu prestavbu sakrálneho komplexu. Počas stavovských povstaní v prvej polovici 17. storočia bol hrad centrom vojenských operácií. V roku 1663 sa dokonca dostal na krátky čas do rúk Turkov, ich prítomnosť sa podpísala aj na zničenom stave katedrály. Po odstránení škôd prebudovali v rokoch 1673 – 1674 celý obranný systém hradu podľa požiadaviek modernej fortifikácie. K ďalšej veľkej stavebnej a obnovnej činnosti došlo na hrade až po skončení povstania Františka Rákóciho v roku 1704, keď biskup Ladislav Adam Erdödy prestaval tzv. horný kostol a vybudoval nový biskupský palác. Do Nitry boli pozývaní významní umelci, aby sa podieľali na výzdobe chrámu. Hrad po tejto prestavbe nadobudol dnešnú podobu.

Katedrálny chrám s barokovou výzdobou je dominantou Nitrianskeho hradu. Dielo zavŕšil Ladislav Adam Erdödy, biskup a uhorský kancelár bravúrnou umeleckou výzdobou, ktorá radí dnes katedrálu k najkrajším príkladom barokovej výzdoby na Slovensku. Zdroj: Glob.sk/juh

Najznámejšia povesť o Svätoplukovi

V minulosti bol takmer každý hrad či zámok spájaný s nejakou povesťou. Tie svoje má aj Nitriansky hrad. Asi najznámejšou je povesť o  Svätoplukovi. Mocný veľkomoravský kráľ Svätopluk si dal pred smrťou zavolať svojich troch synov. Každému z nich podal jeden prút a prikázal im, aby ho zlomili. Mladí veľmoži bez väčšej námahy otcovu žiadosť splnili. Potom dal kráľ trojicu prútov zviazať a opäť vyzval synov, aby zväzok zlomili. Táto úloha sa však ukázala ako oveľa ťažšia. Týmto spôsobom Svätopluk ukázal svojim potomkom potrebu svornosti a spoločnej sily, lebo len tá im pomohla zaručiť neporaziteľnosť a krajine blahobyt.

V podhradí je neprehliadnutelná bronzová socha kniežaťa Pribinu, postavená na pamiatku prvého slovanského kniežaťa – vladára, ktorý v tridsiatych rokoch 9. storočia postavil v Nitre prvý kresťanský kostol. Knieža zdraví návštevníkov slovanským pozdravom – mečom držaným oboma rukami pri hrudi. V rokoch 825 až 833 bol posledným kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva. Bol ženatý, mal syna Koceľa s manželkou, ktorá pochádzala z Bavorska. Zdroj: Glob.sk/juh

Poznáte povesť o Žofke a vodníkovi?

S Nitrianskym hradom je spájaná aj ďalšia, menej známa povesť. Bola raz jedna krásna deva menom Žofka, ktorá nádherne spievala a na Nitrianskom hrade slúžila tri roky. Pytačov mala azda na každý prst, lenže ona všetkých odmietala. Krstná mať jej preto často hovorievala: ,,Žofka, Žofka, ty raz preberieš…“ Ona jej na to, že čaká na toho pravého. Po práci si Žofka často spievala pri hradnej studni, keď tu raz počuje: ,,Krásne dievča, hľadám Žofku, čo na hrade pracuje,“ zaliečavo ju oslovil mládenec. „Lebo chýr o jej kráse sa doniesol až ku mne a ja som sa rozhodol ju hľadať,“ vravel jej ďalej. Žofka sa začervenala a priznala, že ona je tá dotyčná. Vysoký, krásny šľachtic v zelených nohaviciach, čižmách, v zelenom kabáte a klobúku sa jej veľmi páčil. Takto si predstavovala svojho milého. Nuž, dohodli sa na stretnutí na druhý deň pri studni. Všetko to sledoval Martin, ktorému sa Žofka už dlho páčila. Opýtal sa jej, kto to bol. Ona mu na to odvrkla, že ho to vraj nemá zaujímať. Martin jej vyznal svoju lásku a povedal, že bude na ňu čakať, kým si to sama nerozmyslí. Žofka však už bola rozhodnutá pre pána v zelenom a nepomohli jej žiadne dohovárania. Ani Martin, ani krstná mať počarovanej dievčine nemohli pomôcť. Jedného večera, ako tak hľadela do studne a čakala švárneho neznámeho, počula hlas a ten ju stiahol do vody. Žofka tak doplatila na svoju pýchu a prieberčivosť. Povesť hovorí, že po čase sa zo studne začal ozývať ženský spev, veľmi podobný tomu Žofkinmu.

S Nitrianskym hradom a studňou v ňom je spájaná povesť o Žofke a vodníkovi, ktorá hovorí, že zo studne sa občas ozýva ženský spev, veľmi podobný tomu krásnej, no zvláštne zamilovanej Žofky. Zdroj: Glob.sk/juh

Povesti o zrade aj čiernom psovi

S Nitrianskym hradom sú spojené aj ďalšie dve povesti, pričom tá druhá je priam strašidelná. Prvá povesť je spätá s časmi tureckých nájazdov na Nitru. Príbeh rozpráva o mladom zemanovi, ktorý sa na istý čas stal znenazdajky pánom Nitriankseho hradu. Najprv mu to vyveštila dvorná cigánka, až napokon sa to stalo pravdou. Pánom hradu sa ale stal pomocou zrady vlastného národa a priateľov, keď pomohol Turkom zmocniť sa panstva. Vďaka Turkom vládol pol roka, až kým si generál de Souches spolu s generálom Kohárym neprišli vybojovať územie späť. Zradcu Nitrana našli po troch dňoch utopeného v studni.

Ďalšia, desivejšia povesť, hovorí o psovi, ktorý sa má zjavovať pod hradným kopcom. Pred hradnou bránou sa tento čierny pes zjavuje vraj presne o polnoci a stráži ju. Mal by byť veľký s červenými očami a mohutným chvostom. Povesť hovorí, že je to duch Turka, ktorý zabil na tomto mieste veľmi veľa obrancov mesta, preto je jeho večným trestom odháňať každého, kto by sa sem pokúsil vstúpiť.

Galéria
V centre nádvoria Nitrianskeho hradu sa nachádza Diecézne múzeum Nitrianskeho biskupstva. Je prvým diecéznym múzeom na Slovensku. V jeho prvej časti je expozícia literárnych pamiatok úzko spätých s počiatkami kresťanstva na našom území, pomenovaná Keď písmo prehovorí, v druhej je klenotnica pomenovaná Skvosty Katedrály baziliky Svätého Emeráma. Zdroj: Glob.sk/juh
Veľmi vzácny historický kúsok na Nitrianskom hrade je Nitriansky kódex, ktorý vznikol v benediktínskom kláštore v Hronskom Beňadiku, predpokladá sa, že okolo roku 1083. Písaný je úhľadným písmom s kolorovanými iniciálkami a obsahuje mená svätcov aj zoznam liturgických sviatkov slávených v čase jeho vzniku. Je umeleckým skvostom, ktorému dominuje byzantský dvojitý kríž zo strieborného plechu s dutým vnútrom obsahujúcim relikvie – úlomky dreva a kúsok hrubej tkaniny. Tie podľa legendy pochádzajú z kríža, ktorý v 4. storočí mala objaviť na vrchu Golgota matka rímskeho cisára Konštantína Veľkého Helena. Dosku ozdobili v 1. polovici 14. storočia a patrí k najvzácnejším gotickým kovovým plastikám na Slovensku. Uložený je v Diecéznom múzeu. Zdroj: Glob.sk/juh
Rekonštrukciou prešiel aj vzácny organ, ktorý sa stal najvýznamnejším nástrojom bachovského, barokového charakteru na Slovensku. Najstaršie časti tohto hudobného nástroja pochádzajú z polovice 17. storočia. Zdroj: Glob.sk/juh
Morový stĺp, ktorý dominuje podhradiu, je vrcholnobarokovým súsoším situovaným na južnom svahu hradného kopca. Postavené bolo v roku 1750 sochárom Martinom Vogerlem na pamiatku veľkých morových epidémií v rokoch 1710 a 1739. Zhotovené je z viacerých typov kameňa, pôvodne však bolo polychromované a zlátené. Na rímse sa nachádzajú štyri hlavné plastiky – sochy uhorských kráľov a svätcov sv. Štefan, sv. Ladislav, sv. Imrich a pražský biskup sv. Vojtech. Na hlavici je situovaná socha Panny Márie Immaculaty. Zdroj: Glob.sk/juh
V Diecéznom múzeu na Nitrianskom hrade si môžu turisti pozrieť aj veľmi vzácny Nitriansky evanjeliár, ktorý je najstaršou zachovanou rukopisnou knihou na území Slovenska aj celého bývalého Uhorska. Vznik tohto literárneho skvostu možno datovať do okolia roku 1083. Zdroj: Glob.sk/juh
Corgoň je legendárnou nitrianskou postavou, ktorú v podhradí obdivuje množstvo turistov. Údajne bol kováčom v Hornom meste a mal veľkú silu. Podľa legendy pomohol mestu odraziť útok Turkov tak, že na nich kotúľal obrovské kamene. Corgoň, ktorý v Nitre podopiera časť budovy Kluchovho paláca v Hornom meste žil v 16. storočí. Podľa povesti bol taký silný, že keď udrel kladivom na nákovu, zatriaslo sa celé Horné mesto. Corgoň nie je iba obyčajnou sochou. Dotknúť sa Corgoňa znamená mať o jednu pomoc navyše. Zdroj: Glob.sk/juh
Hrad čelil počas svojej histórie viacerým nepriateľským nájazdom. Dobýjali ho Tatári, vojská Matúša Čáka Trenčianskeho, zničiť sa ho pokúšali za stavovského povstania, ale aj Turci, preto sa pristúpilo k ďalšiemu opevňovaniu kedy bola postavená i nová vnútorná hradná brána, ktorú s podhradím spájal kamenný most. Zdroj: Glob.sk/juh
Patrónmi nádhernej barokovej katedrály Nitrianskeho hradu sú svätí Emerám, Andrej-Svorad a Beňadik. Zdroj: Glob.sk/juh
Medzi veľmi vzácne objavy v bazilike sv. Emeráma patrí aj neskorogotická freska Smrť a Korunovanie Panny Márie, ktorú reštaurátori objavili za oltárom v dolnej lodi katedrály. Freska z prelomu 14. a 15. storočia bola ukrytá pred zrakmi ľudí niekoľko storočí. Zdroj: Glob.sk/juh
Na Nitrianskom hrade je možno vidieť aj jedinečné vykopávky. Jednou z nich je kostra muža a ženy z čias Veľkej Moravy. Návštevníci ich môžu vidieť v hradných kazematoch. Zdroj: Glob.sk/juh
Návštevníkov určite zaujme aj bronzová socha pápeža Jána Pavla II. v nadživotnej veľkosti, ktorá je vysoká takmer 4 m a váži približne 1,5 tony. Stojí na Nitrianskom hrade pred Biskupským palácom a osadená je na žulovom podstavci. Zdroj: Glob.sk/juh
Návštevníkov hradu určite zaujme aj z dreva vyrezávaná Posledná večera v životnej veľkosti, ktorá je darom od rezbára z neďalekého Klasova. Zdroj: Glob.sk/juh
Pre unavených a vysmädnutých turistov postavili v podhradí útulnú reštauráciu, ktorá však vôbec nenarúša vzhľad nádherného historického hradu. Zdroj: Glob.sk/juh
Desivejšia povesť z Nitrianskeho hradu hovorí o čiernom psovi, ktorý sa má zjavovať pod hradným kopcom. Pred hradnou bránou sa zjavuje vraj presne o polnoci a stráži ju. Podľa povesti je to duch Turka, ktorý zabil na tomto mieste veľmi veľa obrancov mesta, a preto je jeho večným trestom odháňať každého, kto by sa sem pokúsil vstúpiť. Zdroj vignette.wikia.nocookie.net
navigate_before
navigate_next