BANSKÁ BYSTRICA – Superšampión medzi veteránmi. Aj takto by sa dal v nazvať Vladimír Výbošťok (72) z Banskej Bystrice, ktorý preteká najmä v šprintoch, ale občas aj v skoku do diaľky. Niektorí ho dokonca nazývajú slovenský Bolt. Pri sčítaní všetkých jeho úspechov na svetovom či európskom fóre mu ale toto prirovnanie patrí absolútne zaslúžene.
Cesta k atletike však nebola pre Vladimíra vôbec priama, ba dá sa povedať, že sa k nej dostal okľukou a úplnou náhodou. „Som Tatranec, takže v detstve som sa venoval najmä lyžovaniu. Neskôr som hrával hokej za vtedajšiu druholigovú Banskú Bystricu, odkiaľ som šiel na vojnu do Hradca Králové, neskôr do Mladej Boleslavi, kde som tiež hral hokej,“ vrátil sa do mladosti Vladimír. Viac sa športu začal venovať až neskôr, keď ako bývalý policajt odišiel po 23 rokoch v službe do výsluhového dôchodku. „Rozhodol som sa pre atletiku, ku ktorej ma to ťahalo od mladosti, pretože tam si je každý zodpovedný sám za seba. Ako sa človek pripraví, taký výkon podá,“ vraví dnes veľmi úspešný atlét-veterán.
Tvrdé tréningy základom úspechu
„Smrteľne“ vážne sa Vladimír začal venovať atletike až vo svojich 40-tich rokoch. „Začiatky neboli ľahké, no oddal som sa tomu celý a trénoval som ozaj veľmi poctivo. Každý deň to boli skoro tri hodiny, ba občas aj viac. Niekedy i dvojfázovo,“ priznáva slovenský Bolt. Vladimír sa stal prvýkrát majstrom sveta veteránov v americkom Puerto Rico v roku 2003, kde ako 55-ročný zabehol stovku za 11,77 sekundy a porazil i domácich “rýchlikov”. „Dovtedy som bol dvakrát majstrom Európy v behu na 100 aj 200 m z roku 2002,“ zalovil v pamäti Výbošťok, ktorý je dnes už nielen doslova zberačom cenných kovov, ale aj rekordov.
V záznamoch má štyri „sveťáky“
Vladimír dokazoval svoju super kvalitu nielen v šprintoch, ale aj v skoku do diaľky. „Na Svetových hrách veteránov v talianskom Turíne v roku 2013 som vyhral behy na 100 i 200 m a dokonca aj skok do diaľky,“ vraví pyšne Vladimír, ktorý dovtedy zaznamenal štyri svetové rekordy. „Prvý bol ešte v roku 2007, ktorý som dosiahol na halových majstrovstvách Európy v Helsinkách, kde som mal na 60 m čas 7,66 sekundy, pričom dovtedy platný rekord bol 7,99 sekundy. Vtedy som pretekal vo veku 60 rokov. Ďalšie dva boli v roku 2012 v behu na 60 m v hale, pričom jeden som zabehol v Prahe a druhý na halovom svetovom šampionáte vo fínskom Jyväskylä, kde som v najkratšom šprinte zabehol čas 7,81 sekundy,“ skonštatoval na margo svojich prvých rekordov Vladimír. V tom istom roku na európskom šampionáte veteránov v nemeckom Zittau vyrovnal svetový rekord Američana Robbinsa, kde mu na 100 m namerali čas 12,37 sekundy. Skutočnosť, že to bol excelentný čas dokresľuje i fakt, že pri prepočte podľa svetových atletických tabuliek zohľadňujúcich vek šprintéra je to seniorský čas na úrovni svetového rekordu Usaina Bolta 9,58 sekundy!
Rýchlejší ako vychýrený Jamajčan
Na svetovom šampionáte sa účastní aj 40 šprintérov, takže vyhrávať medzi nimi nie je vôbec jednoduché. Najrýchlejší senior planéty sa však môže popýšiť aj ďalším skvelým časom, ktorým dokonca legendárneho jamajského šprintéra Usaina Bolta porazil. „Bolo to pri jeho rozlúčke s pretekárskou kariérou, kde jemu v Ostrave pred tromi rokmi namerali štartovný reakčný čas 0,161 a mne 0,119,“ prezrádza hrdo Vladimír, ktorý sa zrejme porovnania svojich kvalít s najrýchlejším mužom planéty nedočká. „Také svetové extratriedy ako Usain Bolt, vekovo už tiež zapadajúce do kategórie veteránov, však zatiaľ na také súťaže nechodia,“ dodáva smutne najrýchlejší veterán planéty, ktorý sa tak môže porovnávať v šprinte iba s ďalšou, o štyri roky mladšou svetovou šprintérskou hviezdou – Kimom Collinsom. „Podľa istých pravidiel sa s ním ale môžem stretnúť na pretekoch iba každých 10 rokov,“ vysvetlil Výbošťok.
Za pol hodinku nadvíha 105 ton!
Pripravovať sa na vrcholné svetové podujatie a najmä uspieť na ňom nie je vo Vladimírovom veku 72 rokov vôbec jednoduché. „Teraz trénujem iba jedenkrát denne, ale skutočne intenzívne. Na tréningu som aj šesťkrát do týždňa. V prvom rade musím dodržiavať správnu životosprávu a občas si pomáhať vitamínmi. Veľmi dôležitá je tiež regenerácia, pretože staršie telo a svaly sú čím viac opotrebovanejšie. Mojím vzorom je bývalý skvelý taliansky bežec Pietro Mennea. Navyše, ja mám už za sebou aj operáciu kolena,“ netají skvelý atlét „dôchodca“, ktorý za možnosti regenerácie i posilňovania vďačí najmä svojmu členstvu v banskobystrickej Dukle. Doslova dych vyrážajúce sú ale dávky, ktoré si dáva v posilňovni. „Na leg presse, čo je šikmá lavička, vytlačím 463 kg. To je môj osobný rekord. Pri leg presse dvíham na tréningu 150 kg záťaž aj 700 krát, čo je v prepočte 105-tisíc kilogramov, a teda za pol hodinku je to 105 ton! Prirodzene, okrem toho idem aj na iné stroje, kde zase namáham a precvičujem iné časti tela,“ šokuje Vladimír.
Sponzorov málo, úspechov ako maku
Smutné je, že takýto svetový atlét, hoci v pokročilom seniorskom veku, akým Vladimír Výbošťok určite je, si musí zháňať peniaze na európske či svetové súťaže sám, prípadne sa dotovať iba z vlastného. „Žiaľ, aj toto je realita. Občas musím chodiť doslova po žobraní, aby mi niekto pomohol. Odmenou pre sponzora je aspoň to, že domov sa zväčša nikdy nevraciam bez medaily,“ dopĺňa slovenský Usain Bolt. A že je Vladimír vo svojich 72 rokoch naozaj úspešný dokumentuje aj jeho medailová zbierka z európskych a svetových šampionátov a hier: 6–násobný majster sveta a 16–násobný majster Európy, je držiteľom 83 medailí, z toho 41 zlatých, 23 strieborných a 19 bronzových.
