Politika Spoločnosť Top Zahraničné

Najprv migranti, teraz utečenci. Na stole je ďalšia dohoda, ktorá môže vyvolať vášne

V Maroku sa má schváliť aj dohoda o utečencoch. (TASR/AP)

BRATISLAVA – Už v polovici decembra sa v Maroku koná vrcholná schôdzka OSN, na ktorej sa má schváliť dlhodobo diskutovaný Globálny rámec OSN o migrácii. Mnohé krajiny už z dohody odstúpili. Aj zahraničný výbor NR SR odporučil vláde, aby z paktu vycúvala. Málo sa však hovorí o ďalšej dôležitej veci. Koncom toho istého mesiaca má Valné zhromaždenie OSN rokovať aj o ďalšom pakte, ktorý sa týka utečencov.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová pred pár dňami počas svojho dialógu s občanmi v meste Chemnitz len medzi rečou spomenula, že popri pakte o migrácii sa na pôde OSN pripravuje aj ďalšia dohoda. Tá sa týka utečencov. 

Z Globálneho rámca OSN o migrácii pritom vystúpilo už niekoľko krajín. Pripomeňme si, ktoré to sú: USA, Maďarsko, Rakúsko, Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Poľsko, Austrália a Izrael. Aj u nás sa na túto tému vedie búrlivá diskusia. Minister zahraničia Miroslav Lajčák dokonca pohrozil v prípade odstúpenia Slovenska z paktu svojou demisiou. 

Čaká podobný osud aj dohodu o utečencoch? Ako píše welt.de, tento dokument by mohol byť zdrojom ďalších konfliktov. Jedinou krajinou, ktorá však zatiaľ oznámila, že ani tento pakt nepríjme, je USA.

Pravdou je, že OSN začalo pripravovať oba pakty v takmer rovnakom čase. Zatiaľ, čo dohoda o migrácii má byť prijatá v strede decembra na konferencii v Maroku, pakt o utečencoch v druhej polovici toho istého mesiaca na VZ OSN.

Aký je rozdiel medzi oboma dohodami

Toľko diskutovaný Globálny pakt o utečencoch sa zaoberá len oficiálne uznanými utečencami. Teda osobami, ktoré majú podľa medzinárodného alebo národného práva nárok na ochranu. Sú to ľudia, ktorí utekajú pred vojnou alebo pred politickým prenasledovaním. 

Migračný pakt sa zaoberá osobami, ktoré odišli zo svojej krajiny, ale právo na ochranu nemajú. Utekajú napríklad za lepším životom, prácou, vzdelaním, prípadne kvôli spojeniu sa s rodinou.

Kto je považovaný za utečenca definuje okrem iných dokumentov aj Ženevská konvencia. Nový pakt by mal prispôsobiť štandardy pri zaobchádzaní s nimi a lepšie prerozdeliť na medzinárodnej úrovni záťaž spojenú s ich prijatím. 

Takisto má okrem iného zabezpečiť utečencom lepší prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu. Má im tiež umožniť, aby si sami zarobili na svoj život. Navyše sa má v ňom rozšíriť mechanizmus zvaný aj “Resettlement” teda presídlenie. V rokoch 2018 a 2019 má podľa toho Nemecko prijať 10 200  utečencov. Organizácia OSN na pomoc utečencom má za úlohu právnymi prostriedkami sprostredkovať presídlenie utečencov do krajín, ktoré sú ich prijatiu otvorené.

Sankcie sa v tomto dokumente, podobne ako v pakte o migrantoch, nenachadzajú.

Čo to znamená pre Slovensko

S otázkou, aký postoj k Migračnému paktu má Slovensko, sme sa obrátili na ministerstvo zahraničných vecí. To, či ho Slovensko podporí alebo nie sme sa však zatiaľ nedozvedeli.  “V Maroku sa bude prijímať iba Globálny rámec pre migráciu. Globálny rámec pre utečencov sa bude prijímať v pléne VZ OSN v druhej polovici decembra 2018. Oba globálne rámce sú nezáväzné dokumenty, ktorých uplatňovanie je založené na rešpekte k suverenite a k jurisdikcii jednotlivých krajín. Uvedené rámce nevytvárajú pre štáty ďalšie záväzky a povinnosti nad rámec už platných medzinárodných dohôd,” uviedol pre Glob.sk hovorca rezortu Boris Gandel.