BRATISLAVA – Najviac parlamentných aktivít týkajúcich sa životného prostredia pochádzalo počas prvého roku novej vlády z prostredia opozičných strán SaS a OĽaNO-NOVA, ako aj od nezaradeného poslanca Miroslava Beblavého.
Líderské postavenie v rámci týchto strán má pritom SaS, a to najmä vďaka pôsobeniu environmentalistky Anny Zemanovej. Rok po parlamentných voľbách to konštatovali zakladajúci členovia Slovenského ochranárskeho snemu Ján Szöllös a Mikuláš Huba, ktorí hodnotili plnenie environmentálnych záväzkov a sľubov jednotlivých parlamentných strán.
Koaliční poslanci prepadli
„Úplne v tomto hodnotení prepadli poslanci a poslankyne za strany vládnej koalície,“ konštatoval Huba. Dodal, že v porovnaní s prvým rokom po voľbách v roku 2012 aktivita poslancov, poslankýň a politických strán v environmentálnej oblasti v uplynulom roku citeľne poklesli.
„Nikto neočakáva, že strany v prvom roku po voľbách realizujú v plnom rozsahu svoje volebné programy. Čo však od nich žiadať môžme a musíme je uskutočnenie aspoň prvých krokov na ich realizáciu,“ zdôraznil Huba.
Na dotazník odpovedali iba liberáli
Tesne pred vlaňajšími parlamentnými voľbami Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR v spolupráci s Centrom pre trvalo udržateľné alternatívy a Slovenským ochranárskym snemom vyhodnotila environmentálne časti volebných programov politických strán a hnutí. Tento rok na environmentálny dotazník ochranárov odpovedala len strana Sloboda a Solidarita. Podľa Hubu sa tak stalo prvýkrát za posledných 27 rokov.
„Oslovené parlamentné strany svoj volebný program buď neplnia, a preto nevedeli alebo nechceli na naše otázky odpovedať, alebo považujú problematiku životného prostredia za natoľko marginálnu, že nie je potrebné sa jej venovať, alebo sú natoľko arogantné, že je pod ich úroveň reagovať na otázky mimovládnych organizácií,“ vyhlásil.
Pokrok väčší na papieri ako v skutočnosti
Čo sa týka činnosti ministerstva životného prostredia (MŽP) za posledný rok, envirorezort dosiahol podľa Hubu „veľmi mierny pokrok, aj to viac na papieri ako v skutočnosti“. „Je to o niečo lepšie, ako to bolo pred rokom – dvoma, ale oveľa horšie, ako by to malo byť. Svet na západ od nás v tomto napreduje oveľa rýchlejšie. A tak v ‘ozeleňovaní’ našej reality čím ďalej tým viac zaostávame,“ zdôraznil.
Konštatoval, že Most-Híd nominoval na čelo rezortu Lászlóa Sólymosa, ktorý dovtedy nemal s environmentálnou problematikou skúsenosti. Za ďalší problém považuje Huba skutočnosť, že partneri strany Most-Híd vo vládnej koalícii sú Smer-SD a Slovenská národná strana, pričom doterajšia skúsenosť s oboma týmito stranami vo vzťahu k životnému prostrediu je negatívna.
Čo podporuje Smer?
Huba vysvetlil, že Smer-SD napríklad dlhodobo podporuje nerentabilné spaľovanie toxického hnedého uhlia na Hornej Nitre a devastáciu prírodných úsekov riek výstavbou malých vodných elektrární či zábery úrodných pôd na nepoľnohospodárske účely.
„Ani autorita Štátnej ochrany prírody sa za uplynulý rok nezvýšila a neodstránili sa nedostatky nedávno prijatého zákona o ochrane prírody a krajiny. Ochrana a udržateľný manažment krajiny, alejí či voľne rastúcej zelene sú naďalej iluzórne,“ konštatoval.
Špecifikom predsedníctvo
Špecifikom uplynulého roka bolo podľa Hubu predsedníctvo SR v Rade EÚ. „Neodškriepiteľnou skutočnosťou zostane, že počas slovenského predsedníctva EÚ ratifikovala Parížsku klimatickú dohodu a že samotné Slovensko ju ratifikovalo medzi prvými európskymi štátmi. Keďže išlo o eminentný záujem EÚ, je takmer isté, že Únia by bola Parížsku dohodu urýchlene ratifikovala bez ohľadu na to, ktorý štát by jej momentálne predsedal,“ uviedol Huba.
Spomenul tiež takzvaný Bratislavský proces prechodu na zelené hospodárstvo, kde chce byť Slovensko stredoeurópskym lídrom. “Budovateľská mentalita súčasnej vlády nijako nenasvedčuje tomu, že by prechod na zelenú ekonomiku skutočne považovala za jednu zo svojich priorít,“ konštatoval Huba, pričom kritike podrobil aj súčasnú vodnú politiku MŽP.
Kladné hodnotenie vzniku inštitútu
Environmentalista kladne hodnotí vznik rezortného Inštitútu environmentálnej politiky a jeho snahu vypracovať novú environmentálnu stratégiu. Ministerstvo pripravuje aj zmeny v odpadovej legislatíve, ale zásadnejšie kroky na prevenciu vzniku odpadov a čiernych skládok, napríklad zavedením zálohovania plastových nápojových obalov, podľa Hubu zaviesť nehodlá. „A tak všetko nasvedčuje tomu, že Slovensko bude aj naďalej na chvoste EÚ vo sfére separácie a recyklácie,“ povedal.
Foto: SITA