OSTRÝ GRÚŇ – Zaujímavé výsledky. Takto by sa dalo zhodnotiť prvé kolo prezidentských volieb v Ostrom Grúni. V obci, ktorú ku koncu Druhej svetovej vojny vypálili spolu so susednou dedinou nemeckí vojaci, ľudia volili za prezident extrém. Najviac hlasov tam získal šéf strany ĽS NS Marian Kotleba. Glob.sk sa bol o situácii v obci presvedčiť na vlastné oči. “Domorodci” a starší ľudia majú jasno v tom, prečo sa to v ich dedine deje. Viacerí tento vývoj pripisujú nevedomosti minulosti a zlému šíreniu osvety.
21. januára 1945. Deň, ktorý sa v obciach Ostrý Grúň a Kľak zapísal čiernymi písmenami. História si ho pamätá ako Krvavú nedeľu – nemecká jednotka Edelweiss zavraždila 85 Ostrogrúnčanov, pričom viacerých z nich zastihli ešte v posteliach. Následne obe obce vypálili. Spolu zahynulo 146 osôb, z toho 56 žien a 38 detí.
Dôvodom okupácie bola prestrelka medzi Nemcami a Partizánmi, ktorí si v obciach vybudovali základne. Nemci sa tak rozhodli pomstiť brutálnym spôsobom – vyvraždením obyvateľov. Aj keď ich pôvodný plán bolo vyvraždiť úplne všetkých, svoj plán nakoniec nezrealizovali. V obci si smutnú udalosť pripomínajú každoročne, pri obecnom úrade je aj Pamätná izba. Tú vytvorili ako spomienku na osudnú nedeľu, kde robia aj exkurzie najmä pre školy.
Pred týždňom sa rovnako ako na celom Slovensku, aj v Ostrom Grúni konalo prvé kolo prezidentských volieb. Napriek histórii obce počas Druhej svetovej vojny v nej vyhral Marian Kotleba. Šéf parlamentnej ĽS NS získal v dedine 26,3 percentnú podporu ľudí, konkrétne ho volilo 65 zo 447 oprávnených voličov. Za ním v tesnom závese skončila Zuzana Čaputová s 25,5 percentnou podporou, pričom ju volilo iba o dvoch ľudí menej. Tretí najúspešnejší v obci skončil Maroš Šefčovič s takmer 24 percentami, čo tvorí 59 voličov. Nejde pritom o prvú situáciu, kedy obyvatelia Ostrého Grúňa vyjadrili podporu extrémistom. Tí v tejto obci skončili druhí so ziskom 16,93 percenta už v parlamentných voľbách v roku 2016. Víťaznou stranou v obci vtedy bola strana Smer-SD.
Glob.sk zaujímalo, čo na tento vývoj hovorí starosta obce Július Remenár. K téme sa vzhľadom na masívnu medializáciu nechcel vyjadrovať. Výsledky okomentoval už začiatkom týždňa. “Neuznávam hodnoty, ktoré prezentuje strana ĽSNS, no takto funguje demokracia. Že to je takto práve v Ostrom Grúni, tak bohužiaľ, teraz je to realita,” povedal pre Hospodárske noviny. Za výsledok podľa neho môžu najmä mladí. Vysvetlil aj dôvod. “Nemajú iný výber. Toto vytvorila vládna garnitúra. Toto prostredie a klímu,” povedal následne pre médium.
Z výsledku nie sú nadšení ani viacerí obyvatelia obce. Z toho, že tam v prvom kole vyhral Marian Kotleba, sú prekvapení. Viacerí z nich sa zhodli na tom, že tento trend nerobia starí obyvatelia obce, ale mladí a “prisťahovalci”. “Podľa môjho názoru to nie je normálne. Volili ho hlavne mladí, najmä zo vzdoru, ale s tým nič nespravíme,” pohoršovala sa staršia obyvateľka obce. Ďalší obyvateľ si myslí, že ho mladí a prisťahovaní ľudia volili najmä kvôli tomu, aby vyjadrili nespokojnosť so systémom. Napríklad aj s tým, že sa vláda nezaujíma o slabých a chudobných, ale dá prednosť Rómom.
Istá obyvateľka vidí problém aj inde. “Ľudia si nespájajú jeho ideológiu, čo hlása s tým, čo sa tu stalo. Myslím si, že najdôležitejšie je zvýšiť hodiny dejepisu na školách a robiť väčšiu osvetu. Starší to vedia, majú to naštudované, u mladých o históriu nie je záujem,” hnevá sa. Poukázala aj na to, že Pamätnú izbu, ktorú majú v dedine ako spomienku na Krvavú nedeľu, miestni veľmi nenavštevujú, skôr do nej chodia turisti. “Celkovo tá osveta minulosti stagnuje,” dodala. Z výsledku bol pohoršení aj chatár, ktorý do obce chodí relaxovať. “Toto robia mladí ľudia, ktorí sú arogantní,” sťažoval sa.
Farár nechce rozdelovať spoločnosť
Medzi obyvateľmi sme však našli aj takých, ktorí svoj hlas dali práve šéfovi ĽS NS. Medzi nich sa radí aj starší pán, ktorého sme pristihli pre rúbaní dreva. Svoje rozhodnutie aj vysvetlil: “Je to najrozumnejšia voľba, nie ako tí, ktorí sa dajú porúčať kade komu,” uviedol.
Názor na výsledok volieb nás zaujímal aj u miestneho farára. Pracovníčka obecného úradu nás informovala, že do obce chodí farár z farnosti v Kľaku, čo je obec vzdialená asi kilometer od Ostrého Grúňu. Predstaviteľ katolíckej cirkvi je u nich nový, do služby prišiel v lete. “K veci sa nebudem vyjadrovať, nechcem robiť rozbroje,” odbil nás.
Atmosféra pred druhým kolom jev obci rôzna. Niektorí budú voliť Šefčoviča, iní Čaputovú. Niektorí ešte nie sú rozhodnutí, no nájdu sa medzi obyvateľmi aj takí, ktorí voliť nepôjdu. Podľa ich názoru sa aj tak nič nezmení.
