Väčšina z nás podporuje v čase najvýznamnejších sviatkov roka aj cudzích ľudí v núdzi. V období okolo Vianoc 52 percent Slovákov prispieva na charitu a dobročinné účely. Peniaze, ktoré sa takto vyzbierajú predovšetkým pri pouličných zbierkach, idú hlavne na podporu detí. Na Slovensku sme pritom v tomto období o niečo štedrejší ako trebárs naši západní susedia. Kým Slováci najčastejšie darujú čiastku do 10 eur, väčšina Čechov dáva v prepočte o 3 eurá menej. Zistil to exkluzívny prieskum pre spoločnosť Home Credit.
Na charitu ide len zlomok z výdavkov na Vianoce
V období Vianoc majú k sebe ľudia bližšie ako kedykoľvek inokedy v priebehu roka. Rodiny sa stretávajú pri jednom stole, panuje pokoj a pohoda, ľudia sa navzájom obdarúvajú. Z ich štedrosti môžu profitovať aj tí, korí sú vyslovene odkázaní na pomoc iných. Hoci na dobročinné ciele prispeje väčšina z nás, 11 percent ľudí dá v tomto čase vyššiu sumu ako inokedy. Pre ďalších 16 percent opýtaných zase nehrá žiadnu rolu, či sa blížia vianočné sviatky alebo nie, pretože prispievajú rovnako aj v iných častiach roka. „Predvianočné obdobie je suverénne najvychytenejšou sezónou pre obchodníkov a tým pádom aj veľkou zaťažkávacou skúškou pre rodinné rozpočty. Výsledky výskumu, ale aj reálny život nám ukazujú, že vo väčšine prípadov dokážeme hospodáriť s financiami v domácnosti tak, že nám ostane aj na takéto dobročinné aktivity“, hodnotí analytik spoločnosti Home Credit Michal Kozub.
Vyzerá to tak, že v období okolo Vianoc, ktoré sú okrem iného nazývané aj časom hojnosti, však nie sme všetci až takí štedrí. Teda, aspoň pokiaľ ide o štedrosť k cudzím v núdzi. Kým priemerná rodina minie spolu na vianočné darčeky a dobroty spolu niekoľko stovák eur, na dobročinnosť idú obrazne povedané len „omrvinky“. Tretina Slovákov, ako je rok dlhý, nedá na žiadnu benefičnú zbierku ani jediné euro. Väčšinu z nich tvoria mladí ľudia do tridsať rokov.
Pomáhame predovšetkým deťom
Stále je však väčšina tých, ktorým dobročinnosť nie je cudzia a zatiahnu to aj za ostatných. A koľko sú ochotní prispieť na nezištné projekty? Najviac je takých, ktorí darujú sumu do 10 eur. Keď si to „rozmeníme na drobné“, v období Vianoc viac ako tretina prispievateľov venuje do 5 eur, ďalších skoro 40 percent daruje od 5 do 10 eur, dvadsať percent dá od 11 do 20 eur. Nájdu sa aj štyri percentá takých, ktorým nie je ľúto oferovať aj viac ako 40 eur. „Keď si vezmeme fakt , že každý člen slovenskej domácnosti minie denne v priemere 12,50 eura, tak tie príspevky na charitu nevyznievajú ako príliš vysoké. No napríklad v susednej Českej republike, venuje na charitu väčšina Čechov sumu maximálne do 200 korún, čo je v prepočte čiastka približne do 7 eur. Slováci teda vo všeobecnosti prispievajú o niečo viac“, hovorí M. Kozub.
Nie je žiadnym prekvapením, že väčšina z vyzbieraných peňazí ide na realizáciu projektov na podporu detí vo všeobecnosti, vrátane tých opustených. Nasleduje podpora chorých a hendikepovaných, potom peniaze venované chudobným a bezdomovcom, následne príspevky pre zvieratá a životné prostredie a taktiež pre seniorov.
Stále dominujú zbierky na ulici
Tak ako to fungovalo pred stáročiami, funguje to pri zbieraní peňazí na charitu aj v súčasnosti. Aj v čase vyspelých technológií, keď už je možné platiť aj smartfónmi, neustále si držia svoje popredné miesto pouličné zbierky a pokladničky. Takouto klasickou formou prispieva na dobročinné účely až šesť z desiatich respondentov. Samozrejme, využívame na to aj modernejšie spôsoby, teda bankový prevod (22 percent), darcovské SMS (18 percent), občas dokonca aj trvalý príkaz či platobnú kartu. Nie všetci však venujú peniaze priamo. Viac ako tretina „dobrodincov“ totiž kupuje výrobky a tovar charitatívnych organizácií. Spomínaná „ulica“ je spolu s médiami (televízia, noviny, časopisy) hlavným informačným zdrojom o benefičných akciách, teda na čo, kde a ako môžu ľudia prispievať.